Ide o štáty, v ktorých víťazstvo pravdepodobne rozhodne o budúcom prezidentovi Spojených štátov amerických.
Viceprezidentka a kandidátka Demokratickej strany Kamala Harrisová strávi pondelok v Pensylvánii, ktorá je najväčším nerozhodnutým štátom a v ktorej obaja kandidáti zabojujú o hlasy 19 voliteľov. Harrisová sa zúčastní na dvoch mítingoch v Pittsburghu a Filadelfii. Sprevádzať ju budú jej podporovatelia z radov amerických celebrít ako speváčky Lady Gaga a Katy Perry alebo moderátorka Oprah Winfreyová.
Svojím sloganom „Keď budeme bojovať, zvíťazíme" apeluje Harrisová najmä na mladých, ako aj voličov arabského a latinskoamerického pôvodu.
Exprezident Donald Trump zasa usporiadal míting v Severnej Karolíne a následne odcestuje do Pittsburghu. Jeho záverečné vystúpenie sa uskutoční v meste Grand Rapids v štáte Michigan, kde žije veľká komunita Američanov arabského pôvodu, ktorí sú kritickí k súčasnej administratíve. Trump volebný deň strávi vo svojom domovskom štáte Florida, kde odvolí a bude očakávať výsledky.
Násilné protesty v záplavami zasiahnutých oblastiach Španielska, na ktorých demonštranti v nedeľu zaútočili na španielsky kráľovský pár a predsedu vlády Pedra Sáncheza, mohli organizovať krajne pravicové skupiny.
Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska informoval, že útoky na kráľovský pár a premiéra zorganizovala "marginálna" skupina násilníkov. Potvrdil, že vyšetrovanie udalostí pokračuje a v najbližších dňoch by mali orgány činné v trestnom konaní dosiahnuť významný pokrok pri identifikácií jednotlivých osôb.
Kráľa Filipa VI. a kráľovnú Letiziu napadli v meste Paiporta, kde na nich demonštranti hádzali blato a vajíčka. Premiér Sánchez z mesta odišiel po tom, čo ho napadli palicou, zatiaľ čo protestujúci kopali a udierali do jeho auta. Demonštranti naňho tiež kričali "vrah" a vyzvali ho, aby "vypadol". Niektorí z nich na sebe mali tričká s krajne pravicovými symbolmi.
Minulotýždňové záplavy si v Španielsku vyžiadali 217 obetí. Najzasiahnutejší bol juhovýchodný región Valencia, odkiaľ potvrdili väčšinu obetí. Nezvestných je podľa niektorých španielskych médií takmer 2-tisíc ľudí. Minister vnútra v rozhovore odmietol uviesť presné číslo. Predpokladá sa, že ďalšie telá obetí by mohli nájsť po vyčerpaní vody zo suterénov budov a podzemných parkovísk.
K zvýšeniu financovania v Nemecku došlo po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a nemecký kancelár Olaf Scholz to označil za "bod obratu". Rutte pochválil prístup krajiny a prostriedky nazval "veľkým prínosom" pre bezpečnosť NATO.
„Všetky členské krajiny NATO musia investovať viac, a preto verím, že aj Nemecko v tom bude napredovať," povedal Rutte po boku Olafa Scholza. Výdavky Berlína na obranu v roku 2024 by pritom podľa aktuálneho smerovania mali dosiahnuť dve percentá HDP tak, ako to stanovujú kritériá NATO.
„Ako bývalý premiér si uvedomujem, že pre vlády nie je vždy jednoduché vyčleniť finančné prostriedky na národnú obranu a na pomoc Ukrajine, no obe oblasti sú kľúčové pre našu kolektívnu bezpečnosť," povedal šéf NATO a zároveň varoval, že v prípade víťazstva Ruska na Ukrajine sa ruský prezident Vladimir Putin nezastaví len na hraniciach Kyjeva.
„Rusko zintenzívňuje svoju kampaň", v rámci ktorej podniká hybridné útoky na NATO prostredníctvom násilia, sabotáží a zasahovania do demokracií členských krajín Aliancie, zdôraznil Rutte poukazujúc na aktivity Moskvy na západe Európy, Balkáne a v Arktíde. "Ukazuje to, že posúvajúci sa vojnový front sa už netýka výhradne Ukrajiny," dodal.
Poslankyňa Marcinková v októbri poukázala na problém s darovaním pupočníkovej krvi, ktorá sa mala podľa nej stať predmetom biznisu.
Pondelkový poslanecký prieskum v Národnej transplantačnej organizácii (NTO) podľa poslankyne Národnej rady SR Vladimíry Marcinkovej (SaS) ukázal viacero vecí, ktoré nie sú v súlade so zákonom.
Dozor nad vývozom pupočníkovej krvi do zahraničia podľa nej zlyhával, porušená mala byť aj slovenská a európska legislatíva. Riaditeľ organizácie Daniel Kuba by mal podľa poslankyne zvážiť odstúpenie z funkcie.
„V rámci dokumentácie sme narazili asi na päť-šesť vecí, ktoré sú v nesúlade so zákonom a nevyžadovalo si to ani nejakú nadprácu, vlastne pozrieť sa na to a vidieť, že tu veci neprebiehajú tak, ako podľa zákona majú," vyhlásila poslankyňa.
Poukázala napríklad na to, že proces schvaľovania žiadostí na vývoz krvi zo Slovenska bol podľa zistení poslancov len formalitou. Vo viacerých prípadoch podľa jej slov pri dátumoch videli, že súhlas s vydaním darcovskej pupočníkovej krvi bol vydaný ešte v ten istý deň, ako prišla žiadosť.
Odbery zabezpečuje Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek, ktorý je súčasťou skupiny Cord Blood Center Group. S krvou podľa Marcinkovej spoločnosť obchoduje v zahraničí.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) dal situáciu preveriť. Potvrdil, že dozor v tejto oblasti nebol vykonaný veľmi dlho. Slovenská hematologická a transfúziologická spoločnosť víta otvorenie diskusie o téme pupočníkovej krvi.
Slovenský eurokomisár by mal v novej EK zodpovedať za obchodnú politiku a ekonomickú bezpečnosť a tiež za transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy.
Maroš Šefčovič, nominovaný slovenskou vládou na post eurokomisára, v pondelok počas vypočúvania v Európskom parlamente (EP) pripomenul aj to, že Slovensko na budúci týždeň oslávi 35 rokov slobody od Nežnej revolúcie a že aj táto skúsenosť, vyrastanie za železnou oponou, povýšila jeho prácu pre zjednotenú Európu na vášeň, česť a záväzok.
Šefčovič, ktorý by mal v novej eurokomisii zodpovedať za obchodnú politiku a ekonomickú bezpečnosť a tiež za transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy, čelil v druhej časti trojhodinového vypočúvania pracovnými výbormi EP nielen otázkam z ekonomickej a obchodnej oblasti, ale aj z legislatívneho prostredia.
Poslanci sa ho pýtali na pokračovanie dialógu o budúcnosti Európy a hlbšom zapájaní občanov do tvorby európskej legislatívy, na význam európskych občianskych iniciatív a tiež na vzťahy s Ukrajinou či na zmenu zmlúv o fungovaní EÚ.
Opatrenia proti obchádzaniu sankcií
Slovenský eurokomisár uistil, že Európska komisia (EK) sa bude už počas prvých 100 dní usilovať prijať opatrenia, ktoré zabránia obchádzaniu uplatňovania zavedených sankcií voči Rusku a zakročia aj proti tieňovej flotile predávajúcej ruský zemný plyn. Pripomenul, že Únia na to využíva bilaterálnu diplomaciu v afrických krajinách, regióne Blízkeho východu a tiež vo vzťahoch s Čínou a partnermi zo skupiny G7.
Dôležité bude podľa neho pripravovať Ukrajinu na členstvo v Únii, kde obe strany, teda aj Únia, musia mať jasno v tom, čo treba urobiť. Spresnil, že EK vynaloží na rozširovanie a pripravenosť všetkých kandidátov obrovské politické snahy.
V tejto súvislosti sa prihovoril za plné využitie obchodného potenciálu medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa jeho slov je potrebné nájsť spôsoby, ako zohľadniť záujmy súčasných členských krajín citlivých na agrosektor, aj preto, že v júni 2025 vyprší súčasná dohoda o liberalizácii obchodu s agrokomoditami z Ukrajiny. Konečná dohoda s Kyjevom by mala obsahovať aj jasné záruky pre európskych poľnohospodárov a tiež tlak na ukrajinských výrobcov, aby preberali európske normy pestovania.
Aj o rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou
Na otázku, či eurokomisia podporí revíziu základných zmlúv a zmenu hlasovania v Rade EÚ z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu, Šefčovič vysvetlil, že EK už v roku 2019 navrhla, aby v oblasti rozširovania, energetiky a zdaňovania bolo možné využiť premosťovaciu doložku a kvalifikovanú väčšinu, čo však neprešlo. Vyjadril nádej, že nový predseda Európskej rady António Costa sa k tejto otázke postaví ináč.
"Európska komisia je pripravená podporiť zmenu základných zmlúv, ak to zefektívni fungovanie Únie. To tvrdí aj Ursula von der Leyenová. Za tým si stojíme," odkázal Šefčovič a doplnil, že sa to týka aj zmeny volebného zákona na úrovni EÚ. Zároveň spresnil, že eurokomisia tieto zmeny podporí, len čo sa na nich dohodnú členské štáty (Rada EÚ).
Ondruš o konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín
Do pondelňajšieho vypočúvania Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente sa zapojili aj traja slovenskí europoslanci.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa zameral na oblasť konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín a pýtal sa, či EK pri uzatváraní obchodných zmlúv bude dbať na zachovávanie sociálnych štandardov, aby nedochádzalo napríklad k nútenej práci.
Šefčovič pripomenul, že ide o základné priority eurokomisie v oblasti konkurencieschopnosti. Dodal, že v roku 2017 založil Európsku alianciu pre batérie, čo bola jedna z prvých iniciatív na zaistenie dostatku kritických surovín. EÚ zaviedla digitálny pas pre batérie, v ktorom sú údaje o uhlíkovej stope, recyklácii a postupoch pri výrobe a uvádzaní na trh. Spomenul tiež úspešné spoločné nákupy zemného plynu pre Európu, "bez jedinej ruskej molekuly", a vyjadril presvedčenie, že takto Únia dokáže postupovať aj pri kritických surovinách.
Ocenil tiež, že po zavedení zákona o kritických surovinách sa už do prvej výzvy pre projekty, ktoré môžu priniesť nové zdroje cenných surovín, zapojilo 170 záujemcov.
Branislav Ondruš. Foto: Martin Baumann/TASR
Lexmann zaujímala Čína
Miriam Lexmann (EPP/KDH) sa Šefčoviča pýtala na prípadný rozpor medzi prioritami jeho portfólia a konaním vlády, ktorá ho nominovala, keď premiér Robert Fico počas návštevy v Číne vyhlásil, že chce budovať strategické partnerstvo s Čínou, a poskytol aj rozhovor pre propagandistický kanál ruskej televízie.
Šefčovič pripomenul, že počas vypočúvania sa veľa hovorilo o obchodných vzťahoch s Čínou, o tom, že Únia musí byť obozretná a dostatočne asertívna voči Číne, aby Peking nepodkopával európsku bezpečnosť a nedochádzalo k zneužívaniu postavenia Číny voči EÚ.
"Máme inštrumenty, ktorými môžeme kontrolovať čínske investície, kontrolovať subvencie, ktoré sú poskytované zo strany Číny za účelom vytvorenia entít v Európe, ktoré sú ochotné investovať ďalej v Európe, a máme ďalšie možnosti, ako sa s touto výzvou vyrovnať," opísal situáciu.
Zdôraznil tiež, že Čína ako druhá najväčšia ekonomika na svete je tretím najväčším obchodným partnerom Únie, a preto treba všetky problémy riešiť v súlade s medzinárodnými dohodami. Pripomenul, že konanie slovenskej vlády neovplyvňuje jeho pozíciu eurokomisára.
"Moja osobná história jednoznačne potvrdzuje, že som vždy pracoval pre európsky záujem, a tak chcem robiť aj v budúcnosti," odkázal.
Miriam Lexmann. Foto: Martin Baumann/TASR
Karvašová o posune hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine
Ľubica Karvašová (RE/PS) ho v mene frakcie Obnovme Európu upozornila, že európski občania žiadajú eurokomisiu, aby vzhľadom na globálne zmeny konala ráznejšie aj pri rozširovaní EÚ, čo si vyžiada reformu Únie a tlak na posun hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine. Pripomenula, že Šefčovič bude onedlho historicky najdlhšie slúžiacim eurokomisárom, preto sa ho spýtala, či váhou tohto postavenia prispeje k reforme systému hlasovania.
Šefčovič spresnil, že ako podpredseda EK na zasadnutiach Rady EÚ pre všeobecné záležitosti od roku 2019 predkladal návrhy zaviesť premosťovaciu doložku. Tou eurokomisia vysvetľovala, kde je možné sa odkloniť od jednomyseľnosti k hlasovaniu nadpolovičnou väčšinou. Zhodnotil, že situácia sa nezmenila, lebo na zmenu treba súhlas členských štátov (Rada EÚ).
"Zrejme to budem ja a komisárka pre rozširovanie, kto vám bude predkladať revíziu politík, a tiež ministrom na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá bude katalyzátorom pre zmeny zmlúv. Budem sa snažiť konať najpresvedčivejšie, ako sa dá. Tu však musia aj europoslanci konať a presvedčiť poslancov z národných parlamentov, aby to podporili a zmenu odsúhlasili aj členské štáty," vysvetlil.
Ľubica Karvašová. Foto: Martin Baumann/TASR
Šefčovič: Otázky počas vypočúvania v europarlamente boli ťažké, ale férové
Vypočúvanie zo strany poslancov viacerých pracovných výborov v EP bolo ťažké, ale férové. Skonštatoval to Maroš Šefčovič v Bruseli v pondelok večer po vyše trojhodinovom kladení otázok súvisiacich s výkonom jeho budúcej pozície v Európskej komisii.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že príprava na "híring" ho prinútila preštudovať viac než 1 200 strán, konzultácie, ktoré ho pripravovali na vypočúvanie a výkon zvereného portfólia zabrali vyše 100 hodín a pretože chcel "precítiť" priority europarlamentu, tak za posledných niekoľko týždňov hovoril s vyše päťdesiatimi poslancami.
"Tri a pol hodiny odpovedať na detailné otázky poslancom, ktorí sa týmto témam neraz venujú viac než jedno volebné obdobie, je náročné, a preto je príprava potrebná. Chcem oceniť, že hoci otázky boli ťažké, boli férové a dobre odrrážali priority Európskeho parlamentu," opísal situáciu.
Vyjadril presvedčenie, že európski zákonodarcovia si na základe jeho odpovedí vedia predstaviť, čo môžu od neho očakávať pri výkone agendy, ktorou je obchodná politika, ekonomická bezpečnosť a tiež transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy.
"Najúdernejšie" otázky Šefčovič nedostal od slovenských europoslancov z opozičných politických strán, ale od členov populistických frakcií v EP. Po vypočúvaní skonštatoval, že nedokáže povedať, ktorá z otázok bola najťažšia, priznal však, že očakával veľa otázok a emócií s tým spätých okolo všetkého, čo sa týka dohôd EÚ o voľnom obchode a zložitej situácii európskych farmárov.
"To sa opakovalo v mnohých otázkach. Cítim, že bude potrebné investovať veľa do komunikácie a objasňovania, prečo veríme, že dohody, o ktorých sa rokuje, budú výhodné nielen pre priemysel, ale aj pre poľnohospodárov," vysvetlil.
Pripomenul, že EÚ je svetová veľmoc vo svetovom obchode a je potrebné, aby každým novým podpisom dohody o voľnom obchode získavali poľnohospodári exportný potenciál a aby sa zaistilo, že sa zisky z obchodných zmlúv premietnu aj do vreciek farmárov.
"To silne indikuje, v čom musíme robiť viac, aby sme týchto dôležitých aktérov európskej ekonomiky dostali na stranu dobrých a výhodných dohôd, ktoré sa budem snažiť iniciovať a dotlačiť za cieľovú čiaru," povedal Šefčovič.
Predseda Výboru pre ústavné veci (AFCO) Sven Simon a predseda Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) Bernd Lange, ktorí vypočúvaniu Šefčoviča spolupredsedali, sa na následnej tlačovej konferencii spoločne zhodli, že Šefčovič podal dobrý výkon, dokázal hodnoverne odpovedať na otázky a podľa ich slov niet pochybností o tom, že získa jemu zverené portfólio.
Na otázku, či jeho šance neohrozili niektoré kroky súčasnej slovenskej vlády, obaja povedali, že proces vypočúvania sa neriadi domácou politickou situáciou členských krajín, ale odbornou pripravenosťou nominantov, a v prípade Šefčoviča niet pochýb, že to zvládne aj napriek širokej pracovnej agende, za ktorú bude zodpovedať.
Na poste predsedu tohto silového výboru by ho malo nahradiť jeho stranícky kolega zo Smeru Richard Glück.
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer) sa vzdal postu predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Potvrdil to pre TASR s tým, že dôvodom je jeho vyťaženosť pri vykonávaní funkcie podpredsedu parlamentu. Na vzdanie sa postu upozornil Denník N. Nahradiť ho má poslanec Smeru Richard Glück.
"Dnes som sa vzdal funkcie predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Nahradí ma, pokiaľ bude zvolený, poslanec Glück," uviedol Gašpar pre TASR. "Myslím si, že momentálne som dosť vyťažený pri funkcii podpredsedu národnej rady," doplnil s tým, že chce zostať v brannobezpečnostnom výbore ako jeho člen.
Okrem Gašpara je vo funkcii podpredsedu parlamentu šéf SNS Andrej Danko a Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený vedením Národnej rady. Podpredsedovia NR SR sú napríklad zodpovední za riadenie schôdzí. Vo vedení parlamentu sú neobsadené dve funkcie. Parlament už od apríla nemá zvoleného nového predsedu po víťazstve Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách. Po odvolaní lídra PS Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR chýba tiež jeden podpredseda z radov opozície.
Lekári z nemocníc po celom Slovensku minulý týždeň začali podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve.
Sieť 16 nemocníc Penta Hospitals eviduje k pondelku 42 výpovedí lekárov, informoval hovorca siete nemocníc Tomáš Kráľ.
„Sú sústredené na východnom Slovensku. Tento počet predstavuje menej ako tri percentá z celkového počtu nemocničných lekárov siete," priblížil Kráľ.
Výpovede lekárov pribúdajú, aktuálne ich je vyše 3,2 tisíca, yhlásil šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Ozrejmil, že lekárski odborári sú pripravení riešiť veci za rokovacím stolom, avšak vláda ani ministerstvo zdravotníctva ich v týchto dňoch zatiaľ ohľadom stretnutia nekontaktovali.
Školáčka v pondelok ráno bodla nožom spolužiaka na školskom dvore v Ríme a následne privolala políciu.
Chlapec utrpel poranenia hrudníka a ruky, záchranári ho previezli do detskej nemocnice. Podľa lekárskych zdrojov nie je jeho zdravotný stav vážny. Dievča bodlo spolužiaka zrejme kuchynským nožom, ktorý našla privolaná polícia, a potom utieklo z miesta činu.
Vyšetrovanie ozrejmilo, že žiačka zrejme napadla chlapca po tom, čo učiteľom povedal, že minulý týždeň podvádzala pri teste.
V Taliansku došlo v tomto roku aj k ďalším útokom nožom na školách. Sedemnásťročný mladík bodol 6. februára o rok mladšieho študenta na strednej odbornej škole neďaleko Milána a deň predtým 17-ročný študent v inej škole v regióne Lombardsko nožom zaútočil na učiteľku.
Odborový zväz učiteľov v Taliansku GILDA-UNAMS poukázal na rastúci počet prípadov agresie na školách. „Je nutné, aby sme riešili problém zaistenia bezpečnosti v školách," uviedol v tom čase vo vyhlásení národný koordinátor odborového zväzu Rino Di Meglio.
Líder bosnianskej Republiky srbskej vyhlásil, že Donald Trump "pochopí situáciu v Bosne lepšie ako predchádzajúce administratívy" a označil ho za "prezidenta mieru", ktorý zodpovedne vedie svetovú politiku.
Trumpov "návrat ku kormidlu v USA by znamenal návrat rozumnej a spravodlivej zahraničnej politiky, od ktorej závisí aj globálna stabilita", napísal Milorad Dodik na sociálnej sieti a amerických Srbov vyzval, aby ho v utorňajších voľbách podporili. Podľa sčítania z roku 2020 žije v USA približne 180-tisíc etnických Srbov a viac ako 200-tisíc Američanov srbského pôvodu.
Proruský Dodik ako prezident Republiky srbskej (RS) – časti Bosny a Hercegoviny, dlhodobo agituje za odtrhnutie tejto entity od Bosny a Hercegoviny, za uplynulé dva roky však svoje úsilie ešte zintenzívnil. Na Dodika a ďalších bosnianskosrbských politikov sú preto uvalené americké a britské sankcie. Dodik taktiež pravidelne kritizuje veľvyslancov USA v Sarajeve pre ich údajné zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny.
V rozhovore pre srbskú televíziu Prva Dodik minulý rok vyjadril ľútosť nad tým, že počas Trumpovej administratívy nevyhlásil nezávislosť RS. "Ak Trump opäť vyhrá, myslím, že by som neváhal," uviedol. Dodal taktiež, že pod vedením Trumpa sa vzťahy medzi RS a USA zlepšia.
Návrhy kandidátov na post sudcu Ústavného súdu možno podávať do 5. decembra do podateľne Kancelárie Národnej rady.
Poslanci majú voliť dvoch kandidátov na ústavného sudcu na februárovej schôdzi, keďže sa im v septembri ani v opakovanej voľbe nepodarilo zvoliť žiadneho kandidáta. Vybrať uchádzača sa poslanci neúspešne pokúšali už aj pred letom.
Návrhy na voľbu kandidátov na ústavného sudcu môžu podávať poslanci Národnej rady, vláda, predseda Ústavného súdu, predseda Súdnej rady SR, najmenej päť členov Súdnej rady SR, predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu, verejný ochranca práv, generálny prokurátor, profesijné organizácie právnikov, ako aj vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.
Parlament by mal uchádzačov voliť na schôdzi, ktorá sa podľa plánu začína 4. februára 2025. Kandidátov ešte pred voľbou v pléne čaká verejné vypočutie pred parlamentným ústavnoprávnym výborom.
Na Ústavnom súde chýba jeden sudca. Miesto sa uvoľnilo pred viac ako rokom, keď sa v septembri 2023 funkcie vzdala Jana Laššáková. Parlament štandardne volí dvojnásobok potrebného počtu, zvoliť má preto aktuálne dvojicu kandidátov. Z nich si jedného vyberá prezident a vymenuje ho za ústavného sudcu.
V septembri poslanci nezvolili za kandidátku na ústavnú sudkyňu Líviu Trellovú, ktorá bola jedinou uchádzačkou. Ešte predtým v júni sa im nepodarilo zvoliť žiadneho z piatich uchádzačov. O post sa vtedy okrem Trellovej uchádzali aj Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová a Zuzana Pitoňáková.
V pondelok ráno bol v Iráne popravený 20-ročný židovský muž Arvin Nathaniel Ghahremani, informoval strážca práv po dvojročnom úsilí jeho rodiny a miestnej židovskej komunity o záchranu jeho života.
Ako uviedol portál Times of Israel, mladík bol obesený v centrálnej väznici v Kermanshah po odsúdení za vraždu počas pouličnej bitky v roku 2022. Ghahremani sa údajne bránil útoku, keď zabil Amira Shokriho.
Jeho matka, Sonia Saadati, sa snažila presvedčiť súd, aby mu udelil milosť. Rodina Ghahremaniho vyzvala príbuzných obete, aby prijali krvavé peniaze podľa iránskeho islamského práva, ktoré umožňuje obetiam a ich rodinám súhlasiť s finančným vyrovnaním ako alternatívou k poprave. Mizan však uviedol, že rodina Shokriho „odmietla dať súhlas“ s takouto dohodou.
Podľa iránskeho práva môže byť rozsudok smrti zmiernený len v prípade, ak rodina obete odpustí páchateľovi. Hoci bola Ghahremaniho poprava naplánovaná už v máji, bola odložená na poslednú chvíľu. Riaditeľ iránskej skupiny pre ľudské práva IHR Mahmood Amiry-Moghaddam vyjadril znepokojenie nad tým, že „inštitucionalizovaný antisemitizmus v Islamskej republike nepochybne zohral kľúčovú úlohu pri výkone jeho trestu.“
Obhajoba Ghahremaniho argumentovala, že sa snažil zachrániť Shokriho život, keď ho prevážal do nemocnice. Avšak súdny proces údajne ignoroval kľúčové aspekty jeho obhajoby, vrátane podrobností o pokuse zachrániť obeť, ktoré v súdnych dokumentoch chýbali.
Zákon v Iráne tiež stanovuje, že ak nemoslim zabije moslima, môže byť odsúdený na smrť podľa retribučného práva, známeho ako „Qisas“. Na druhej strane, ak moslim zabije nemoslima, Qisas sa neuplatní a páchateľ nemusí čeliť trestu, čo vedie expertov na ľudské práva k presvedčeniu, že zákon nespravodlivo diskriminuje menšinové skupiny.
