Preskočiť na obsah
  |  

Emisie CO2 zo súkromných lietadiel vzrástli o polovicu, tvrdí štúdia

V období medzi rokmi 2019 a 2023 sa zvýšili emisie oxidu uhličitého o 46 percent, a to z 10,7 milióna na 15,6 milióna ton, uvádza štúdia, ktorú vo štvrtok zverejnil vedecký časopis Nature Communications: Earth & Environment.

Štúdia citovaná agentúrou DPA konštatuje, že súkromné lietadlá sa často využívajú na krátke cesty, ktoré by sa namiesto toho mohli ľahko uskutočniť autom alebo vlakom.

Poukazuje na skutočnosť, že superbohatí ľudia majú obrovskú stopu oxidu uhličitého, uviedla pre DPA Nora Wissnerová z Ústavu pre aplikovanú ekológiu (Öko-Institut) v Berlíne, ktorá sa však na danom výskume priamo nepodieľala.

Poznamenala, že majiteľmi súkromných lietadiel sú prevažne muži starší ako 55 rokov, ktorí pracujú v bankovníctve, finančníctve alebo v oblasti nehnuteľností, a že štúdia ukázala, že veľká časť letov sa uskutočňuje na rekreačné účely.

Wissnerová v súvislosti s „rastúcou klimatickou krízou“ vyzvala na prísnejšiu reguláciu súkromnej leteckej dopravy.

Výskumný tím pod vedením Stefana Gösslinga z Linného univerzity (LNU) vo švédskom Kalmare analyzoval údaje z transpondérov tisícov súkromných lietadiel získané z platformy na sledovanie letov ADS-B Exchange.

Štúdia zohľadnila vyše 18 miliónov letov uskutočnených 26-tisíc súkromnými lietadlami a tieto údaje prepojila s priemernou spotrebou paliva 72 typov lietadiel používaných najmä na prepravu osôb.

Ďalším faktorom, ktorý treba vziať do úvahy, je skutočnosť, že emisie oxidu uhličitého tvoria len tretinu globálneho otepľovania spôsobeného lietaním – popri kondenzačných stopách a emisiách oxidov dusíka a vodnej pary, pripomína štúdia.

Využívanie súkromných letov sa zvykne zvyšovať v čase významných športových, kultúrnych a politických podujatí, ako bola napríklad vlani v decembri konferencia OSN o zmene klímy v Dubaji v Spojených arabských emirátoch.

Tím skonštatoval, že súkromná letecká doprava je energeticky najnáročnejšou formou leteckej dopravy a že jej rozsah i energetická náročnosť neboli nikdy riadne preskúmané.

(tasr)

  |  

Do francúzskeho kostola v Jeruzaleme vtrhla izraelská polícia

Kostol Pater Noster v kresťanskej štvrti mesta sa pripravoval na návštevu francúzskeho ministra zahraničia Jeana-Noëla Barrota, keď dvoch žandárov zadržali izraelskí policajti, píše agentúra AFP.

Barrot preto svoju plánovanú návštevu zrušil s tým, že bezpečnostné zložky vstúpili do chrámu „so zbraňami, bez predchádzajúceho francúzskeho povolenia“. Vysvetlil, že ide o narušenie územnej suverenity Francúzska a avizoval predvolanie izraelského veľvyslanca v Paríži.

„Toto narušenie integrity územia zvereného do starostlivosti Francúzska môže oslabiť väzby, ktoré som sem prišiel rozvíjať s Izraelom v čase, keď všetci potrebujeme pomôcť regiónu napredovať na ceste k mieru,“ dodal.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí poprelo pochybenie a uviedlo, že bezpečnostný postup vopred prebralo s francúzskym veľvyslanectvom. „Postupy boli vopred objasnené v rámci prípravnej diskusie s francúzskym veľvyslanectvom v Izraeli,“ informovalo vo vyhlásení.

Kostol Pater Noster sa nachádza v Jeruzaleme na Olivovej hore. Pod správu Francúzska sa dostal ešte pred vznikom Izraela, v súčasnosti ho spravuje francúzsky konzulát v Jeruzaleme.

(tasr)

  |  

Európski lídri sa zhodli na potrebe mieru, vyhlásil Orbán v závere samitu v Budapešti

Mier, stabilita a prosperita sú ohrozené súčasne, povedal predseda maďarskej vlády na konci štvrtkového samitu Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého citovala agentúra MTI.

„Situáciu, o ktorej sme dnes rokovali, možno označiť za ťažkú, komplikovanú a nebezpečnú,“ podčiarkol maďarský premiér Viktor Orbán a zdôraznil, že európsky mier, stabilita a prosperita sú ohrozené súčasne.

„Vojna, ktorú začalo Rusko proti Ukrajine, zúri už tretí rok, Blízky východ je v plameňoch a hrozí eskalácia, destabilizácia konfliktov v severnej Afrike, ilegálna migrácia je neutíchajúcou výzvou a blíži sa k predchádzajúcemu vrcholu. V globálnej ekonomike sa tvoria bloky, čo je od obdobia studenej vojny nevídané,“ zdôraznil.

Na zasadaní podľa neho nastala zhoda aj v tom, že treba reagovať na výsledky amerických volieb a že v Európe by mal byť čím skôr mier.

„Došlo k dohode, že Európa by mala v budúcnosti prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný mier a bezpečnosť. Nemôžeme očakávať, že Američania budú jediní, ktorí nás budú chrániť. Došlo tiež k dohode, že Európa by mala zostať zmysluplným hráčom v rokovaniach a procesoch, ktoré sú pred nami a ktoré rozhodnú o našej budúcnosti,“ dodal.

V reakcii na novinársku otázku Orbán poznamenal, že je zrejmé, že tábor zástancov mieru sa zväčšuje, k čomu prispeli aj výsledky amerických volieb. Na samite EPC podľa neho zazneli rozdielne názory v otázkach pokračovania vojny, rýchleho prímeria či mierového rokovania.

Na budapeštiansky samit EPC pricestovalo 42 hláv štátov a vlád vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica, ako i lídrov EÚ, NATO a predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Maďarsko v druhom polroku 2024 predsedá v Rade Európskej únie.

(tasr)

  |  

Francúzsky stávkar vyhral 49 miliónov dolárov v stávkach na Trumpovo víťazstvo

Anonymný obchodník v rozhovore pre denník Wall Street Journal (WSJ) priblížil, že sa pri stávkach na platforme Polymarket riadil prieskumami, ktoré sa pýtali spôsobom „ako by volili vaši susedia“.

Stávkar, ktorý sa predstavil pseudonymom Théo, tiež priznal, že stavil viac ako 30 miliónov dolárov na rôzne stávky v prospech Donalda Trumpa.

Jednou z nich bola pravdepodobnosť, že Trump vyhrá v silno demokratických severných štátoch známych ako „Modrý múr“ – ide o štáty Michigan, Wisconsin a Pensylvánia. Vo všetkých troch štátoch republikán skutočne triumfoval.

Stavil tiež na predpoklad, že Trump získa 49 až 50 percent všetkých hlasov, čo mu tiež vynieslo istú výhru. Francúz o tom informoval americký denník v deň volieb. Zvolený prezident podľa posledných údajov predčil svoju demokratickú oponentku približne o päť miliónov hlasov, keď získal takmer 72,8 milióna platných hlasov oproti 68 miliónom hlasov pre Kamalu Harrisovú.

Predpovedal tiež, že Trump vyhrá šesť zo siedmich nerozhodnutých štátov, takzvaných swing states.

WSJ sa obrátil aj na kryptografickú stávkovú platformu Polymarket, ktorá potvrdila, že Théo je bohatý francúzsky podnikateľ s predošlou kariérou obchodníka v niekoľkých bankách. On sám pre WSJ povedal, že francúzske prieskumy verejnej mienky sú presnejšie než tie americké.

„Vo Francúzsku je to iné!! Dôležitejšia je dôveryhodnosť prieskumov: chcú sa čo najviac priblížiť skutočným výsledkom. Kultúra je v tomto odlišná,“ napísal v e-mailovej komunikácii s reportérom WSJ. Dodal, že americké prieskumy nepočítali s fenoménom „hanblivého Trumpovho voliča“, čo podľa neho skreslilo výsledky.

Doplnil tiež, že niektoré prieskumy susedskej verejnej mienky si objednal sám, odmietol však priblížiť agentúru, u ktorej si ich objednal.

(sab)

  |  

Fed znížil úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu

Fed spustil cyklus uvoľňovania v septembri, keď menový výbor (FOMC) skresal kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 4,75 až 5 percent z takmer 23-ročného maxima 5,25 až 5,50 percenta, kde sa nachádzala od júla 2023.

Americká centrálna banka tak pokračuje v cykle uvoľňovanie menovej politiky, menový výbor opäť znížil kľúčovú úrokovú sadzbu do pásma 4,50 až 4,75 percenta, teda v súlade s očakávaním ekonómov.

Ekonómovia počítali s tým, že Fed bude pokračovať v uvoľňovaní, keďže jeho predstavitelia to avizovali už na septembrovom zasadnutí, ako aj vo svojich následných vyjadreniach. Rozhodnutie bolo tentokrát jednohlasné.

FOMC vo svojom vyhlásení v porovnaní so septembrom jemne zmenil rétoriku, čo je odrazom zmeny vnímania situácie v ekonomike, citovala televízia CNBC. Centrálna banka má napríklad aktuálne mierne odlišný pohľad na snahy o zníženie inflácie a podporu trhu práce.

„Podľa nášho názoru sú riziká ohrozujúce dosiahnutie našich cieľov v oblasti zamestnanosti a inflácie približne v rovnováhe,“ uvádza sa vo vyhlásení FOMC.

Predstavitelia Fedu zdôvodňujú uvoľňovanie menovej politiky tým, že podpora zamestnanosti sa podľa nich stáva prinajmenšom rovnakou prioritou ako spomalenie inflácie. Pokiaľ ide o trh práce, vo vyhlásení sa uvádza, že sa vo všeobecnosti ochladil a nezamestnanosť sa síce mierne zvýšila, ale zostáva nízka. Ekonomika pokračovala podľa Fedu v solídnej expanzii.

(tasr)

  |  

Moderátorovi Markízy Vinczemu znížili plat o 20 percent

Vedenie televízie údajne reagovalo na rozhovor, ktorý Viktor Vincze poskytol Denníku N.

Okrem toho mu zakázali vystupovať vo vysielaní na účte bývalého kolegu Michala Kovačiča na platforme Instagram.

Ako prvý o tom vo štvrtok informoval denník Sme s odvolaním sa na dokument odborárov s názvom „Manažment priťahuje skrutky“. Zamestnanci v ňom tvrdia, že riaditeľ televízie Peter Gažík tiež rozhodol, že Vincze nebude moderovať ani tanečnú šou Let‘s Dance, a vraj pristúpi aj „k ďalším krokom“.

Zníženie moderátorovho platu podľa Sme učinila Markíza v ten istý deň, ako Kovačič dostal výpoveď z pracovného pomeru.

(sab)