Šefčovič: EK mieni podporiť zmenu základných zmlúv, ak to zefektívni fungovanie Únie

Maroš Šefčovič, nominovaný slovenskou vládou na post eurokomisára, v pondelok počas vypočúvania v Európskom parlamente (EP) pripomenul aj to, že Slovensko na budúci týždeň oslávi 35 rokov slobody od Nežnej revolúcie a že aj táto skúsenosť, vyrastanie za železnou oponou, povýšila jeho prácu pre zjednotenú Európu na vášeň, česť a záväzok.

Šefčovič, ktorý by mal v novej eurokomisii zodpovedať za obchodnú politiku a ekonomickú bezpečnosť a tiež za transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy, čelil v druhej časti trojhodinového vypočúvania pracovnými výbormi EP nielen otázkam z ekonomickej a obchodnej oblasti, ale aj z legislatívneho prostredia.

Poslanci sa ho pýtali na pokračovanie dialógu o budúcnosti Európy a hlbšom zapájaní občanov do tvorby európskej legislatívy, na význam európskych občianskych iniciatív a tiež na vzťahy s Ukrajinou či na zmenu zmlúv o fungovaní EÚ.

Opatrenia proti obchádzaniu sankcií

Slovenský eurokomisár uistil, že Európska komisia (EK) sa bude už počas prvých 100 dní usilovať prijať opatrenia, ktoré zabránia obchádzaniu uplatňovania zavedených sankcií voči Rusku a zakročia aj proti tieňovej flotile predávajúcej ruský zemný plyn. Pripomenul, že Únia na to využíva bilaterálnu diplomaciu v afrických krajinách, regióne Blízkeho východu a tiež vo vzťahoch s Čínou a partnermi zo skupiny G7.

Dôležité bude podľa neho pripravovať Ukrajinu na členstvo v Únii, kde obe strany, teda aj Únia, musia mať jasno v tom, čo treba urobiť. Spresnil, že EK vynaloží na rozširovanie a pripravenosť všetkých kandidátov obrovské politické snahy.

V tejto súvislosti sa prihovoril za plné využitie obchodného potenciálu medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa jeho slov je potrebné nájsť spôsoby, ako zohľadniť záujmy súčasných členských krajín citlivých na agrosektor, aj preto, že v júni 2025 vyprší súčasná dohoda o liberalizácii obchodu s agrokomoditami z Ukrajiny. Konečná dohoda s Kyjevom by mala obsahovať aj jasné záruky pre európskych poľnohospodárov a tiež tlak na ukrajinských výrobcov, aby preberali európske normy pestovania.

Aj o rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou

Na otázku, či eurokomisia podporí revíziu základných zmlúv a zmenu hlasovania v Rade EÚ z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu, Šefčovič vysvetlil, že EK už v roku 2019 navrhla, aby v oblasti rozširovania, energetiky a zdaňovania bolo možné využiť premosťovaciu doložku a kvalifikovanú väčšinu, čo však neprešlo. Vyjadril nádej, že nový predseda Európskej rady António Costa sa k tejto otázke postaví ináč.

„Európska komisia je pripravená podporiť zmenu základných zmlúv, ak to zefektívni fungovanie Únie. To tvrdí aj Ursula von der Leyenová. Za tým si stojíme,“ odkázal Šefčovič a doplnil, že sa to týka aj zmeny volebného zákona na úrovni EÚ. Zároveň spresnil, že eurokomisia tieto zmeny podporí, len čo sa na nich dohodnú členské štáty (Rada EÚ).

Ondruš o konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín

Do pondelňajšieho vypočúvania Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente sa zapojili aj traja slovenskí europoslanci.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa zameral na oblasť konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín a pýtal sa, či EK pri uzatváraní obchodných zmlúv bude dbať na zachovávanie sociálnych štandardov, aby nedochádzalo napríklad k nútenej práci.

Šefčovič pripomenul, že ide o základné priority eurokomisie v oblasti konkurencieschopnosti. Dodal, že v roku 2017 založil Európsku alianciu pre batérie, čo bola jedna z prvých iniciatív na zaistenie dostatku kritických surovín. EÚ zaviedla digitálny pas pre batérie, v ktorom sú údaje o uhlíkovej stope, recyklácii a postupoch pri výrobe a uvádzaní na trh. Spomenul tiež úspešné spoločné nákupy zemného plynu pre Európu, „bez jedinej ruskej molekuly“, a vyjadril presvedčenie, že takto Únia dokáže postupovať aj pri kritických surovinách.

Ocenil tiež, že po zavedení zákona o kritických surovinách sa už do prvej výzvy pre projekty, ktoré môžu priniesť nové zdroje cenných surovín, zapojilo 170 záujemcov.

Lexmann zaujímala Čína

Miriam Lexmann (EPP/KDH) sa Šefčoviča pýtala na prípadný rozpor medzi prioritami jeho portfólia a konaním vlády, ktorá ho nominovala, keď premiér Robert Fico počas návštevy v Číne vyhlásil, že chce budovať strategické partnerstvo s Čínou, a poskytol aj rozhovor pre propagandistický kanál ruskej televízie.

Šefčovič pripomenul, že počas vypočúvania sa veľa hovorilo o obchodných vzťahoch s Čínou, o tom, že Únia musí byť obozretná a dostatočne asertívna voči Číne, aby Peking nepodkopával európsku bezpečnosť a nedochádzalo k zneužívaniu postavenia Číny voči EÚ.

„Máme inštrumenty, ktorými môžeme kontrolovať čínske investície, kontrolovať subvencie, ktoré sú poskytované zo strany Číny za účelom vytvorenia entít v Európe, ktoré sú ochotné investovať ďalej v Európe, a máme ďalšie možnosti, ako sa s touto výzvou vyrovnať,“ opísal situáciu.

Zdôraznil tiež, že Čína ako druhá najväčšia ekonomika na svete je tretím najväčším obchodným partnerom Únie, a preto treba všetky problémy riešiť v súlade s medzinárodnými dohodami. Pripomenul, že konanie slovenskej vlády neovplyvňuje jeho pozíciu eurokomisára.

„Moja osobná história jednoznačne potvrdzuje, že som vždy pracoval pre európsky záujem, a tak chcem robiť aj v budúcnosti,“ odkázal.

Karvašová o posune hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine

Ľubica Karvašová (RE/PS) ho v mene frakcie Obnovme Európu upozornila, že európski občania žiadajú eurokomisiu, aby vzhľadom na globálne zmeny konala ráznejšie aj pri rozširovaní EÚ, čo si vyžiada reformu Únie a tlak na posun hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine. Pripomenula, že Šefčovič bude onedlho historicky najdlhšie slúžiacim eurokomisárom, preto sa ho spýtala, či váhou tohto postavenia prispeje k reforme systému hlasovania.

Šefčovič spresnil, že ako podpredseda EK na zasadnutiach Rady EÚ pre všeobecné záležitosti od roku 2019 predkladal návrhy zaviesť premosťovaciu doložku. Tou eurokomisia vysvetľovala, kde je možné sa odkloniť od jednomyseľnosti k hlasovaniu nadpolovičnou väčšinou. Zhodnotil, že situácia sa nezmenila, lebo na zmenu treba súhlas členských štátov (Rada EÚ).

„Zrejme to budem ja a komisárka pre rozširovanie, kto vám bude predkladať revíziu politík, a tiež ministrom na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá bude katalyzátorom pre zmeny zmlúv. Budem sa snažiť konať najpresvedčivejšie, ako sa dá. Tu však musia aj europoslanci konať a presvedčiť poslancov z národných parlamentov, aby to podporili a zmenu odsúhlasili aj členské štáty,“ vysvetlil.

Šefčovič: Otázky počas vypočúvania v europarlamente boli ťažké, ale férové

Vypočúvanie zo strany poslancov viacerých pracovných výborov v EP bolo ťažké, ale férové. Skonštatoval to Maroš Šefčovič v Bruseli v pondelok večer po vyše trojhodinovom kladení otázok súvisiacich s výkonom jeho budúcej pozície v Európskej komisii.

Slovenský eurokomisár pripomenul, že príprava na „híring“ ho prinútila preštudovať viac než 1 200 strán, konzultácie, ktoré ho pripravovali na vypočúvanie a výkon zvereného portfólia zabrali vyše 100 hodín a pretože chcel „precítiť“ priority europarlamentu, tak za posledných niekoľko týždňov hovoril s vyše päťdesiatimi poslancami.

„Tri a pol hodiny odpovedať na detailné otázky poslancom, ktorí sa týmto témam neraz venujú viac než jedno volebné obdobie, je náročné, a preto je príprava potrebná. Chcem oceniť, že hoci otázky boli ťažké, boli férové a dobre odrrážali priority Európskeho parlamentu,“ opísal situáciu. 

Vyjadril presvedčenie, že európski zákonodarcovia si na základe jeho odpovedí vedia predstaviť, čo môžu od neho očakávať pri výkone agendy, ktorou je obchodná politika, ekonomická bezpečnosť a tiež transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy. 

„Najúdernejšie“ otázky Šefčovič nedostal od slovenských europoslancov z opozičných politických strán, ale od členov populistických frakcií v EP. Po vypočúvaní skonštatoval, že nedokáže povedať, ktorá z otázok bola najťažšia, priznal však, že očakával veľa otázok a emócií s tým spätých okolo všetkého, čo sa týka dohôd EÚ o voľnom obchode a zložitej situácii európskych farmárov.

„To sa opakovalo v mnohých otázkach. Cítim, že bude potrebné investovať veľa do komunikácie a objasňovania, prečo veríme, že dohody, o ktorých sa rokuje, budú výhodné nielen pre priemysel, ale aj pre poľnohospodárov,“ vysvetlil.

Pripomenul, že EÚ je svetová veľmoc vo svetovom obchode a je potrebné, aby každým novým podpisom dohody o voľnom obchode získavali poľnohospodári exportný potenciál a aby sa zaistilo, že sa zisky z obchodných zmlúv premietnu aj do vreciek farmárov. 

„To silne indikuje, v čom musíme robiť viac, aby sme týchto dôležitých aktérov európskej ekonomiky dostali na stranu dobrých a výhodných dohôd, ktoré sa budem snažiť iniciovať a dotlačiť za cieľovú čiaru,“ povedal Šefčovič.

Predseda Výboru pre ústavné veci (AFCO) Sven Simon a predseda Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) Bernd Lange, ktorí vypočúvaniu Šefčoviča spolupredsedali, sa na následnej tlačovej konferencii spoločne zhodli, že Šefčovič podal dobrý výkon, dokázal hodnoverne odpovedať na otázky a podľa ich slov niet pochybností o tom, že získa jemu zverené portfólio.

Na otázku, či jeho šance neohrozili niektoré kroky súčasnej slovenskej vlády, obaja povedali, že proces vypočúvania sa neriadi domácou politickou situáciou členských krajín, ale odbornou pripravenosťou nominantov, a v prípade Šefčoviča niet pochýb, že to zvládne aj napriek širokej pracovnej agende, za ktorú bude zodpovedať.

(tasr)