Preskočiť na obsah
Minúta  |  

AfD plánuje premeniť bývalú Göringovu akadémiu na „vlastenecké stredisko“

Dvadsaťštyriročný Franz Schmid, poslanec bavorského krajinského parlamentu za AfD, oznámil zámer kúpiť chátrajúci zámok Schwarzeck v nemeckom Bad Blankenburgu.

Táto budova kedysi slúžila ako výcviková akadémia Hermanna Göringa. Schmid, jeden z mladých lídrov strany, chce zámok premeniť na „vlastenecké stredisko“ s hotelom a priestormi na organizáciu podujatí, referuje stanica Bayerischer Rundfunk.

Schmid údajne vystupuje ako súkromný investor a plánuje neskôr zámok odovzdať strane AfD, pričom zdôraznil, že jeho cieľom je vytvoriť z tohto miesta symbol národných hodnôt a posilniť vplyv strany v oblasti, kde by AfD mala mať stabilné zázemie pre svoje aktivity a stretnutia podporovateľov.

Objekt, ktorý pôvodne slúžil ako sanatórium, sa neskôr stal výcvikovým strediskom pre nemecké letectvo Luftwaffe a v období Nemeckej demokratickej republiky (NDR) fungoval ako škola pre politických funkcionárov.

Po zjednotení Nemecka sa z neho stal hotel, ktorý však od roku 2003 zostal opustený. Okrem miestnych lovcov pokladov a nadšencov paranormálnych javov o budovu nikto nejavil záujem, až kým neprilákala pozornosť AfD.

(mm)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada nasadenie zbraní s dlhým doletom proti vojakom KĽDR v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval spojencov, aby sa prestali prizerať a podnikli kroky proti vojakom KĽDR v Rusku skôr, ako sa zapoja do boja proti Ukrajine.

„Prvé tisícky vojakov zo Severnej Kórey sa nachádzajú neďaleko ukrajinských hraníc. Ukrajinci budú nútení brániť sa im a svet sa bude opäť len prizerať," vyhlásil Zelenskyj vo videu zverejnenom prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

Ukrajinský prezident uviedol, že Ukrajina pozná presnú polohu všetkých severokórejských jednotiek v Rusku, západní spojenci však ukrajinskej armáde nedodali zbrane s dlhým doletom potrebné na zásah proti nim.

„Namiesto dodania ďalekonosných zbraní sa Amerika iba prizerá, Británia sa iba prizerá, Nemecko sa iba prizerá," dodal Zelenskyj.

„Každý, kto si skutočne neželá rozšírenie ruskej vojny proti Ukrajine…, sa nesmie iba prizerať. Musí konať. Slová o neprípustnosti eskalácie a rozšírenia konfliktu musia ísť ruka v ruke so skutkami," uviedol ukrajinský prezident.

Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken vo štvrtok uviedol, že v Rusku sa nachádza 10-tisíc vojakov KĽDR. Až osemtisíc z nich sa nachádza na juhu Kurskej oblasti, kde ukrajinské jednotky v Auguste podnikli ofenzívu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Spojené štáty nasadia na Blízkom východe ďalšie jednotky

Ide o jednotky vrátane batérií protivzdušnej obrany schopných ničiť balistické strely a bombardérov B-52 s dlhým doletom, informovalo v noci na sobotu americké ministerstvo obrany.

„Ak Irán, jeho partneri alebo ním ovládané subjekty využijú tento moment na útok na Američanov alebo americké záujmy v oblasti, Spojené štáty podniknú všetky potrebné opatrenia na obranu svojich občanov," uviedol podľa AFP vo vyhlásení hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder.

Dodal, že americký minister obrany Lloyd Austin "nariadil v oblasti nasadenie ďalších batérií na ničenie balistických striel, letky stíhačiek a lietadiel na dopĺňanie paliva a niekoľkých bombardérov B-52 amerického letectva s dlhým doletom," píše DPA.

Tieto opatrenia majú spolu s nasadením pokročilej batérie protivzdušnej obrany v Izraeli a posilnením amerických jednotiek v Stredozemnom mori posilniť bezpečnosť v oblasti a odradiť od ďalšej eskalácie situácie.

„Posilnenie nastane v nasledujúcich mesiacoch, kým sa lietadlová loď Abraham Lincoln a jej sprievodné plavidlá pripravujú na stiahnutie z oblasti," dodal podľa agentúry DPA Ryder.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Situácia na severe Pásma Gazy je apokalyptická, tvrdí agentúra OSN

Všetkým obyvateľom bezprostredne hrozí smrť, uviedlo v piatok spoločné vyhlásenie hláv agentúr tvoriacich Medziagentúrny stály výbor (IASC) organizácie Spojených národov (OSN).

IASC vyzval na okamžité zastavenie násilností, pretože celý Blízky východ podľa výboru stojí na pokraji priepasti.

Izrael na severe Pásma Gazy minulý mesiac spustil veľkú vzdušnú a pozemnú operáciu, ktorou chce militantom z palestínskeho hnutia Hamas zabrániť, aby sa v oblasti preskupili.

„Obliehanie oblasti trvá už takmer mesiac a je jej odopieraný prístup k základnej pomoci a medicínskym zásobám, zatiaľ čo pokračuje ostreľovanie a ďalšie útoky. Iba počas niekoľkých uplynulých dní bolo zabitých niekoľko stoviek Palestínčanov, väčšina z nich ženy a deti. Tisíce ľudí prinútilo násilie opustiť domovy," dodáva spoločné vyhlásenie.

„Celému palestínskemu obyvateľstvu severnej časti Pásma Gazy bezprostredne hrozí smrť z dôvodu chorôb, hladu alebo násilia," uvádza ďalej spoločné vyhlásenie.

Šéfovia agentúr OSN ďalej žiadajú okamžité a dlhodobé zastavenie násilností, aby do oblasti mohla prúdiť humanitárna pomoc, ktorá pre obmedzený prístup nedokáže pokryť dopyt.

Palestínske militantné hnutie Hamas začalo vojnu v Pásme Gazy 7. októbra 2023 útokom na južný Izrael, počas ktorého zahynulo 1200 ľudí a vyše 250 ďalších zajali a odviedli militanti. V rámci izraelských odvetných útokov zo vzduchu i na zemi zahynulo už vyše 43.250 osôb.      

(tasr, afp)

Minúta  |  

Irán podľa vysokého predstaviteľa zvýši dosah svojich rakiet

Uviedol to poradca iránskeho najvyššieho vodcu Kamál Charrází. ´

Vyjadrenie prišlo v čase rastúceho napätia medzi Iránom a Izraelom a ich odvetných vzdušných útokov.

Charrází dostal v libanonskej proiránskej televízii al-Majádín otázku, či je Irán po nedávnych útokoch pripravený na rozšírenie konfliktu. Podľa jeho slov je pravdepodobné, že zvýši dosah svojich balistických rakiet nad vlastný limit 2000 kilometrov.

Poradca dodal, že hoci má Irán technické možnosti na výrobu jadrových zbraní, znemožňuje mu to v súčasnosti náboženský výnos známy ako fatva, v ktorom najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí pred dvoma desaťročiami vývoj nukleárnej výzbroje zakázal.

Islamská republika dlhodobo popiera, že by sa snažila vyvinúť jadrové zbrane, a trvá na tom, že jej atómový program má výlučne mierové účely.

Iní iránski predstavitelia uvádzajú, že Teherán nepotrebuje zvýšiť dosah svojich balistických striel nad 2-tisíc kilometrov, pretože už môžu zasiahnuť americké sily umiestnené v regióne.

Charrází uviedol, že Irán bude na vzdušné útoky Izraela z minulého týždňa, ktoré prišli po iránskom raketovom útoku z 1. októbra, reagovať v čase a spôsobom, ktorý si sám zvolí.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahuovi poradcovia údajne spôsobili únik utajovaných dokumentov

Pracovníkov úradu izraelského premiéra začali v piatok vyšetrovať pre podozrenie zo septembrového úniku utajovaných dokumentov hnutia Hamas nájdených v Pásme Gazy, ktoré mali zabrániť dohode o rukojemníkoch.

Na vyšetrovaní spolupracujú Obranné sily Izraela (IDF), tajná služba Šin Bet a izraelská polícia. Hlavnými podozrivými sú dvaja anonymní poradcovia, ktorí pracovali pre premiéra Benjamina Netanjahua, hoci podľa vyhlásenia úradu neboli oficiálne zamestnaní.

Súd v meste Rišon Le-Cion na základe predložených dôkazov tvrdí, že dokumenty „poškodili snahy“ Izraela o dosiahnutie dohody o prepustení izraelských rukojemníkov, ktorých palestínske komandá zavliekli do Pásma Gazy pri prvom útoku 7. októbra 2023.

Vyšetrovanie však ďalej ukázalo, že znenie niektorých dokumentov bolo pozmenené tak, aby sa palestínske militantné hnutie Hamas javilo ako strana, ktorá odmieta dohodu. Tomuto zisteniu v piatok predchádzalo čiastočné zrušenie mlčanlivosti zo strany spomenutého súdu.

Úrad izraelského predsedu vlády v ten istý deň vydal vyhlásenie, podľa ktorého sa vyšetrovatelia nezamerali na žiadneho zamestnanca úradu. Izraelská televízia Channel 12 však podotkla, že podozrivými sú stážisti, ktorí s úradom nemajú uzatvorený trvalý pracovný pomer.

To však pre Channel 12 odmietol jeden zo spolupracovníkov hlavného podozrivého. „Pracoval pre Netanjahua a posledný rok a pol bol konzultantom. Celý svoj život zasvätil premiérovi a bol pripravený riskovať pre neho život,“ povedal. „Zrazu tento škandál vybuchol a Netanjahu ho hodil pod autobus a klame tvrdením, že pre neho nepracoval,“ dodal s tým, že podozrivý bol „každý deň“ v kancelárii premiéra.

Údajné úniky informácií viedli k správam v denníkoch Bild a Jewish Chronicle, ktoré opisovali údajnú stratégiu Hamasu. Podozrivo sa však zhodovali so skoršími vyhláseniami premiéra Netanjahua – vrátane tvrdenia, že sa militanti snažia prepašovať rukojemníkov cez južnú hranicu Pásma do Egypta.

To bolo zároveň dôvodom, prečo Netanjahu v júli doplnil izraelské podmienky návrhu dohody o prímerí a rukojemínkoch o bod, podľa ktorého by IDF udržiavali stálu vojenskú prítomnosť na takzvanom Filadelfskom koridore – ide o diaľnicu, ktorá vedie pozdĺž gazsko-egyptskej hranice.

Podľa izraelských bezpečnostných predstaviteľov to zmarilo šance na skoré dosiahnutie dohody, Netanjahuovi však vtedy pomohli koaliční partneri z radikálnych pravicových strán Židovská sila a Náboženský sionizmus, ktorí hrozili demisiou a povalením vlády, ak bude Tel Aviv trvať na pôvodnom návrhu.

Channel 12 dodal, že príčinou tohto úniku mohol byť laxný prístup premiéra k bezpečnostným previerkam svojich podriadených napriek tomu, že ho jeho vládni kolegovia na tento problém často upozorňovali.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.