Preskočiť na obsah
  |  

Izrael zaútočil na spravodajskú základňu Hizballáhu na predmestí Damasku

Sýrske ministerstvo obrany predtým vyhlásilo, že Izrael sa zameral na civilné objekty južne od hlavného mesta a spôsobil škody.

Izraelské vzdušné sily v pondelok zaútočili na spravodajskú základňu libanonského proiránskeho šiitskeho hnutia Hizballáh neďaleko sýrskej metropoly Damask. Sýria Izrael obvinila z útoku na civilné objekty.

"Spravodajská centrála Hizballáhu má pobočku v Sýrii, v ktorej pôsobí nezávislá sieť na zhromažďovanie, koordináciu a vyhodnocovanie spravodajských informácií," uviedla izraelská armáda vo vyhlásení.

Sýrske ministerstvo obrany predtým vyhlásilo, že Izrael sa zameral na civilné objekty južne od hlavného mesta a spôsobil škody. Štátna tlačová agentúra SANA uviedla, že úder zasiahol predmestie Damasku Sajjida Zajnab.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) tvrdí, že pri útoku zahynuli dvaja členovia Hizballáhu. Izrael podľa SOHR zaútočil na dom, ktorý "využívali členovia Hizballáhu a iránskych Revolučných gárd".

Reuters pripomína, že mesto Sajjida Zajnab je baštou Hizballáhu. Nachádza sa v ňom významná šiitská mešita. Na mesto už v minulosti Izrael zaútočil viackrát. Podľa spravodajských zdrojov sa v ňom zdržiava viacero vysokopostavených veliteľov Hizballáhu.

Izrael v uplynulom období zintenzívnil útoky na pozície v Sýrii. Sýrske a západné spravodajské zdroje tvrdia, že izraelské útoky v Sýrii zabili množstvo bojovníkov Hizballáhu a proiránskych milícií, ktorí sa nachádzajú na východnom okraji Damasku a na juhu mesta.

Sýrske ministerstvo zahraničných vecí útok odsúdilo, izraelské útoky na civilné oblasti označilo za zločinné a vyzvalo členov Organizácie Spojených národov, aby urýchlene prijali opatrenia na "zastavenie izraelskej agresie" a vyvodenie zodpovednosti.

(tasr, reuters, afp)

  |  

Gang migrantov zaútočil vo vlaku na konkurentov sekerou, nožom a bejzbolkou

„Sú to divosi, na to neexistujú iné slová,“ povedal pre televíziu CNEWS Teddy Robin, mestský radca z francúzskeho Ozoir-la-Ferrière.

Štyria ľudia utrpeli zranenia, z toho dvaja vážne, keď v pondelok ráno zaútočil gang tínedžerov z radov migrantov na prímestský vlak na stanici Ozoir-la-Ferrière na západnom predmestí francúzskej metropoly Paríž.

Keď vlak vchádzal do stanice, na nástupišti čakalo okolo desať ľudí. Potom nastúpili do vlaku a zaútočili sekerou, nožom a bejzbolkou na vytipovaných mladíkov vo vagóne, ktorí pravidelne sedávali na rovnakých miestach. Bitka sa teda údajne odohrala medzi súperiacimi mládežníckymi gangmi.

Podľa policajného zdroja boli neplnoletí mladíci vo veku 16 a 17 rokov napadnutí na ceste do školy. Dvaja z nich boli zranení ťažko, pričom jeden prišiel o časť ruky, mal dosekaný chrbát i krk, ďalšiemu sekerou rozťali hlavu. Ďalších dvoch zranili ľahko.

(echo24, mja)

  |  

Zacharovová: Voľby v Moldavsku boli najmenej demokratické v histórii krajiny

Polarizácia, ktorú podľa hovorkyne ruského rezortu diplomacie odhalil výsledok moldavských volieb, bola "vyprovokovaná krátkozrakou politikou lídrov krajiny a zjavným zasahovaním Západu".

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok označilo nedeľné prezidentské voľby v Moldavsku za "najmenej demokratické" v histórii krajiny. Vo voľbách zvíťazila súčasná proeurópska prezidentka Maia Sanduová, ktorá Rusko obviňuje zo snahy ovplyvňovať hlasovanie.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že Sanduovej víťazstvo odhaľuje "hlboký rozkol" v moldavskej spoločnosti. Reuters pripomína, že Sanduová zvíťazila najmä vďaka hlasom Moldavcov žijúcich v zahraničí. So ziskom viac ako 55 percent hlasov porazila v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb bývalého generálneho prokurátora Alexandra Stoianogla podporovaného proruskými socialistami.

"Nie je prehnané povedať, že to bola najmenej demokratická volebná kampaň v období moldavskej nezávislosti," vyhlásila Zacharovová. "Charakteristickým znakom bolo bezprecedentné potláčanie opozície a nezávislých médií, predovšetkým ruskojazyčných médií, a otvorené zasahovanie Západu do volebného procesu," uviedla hovorkyňa.

Polarizácia, ktorú podľa nej odhalil výsledok volieb, bola "vyprovokovaná krátkozrakou politikou lídrov krajiny a zjavným zasahovaním Západu".

Poradca úradujúcej prezidentky pre národnú bezpečnosť pre Reuters uviedol, že moldavské úrady zaznamenali "rozsiahle zásahy" do druhého kola prezidentských volieb, avšak z ruskej strany. Podľa jeho slov mali tieto snahy veľký potenciál ovplyvniť výsledky.

Polícia v druhom kole volieb zaviedla prísnejšie opatrenia v snahe zabrániť opakovanému kupovaniu hlasov, ktoré v prvom kole podnietil proruský podnikateľ Ilan Šor. Podľa moldavskej polície Šor minul 24 miliónov dolárov na podplatenie voličov v prospech proruských kandidátov a v neprospech referenda o vstupe Moldavska do Európskej únie.

(tasr, reuters)

  |  

Každý, kto tvrdí, že Rumuni sú na tom lepšie ako my, by sa tam mal presťahovať, tvrdí Orbán

Maďarského premiéra v pondelok opozícia konfrontovala s problémami ekonomiky krajiny. Viktor Orbán útok odvrátil "kopnutím si" do susedného Rumunska.

Socialistický poslanec Imre Komjáthi povedal, že „Rumuni, Slováci a pomaly všetci nás predbehnú“. Kritizoval, že Maďarsko je na tom počas dlhoročných vlád Orbána finančne oveľa horšie. Maďarskému premiérovi sa to nepozdávalo.

„Každý, kto tvrdí, že Rumuni sú na tom lepšie ako my, by sa tam mal presťahovať,“ povedal Orbán a dodal, že rád bude diskutovať s každým, kto si myslí, že sa v Rumunsku žije lepšie.

Rumunsko desaťročia zaostávalo za maďarskou ekonomikou, ale v posledných rokoch údaje ukazujú, že krajina dobehla Maďarsko z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a kúpnej sily.

Svoje vyjadrenia z parlamentu neskôr maďarský premiér zopakoval aj v príspevku na sociálnej sieti.

(mja)

  |  

NATO zostane jednotné, nech zvíťazí ktorýkoľvek kandidát, odkazuje Rutte

Alianciu počas vlády Donalda Trumpa v rokoch 2017 až 2021 negatívne ovplyvnili výroky Donalda Trumpa týkajúce sa nedostatočného financovania obrany členských štátov.

Severoatlantická aliancia zostane jednotná bez ohľadu na to, kto zvíťazí v amerických prezidentských voľbách, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok počas návštevy Berlína.

„Nech už vo voľbách zvíťazí ktokoľvek, budeme spolupracovať s demokratkou Kamalou Harrisovou, budeme spolupracovať s republikánom Donaldom Trumpom a zabezpečíme, že Aliancia zostane jednotná," povedal Rutte. Zdôraznil tiež, že "nemá obavy" o budúcu podporu NATO, pretože je to v záujme Spojených štátov.

Niektorí západní spojenci sa totiž obávajú budúcnosti NATO v prípade, že vo voľbách zvíťazí exprezident Trump. Najmä preto, že presadzuje výrazné zvýšenie výdavkov na ich obranu.

Trump tiež vo februári tohto roka vyhlásil, aby si Rusi "robili čo chcú" s krajinami NATO, ktoré neinvestujú viac prostriedkov do spoločnej obrany. Harrisová zasa sľubovala spoluprácu s členskými štátmi a podporu Aliancie podobne ako súčasný americký prezident Joe Biden.

Rutte v reakcii na správy o severokórejských jednotkách v Rusku povedal, že je dôležité urobiť „všetko, čo je v našich silách, aby sme udržali v bezpečí nielen euroatlantický, ale aj indo-pacifický priestor".

(tasr, afp)

  |  

Ukrajina riešila na zasadnutí vojenského štábu obranu proti dronom a leteckým bombám

Na stretnutí sa rokovalo aj o zvýšení domácej výroby zbraní, pričom hlavný dôraz sa kládol na bezpilotné lietadlá a rakety.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že 4. novembra sa na zasadnutí štábu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl riešili opatrenia proti ruským útokom pomocou bojových dronov a leteckých bômb.

„Dnes (4. 11.) som mal aj zasadnutie štábu. Kľúčovou otázkou, o ktorej sa diskutovalo, bola protivzdušná obrana. Všetci vidia, o koľko viac Rusi používajú šachty a letecké bomby. Tento teror sa každým mesiacom zvyšuje. Potrebujeme viac protiopatrení," priblížil Zelenskyj.

„Patrí sem posilnenie mobilných palebných skupín, zavedenie reálneho nácviku zostreľovania šachiet pomocou bezpilotných lietadiel a rozvoj našich síl tak, aby sme konečne vyriešili problém ruských leteckých bômb. Existujú naliehavé rozhodnutia, ktoré treba realizovať. A sú aj strategickejšie záležitosti, ktoré budú zohľadnené v Pláne vnútorného posilnenia Ukrajiny, v príslušnej obrannej doložke," povedal ukrajinský prezident.

Pokiaľ ide o frontové línie, diskusie sa sústredili na ruské aktivity na doneckom fronte spolu so zvýšenými ruskými akciami v južnej časti Ukrajiny. Na zasadnutí sa osobitne riešila aj operácia v Kursku.

(mja)