Ústav pamäti národa ocení dvoch politických väzňov a veteránov, aj scenáristku a režisérku
Cena Ústavu pamäti národa za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie bude udelená Alojzovi Lenkavskému (1932). Ten sa ešte ako neplnoletý stal členom skupiny, ktorá pripravila a v okolí Spišskej Belej plánovala roznášať letáky upozorňujúce na neprávosti páchané komunistickým režimom voči cirkvi.
Skupina však bola odhalená Štátnou bezpečnosťou a Lenkavský bol pri vypočúvaniach prinútený priznať sa k trestným činom, ktoré nespáchal. Odsúdený bol na trest smrti, ktorý bol v odvolacom konaní zmenený na 15 rokov odňatia slobody, z ktorého si odpykal takmer 10 rokov.
Za odbojovú činnosť a väznenie z politických dôvodov Ústav pamäti národa Lenkavskému v roku 2006 priznal postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja. Cenu prevezme dcéra Alojza Lenkavského.
Cena Ústavu pamäti národa za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie bude udelená aj Jozefovi Krutému (1934). Ako 17-ročný založil protikomunistickú organizáciu, ktorej úlohou bolo vydávať protištátne letáky povzbudzujúce veriacich a upozorňujúce hospodárov na nevýhodnosť vstupu do Jednotných roľníckych družstiev (JRD).
Letáky distribuoval v okolí Malaciek, Bratislavy a Kútov. Po zatknutí a vyšetrovaní bol v roku 1952 odsúdený na 15 rokov väzenia a prepadnutie celého majetku za velezradu, keďže podľa obžaloby mal vykonávať špionáž pre americkú spravodajskú službu Central Intelligence Corps. Z väzenia bol prepustený 22. apríla 1964. V roku 2017 Ústav pamäti národa Jozefovi Krutému priznal postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja. Cenu prevezme Krutého manželka.
Cena Ústavu pamäti národa za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie bude udelená scenáristke a režisérke Kristine Vlachovej (1943), ktorá pracovala ako scenáristka vo filmovom štúdiu Barrandov.
V roku 1977 odmietla podpísať Antichartu, následkom čoho už nemohla pracovať ako scenáristka a do roku 1984 pracovala v nakladateľstvách Orbis a Panorama v redakcii omaľovániek a vystrihovačiek pre deti.
Z redakcie musela odísť, keď sa zistilo, že zadávala prácu režimom prenasledovaným osobám okolo Charty 77. Do roku 1989 pracovala ako korektorka alebo vrátnička na vysokoškolskom internáte. K svojej profesii sa mohla vrátiť až po páde komunistického režimu.
Ako scenáristka a televízna režisérka sa dlhodobo zaoberá témami spojenými s vyrovnávaním sa s minulosťou. Do jej filmografie patria dokumentárne snímky Povedal si diablovi nie, Jáchymovské peklo, Správa o Kráľovi Šumavy, Posolstvo Jána Palacha. V rokoch 2004 až 2007 pracovala v Ústave pamäti národa ako producentka, scenáristka a režisérka.
Ústav pamäti národa v dňoch 4. až 17. novembra organizuje XIV. ročník Festivalu slobody. Program multižánrového festivalu tvoria viaceré podujatia pre verejnosť, vstup je voľný. Program je dostupný na webovej stránke.
(max)