Podnikanie načierno alebo mimo SR. Zákon podľa živnostníka nedáva mladým inú šancu

V súčasnosti chce preto podporiť myšlienku podnikania mladých, ktorá je v iných krajinách samozrejmosťou.

Ako je to s podnikaním v susedných Čechách? Živnosť si tam podľa zákona môžu založiť aj 16-roční. 

V Českej republike sa dá napríklad získať so súhlasom súdu plnoletosť. Ak mladý človek preukáže, že je dostatočne zrelý a schopný realizovať svoj podnikateľský plán, súd mu to z tohto dôvodu môže povoliť. Vyžaduje sa aj súhlas zákonného zástupcu. 

V Poľsku smú vykonávať samostanú ekonomickú činnosť cez svojich štatutárnych zástupcov už 13-roční, v Dánsku alebo v Estónsku je stanovená minimálna hranica na 15 rokov. Ako je na tom USA?

V USA to je podľa viacerých zdrojov vo väčšine krajín úplne bez obmedzenia, avšak s tým, že mladí zvyčajne nesmú sami podpisovať zmluvy. 

[link url =https://standard.sk/786800/mlady-vedec-ktory-uspel-v-usa-umela-inteligencia-nas-neznici-ak-ju-budeme-regulovat]

Vráťme sa na Slovenko. Ako môžu mladí ľudia do 18 rokov „podnikať” a ako už nie?  

Môžu brigádovať a asi robiť part-time [čiastočný úväzok, pozn. red.]. Všetky ostatné možnosti sú buď šedá zóna [založenie obchodnej spoločnosti alebo živnosti v inej krajine, pozn. red.], alebo v tom horšom prípade vyslovene ilegálna podnikateľská činnosť. 

Myslím si, že rovnako ako aj pri iných veciach, keď človek veľmi chce, cestu si nájde, tak aj k tomu podnikaniu. Ale popri tom sa naučí, ako to robiť načierno, a danú skúsenosť si potom prenesie aj do svojho regulárneho biznisu v dospelosti.

V dobe, keď ste ešte nedosiahli 18 rokov, by vám veľmi pomohlo, keby ste mali možnosť založiť si živnosť a firmu. Táto alternatíva ale dodnes nie je podporená a ukotvená v zákone... 

Fakt, že som nemal živnostenský list ani firmu, ma celkom znervózňoval pri mojich mládežníckych podnikateľských aktivitách. Som typ človeka, ktorý chce veci robiť legálne a riadne, nie hľadať kľučky. 

Na rovinu poviem, že nemožnosť fakturácie ma obrala o veľa príležitostí a takmer som sa kvôli tomu zaviazal k veľmi nevyhovujúcej pracovnej zmluve.

Aké boli vaše začiatky? Kedy sa vám prvýkrát dostal do rúk počítač alebo tablet? 

Asi v štyroch až piatich rokoch. To ešte musel byť Windows XP.  Moja raná spomienka na technologické zariadenia je, ako som hral hadíka na maminom mobile v čakárni u zubára. 

Ako malý som bol celkom gambler. Trávil som veľa času za počítačom a postupne mi začalo dochádzať, že by som mohol stráviť danú dobu aj niečím produktívnym. V minulosti som robil rôzne videá na objednávku, najmä strihanie a postprodukciu.

K tomu som sa dostal asi ako 15-ročný chalan, ktorý nemal absolútne žiadne skúsenosti s podnikaním, a tak som takéto mini zákazky realizoval na rôznych platformách, ako sú upwork a freelancer – samozrejme, vo veľmi malom a bez akejkoľvek živnosti alebo firmy. 

Čo vám v tej dobe chýbalo?

Kvôli prekážkam, ktoré mi spôsobil práve fakt, že nemôžem legálne podnikať, som s tým neskôr prestal. Následne sme založili občianske združenie, kde potrebovali web. Vďaka tomu som sa zdokonalil vo webdizajne a zistil som, že ma to veľmi baví, a preto sa tomu venujem dodnes.

Takže živnosť, ktorú ste si založili jeden deň po svojich osemnástych narodeninách, bola ako darček?

Dá sa to tak povedať, ale zároveň som vnímal, že je už najvyšší čas. Keby bolo možné založiť si ju pred osemnástkou, určite by som to urobil.

Dá sa vôbec v mladom veku stíhať školu popri samostatnej zárobkovej činnosti?

Je to náročné, pretože v nej trávim relatívne veľa času počas pracovnej doby, ktorá je občas naozaj kľúčová najmä pri komunikácii s klientami či partnermi. Na druhej strane, podnikanie popri štúdiu je dobré, pretože škola ma stále udržiava v nejakej činnosti, berie mi čas, a tým pádom ten, čo mi zostane, si viac vážim a chcem ho využiť produktívne.

Zároveň je tu výhoda, že ako študentský podnikateľ mám isté zvýhodnenia, čo sa týka platby odvodov a preddavkov. Takže sa to trochu kompenzuje.

[link url =https://standard.sk/780359/sikana-na-bratislavskych-skolach-nie-o-vsetkom-co-sa-v-nich-deje-sa-vie]

Mám pocit, že hlavne osobné dôvody vás priviedli k myšlienke presadiť na Slovensku zmenu v živnostenskom zákone. Nie je to ale ako podávať alkohol mladistvým?

Prirovnanie „podávať alkohol mladistvým” k „dať mladým ľuďom možnosť začať podnikať” je podľa mňa celkom nešťastné. Po prvé už len preto, že ide o možnosť, o príležitosť, nie že by som im to chcel podávať.

No a za ďalšie, nevnímam, že by podnikanie bolo niečo negatívne tak ako alkohol. Môže mladého človeka naučiť disciplíne, pomôcť vybudovať mu zázemie, osobnú značku, dať skúsenosti a napomôcť finančne. To sú, myslím si, všetko skvelé veci.

Nedomnievate sa, že by založenie živnosti či firmy bolo pre mladých ľudí nebezpečné? Častokrát sa stáva, že ani dospelí nezvládnu svoju spoločnosť a dostanú sa do bankrotu, exekúcie.

Môže. Preto si myslím, že spolu s takýmto zákonom by mali prísť aj rôzne úľavy pre mladých podnikateľov, ktoré by mali viesť k motivácii podnikať legálne a na Slovensku, nie im to tu znechutiť už od začiatku. 

Čo sa týka tých finančných problémov, ktoré môžu nastať, domnievam sa, že je to presne naopak. Je vynikajúce, ak mladému jednotlivcovi plán vyjde, ale ak náhodou nie, má stále zaistenú strechu nad hlavou a oporu rodiny. 

Pri dospelých, ktorých jediný prísun peňazí je príjem zo samostatnej ekonomickej činnosti, to býva naozaj ťažšie a keď sa podnikateľ dostane do takýchto problémov, môže sa finančne prepadnúť úplne na dno. Ale ako som povedal, je podľa mňa určite lepšie, keď človek začne so živnosťou, kým má nejakú oporu.

Predsa len, nie je vek 16 rokov na takýto štart príliš nízky? 

To je podľa mňa veľmi subjektívne. Ako ste naznačili v predošlej otázke, aj dospelý sa môže dostať do bankrotu, bez ohľadu na to, či má 20 alebo 40. Ak 40-ročný zbankrotuje, bol na to ešte príliš mladý?

Rodičia sa o svojich tínedžerov boja. V ich očiach sú vlastné deti v mnohých veciach ešte nezodpovedné. 

Ani naši mi neverili, preto som ich nedokázal presvedčiť, aby si napríklad založili s. r. o., ktorú by následne na mňa previedli. A ja ich, samozrejme, chápem, ale preto by tu mala existovať možnosť pre nás mladých, spraviť si to sám, pod svojím menom a za seba.

Vytvorili ste aj petíciu na zmenu zákona o podnikaní, aby aj mladí ľudia dostali možnosť začať už v skoršom veku. Píšete v nej, že by samostatne zárobková činnosť mladých bola v rámci stanovených obmedzení, za určitých podmienok a za súhlasu rodičov. Čo tým presne myslíte?

Mali by tam byť isté motivačné úľavy, ale aj bezpečnostné obmedzenia. Určite by mali o činnosti mladého podnikateľa vedieť zákonní zástupcovia, aby sa im pod ich vlastnou strechou nedialo niečo, čo nechcú a o čom nevedia.

Tiež som za zákaz brať na podnikanie pôžičky, aby sa nezadlžili ešte skôr, ako vôbec dovŕšia plnoletosť. Súčasne si myslím, že by s tým, ako im súd takúto možnosť schváli, mali dostať nárok na poradcu, ktorý im s častokrát strastiplným svetom byrokracie dokáže pomôcť. 

[link url =https://standard.sk/794788/prieskum-najmenej-spokojni-su-studenti-lekarskych-odborov]

S petíciou sa obraciate na poslancov Národnej rady SR a na samotný Úrad vlády SR. 100 000 podpisov ale nie je ľahké vyzbierať.

Zámer žiadosti nie je stopercentne vyzbierať 100 000 podpisov, ale hlavne zviditeľniť existenciu problému. Kvôli objektívnym príčinám si uvedomujem, že pri takejto „nepopulárnej” téme by to bolo aj nemožné. Cieľom petície je zhromaždiť podpisy, ktoré by neskôr slúžili ako podklad pre komunikáciu s osobami alebo subjektmi, ktoré môžu navrhovať zmeny zákonov. 

Uvádzate v nej, že vekové obmedzenie bráni mnohým talentovaným a ambicióznym mladým ľuďom rozvíjať svoje podnikateľské schopnosti a realizovať svoje sny. 

Sám poznám niekoľko príkladov mladých, ktorí by takú zmenu vedeli využiť. Je ich, samozrejme, málo, možno jeden z 50, možno jeden z 500, ale aj medzi tou hŕstkou ľudí sa dajú nájsť takí, ktorí svojou podnikavosťou a snahou dokážu zmeniť tento svet k lepšiemu. Len im to musíme dovoliť. 

Čím by ste motivovali mladých, aby sa nenechali odradiť neprajnosťou zákona o podnikaní? 

Myslím, že človeka netreba nejako zvlášť motivovať k tomu, aby začal alebo nezačal podnikať. Proste to v sebe buď má, alebo nie. Ak to v ňom je, nemal by sa nechať znechutiť nepriaznivou legislatívnou situáciou na Slovensku a ani to neriešiť tak, že začne podnikať v zahraničí.

Slovensko sme my, a pokiaľ všetci, ktorí majú možnosť niečo zmeniť, odídu, neostane nám nič iné, len nadávať na to, ako je v našej krajine zle. Jednoducho robme to, čo nás baví, napĺňa, čo sa nám páči. A ak sa nám niečo nepáči, neutekajme, ale skúsme to spolu zmeniť – napríklad aj prostredníctvom petície.