Preskočiť na obsah
Minúta  |  

S Putinom som zatiaľ nehovoril, povedal Trump

Republikánsky víťaz prezidentských volieb v rozhovore pre televíziu NBC doplnil, že od stredajšieho ráno hovoril asi so 70 svetovými lídrami, a vyjadril názor, že s ruským prezidentom sa čoskoro porozpráva.

Ruský líder Vladimir Putin vo štvrtok na Valdajskom fóre v čiernomorskom letovisku Soči zagratuloval Donaldovi Trumpovi k víťazstvu v prezidentských voľbách a oznámil, že je pripravený hovoriť s ním. Akékoľvek nápady týkajúce sa ukončenia konfliktu na Ukrajine si podľa neho totiž zaslúžia pozornosť, citovala šéfa Kremľa agentúra Reuters.

Putin tiež podotkol, že naňho urobilo dojem, ako sa Trump zachoval vo chvíľach po júlovom pokuse o atentát, a označil ho za statočného muža.

Trump počas predvolebnej kampane spochybnil pokračovanie americkej vojenskej podpory pre Kyjev a tvrdil, že konflikt na Ukrajine dokáže vyriešiť za 24 hodín. Republikán však neprezradil, ako to chce dosiahnuť.

(tasr)

Minúta  |  

Denník Guardian ponúka svojim zamestnancom psychologickú pomoc po Trumpovom víťazstve

Šéfredaktorka britského ľavicového denníka Katharine Vinesová v internej komunikácii uviedla, že prezidentské voľby v USA „odhalili znepokojujúce zlomové línie“, a vyzvala britských novinárov, aby „ponúkli svoju podporu“ americkým kolegom.

Šéfka Guardianu tiež napísala, že výsledok volieb bude „nepríjemný pre mnoho ďalších ľudí“. Mailovú komunikáciu ako prvý zverejnil konzervatívny bloger Guido Fawkes.

„Ak o tom chcete hovoriť, váš manažér a členovia vedenia sú vám k dispozícii, rovnako ako tím ľudských zdrojov (People Team). K dispozícii je aj bezplatný prístup k podporným službám, ktoré som uviedla na konci tohto e-mailu,“ citoval z mailu denník Telegraph.

Voľby v Spojených štátoch boli podľa Vinesovej „mimoriadnym, zničujúcim momentom v dejinách Spojených štátov“, ako uviedla v stredajšom editoriáli s ubezpečením, že Guardian „vydrží ďalšie štyri roky Donalda Trumpa“.

Nad výzvou prispieť denníku sa jej úvodník končil odkazom, že noviny „sa týmto hrozbám postavia, ale bude na to potrebná odvážna a dobre financovaná nezávislá žurnalistika“.

„Bude to vyžadovať spravodajstvo, o ktoré sa nemôže oprieť miliardársky majiteľ, ktorý sa bojí odplaty od šikanátora v Bielom dome,“ dodala.

„To, čo označujete ako ‚terapiu po Trumpovom výsledku‘, je v skutočnosti náš program pomoci zamestnancom – funkcia, ktorú má každá zodpovedná medzinárodná mediálna organizácia pre zamestnancov vždy k dispozícii,“ reagoval vo štvrtok hovorca Gaurdianu

V USA niektoré vysoké školy v reakcii na Trumpovo víťazstvo poskytli študentom voľno, predĺženie termínov, hodiny arteterapie a prístup k terapeutickej kačici, dodal Telegraph.

Oregonská univerzita tento týždeň oznámila študentom, že „na podporu pohody a zmiernenie úzkosti počas volebného týždňa privádza univerzitná zdravotná služba do areálu školy terapeutickú kačicu Quacktavious“.

(sab)

Minúta  |  

USA chcú odovzdať pomoc Ukrajine pred koncom Bidenovej vlády

Viac ako šesť miliárd dolárov pritom Biely dom Kyjevu stále neposlal, prostriedky chce vyčerpať pred inauguráciou Donalda Trumpa, povedal vo štvrtok hovorca rezortu diplomacie Matthew Miller, ktorého citovala agentúra Reuters.

Prezidentská administratíva túto informáciu neskôr potvrdila. Ešte v stredu pritom týždenník Politico napísal, že končiaci kabinet chce spomínaných šesť miliárd dolárov (asi 5,56 miliardy eur) vyčerpať pred 20. januárom 2025.

Po ohlásení pomoci však zvyčajne trvá niekoľko mesiacov, kým sa munícia a iné vojenské vybavenie na Ukrajinu dostanú. Veľká časť podpory by tak mohla do vojnou zmietanej krajiny doraziť až po Trumpovom vymenovaní za prezidenta. Ten by mal právomoc ju ešte zastaviť, píše Politico.

(tasr)

Minúta  |  

Emisie CO2 zo súkromných lietadiel vzrástli o polovicu, tvrdí štúdia

V období medzi rokmi 2019 a 2023 sa zvýšili emisie oxidu uhličitého o 46 percent, a to z 10,7 milióna na 15,6 milióna ton, uvádza štúdia, ktorú vo štvrtok zverejnil vedecký časopis Nature Communications: Earth & Environment.

Štúdia citovaná agentúrou DPA konštatuje, že súkromné lietadlá sa často využívajú na krátke cesty, ktoré by sa namiesto toho mohli ľahko uskutočniť autom alebo vlakom.

Poukazuje na skutočnosť, že superbohatí ľudia majú obrovskú stopu oxidu uhličitého, uviedla pre DPA Nora Wissnerová z Ústavu pre aplikovanú ekológiu (Öko-Institut) v Berlíne, ktorá sa však na danom výskume priamo nepodieľala.

Poznamenala, že majiteľmi súkromných lietadiel sú prevažne muži starší ako 55 rokov, ktorí pracujú v bankovníctve, finančníctve alebo v oblasti nehnuteľností, a že štúdia ukázala, že veľká časť letov sa uskutočňuje na rekreačné účely.

Wissnerová v súvislosti s „rastúcou klimatickou krízou“ vyzvala na prísnejšiu reguláciu súkromnej leteckej dopravy.

Výskumný tím pod vedením Stefana Gösslinga z Linného univerzity (LNU) vo švédskom Kalmare analyzoval údaje z transpondérov tisícov súkromných lietadiel získané z platformy na sledovanie letov ADS-B Exchange.

Štúdia zohľadnila vyše 18 miliónov letov uskutočnených 26-tisíc súkromnými lietadlami a tieto údaje prepojila s priemernou spotrebou paliva 72 typov lietadiel používaných najmä na prepravu osôb.

Ďalším faktorom, ktorý treba vziať do úvahy, je skutočnosť, že emisie oxidu uhličitého tvoria len tretinu globálneho otepľovania spôsobeného lietaním – popri kondenzačných stopách a emisiách oxidov dusíka a vodnej pary, pripomína štúdia.

Využívanie súkromných letov sa zvykne zvyšovať v čase významných športových, kultúrnych a politických podujatí, ako bola napríklad vlani v decembri konferencia OSN o zmene klímy v Dubaji v Spojených arabských emirátoch.

Tím skonštatoval, že súkromná letecká doprava je energeticky najnáročnejšou formou leteckej dopravy a že jej rozsah i energetická náročnosť neboli nikdy riadne preskúmané.

(tasr)

Minúta  |  

Do francúzskeho kostola v Jeruzaleme vtrhla izraelská polícia

Kostol Pater Noster v kresťanskej štvrti mesta sa pripravoval na návštevu francúzskeho ministra zahraničia Jeana-Noëla Barrota, keď dvoch žandárov zadržali izraelskí policajti, píše agentúra AFP.

Barrot preto svoju plánovanú návštevu zrušil s tým, že bezpečnostné zložky vstúpili do chrámu „so zbraňami, bez predchádzajúceho francúzskeho povolenia“. Vysvetlil, že ide o narušenie územnej suverenity Francúzska a avizoval predvolanie izraelského veľvyslanca v Paríži.

„Toto narušenie integrity územia zvereného do starostlivosti Francúzska môže oslabiť väzby, ktoré som sem prišiel rozvíjať s Izraelom v čase, keď všetci potrebujeme pomôcť regiónu napredovať na ceste k mieru,“ dodal.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí poprelo pochybenie a uviedlo, že bezpečnostný postup vopred prebralo s francúzskym veľvyslanectvom. „Postupy boli vopred objasnené v rámci prípravnej diskusie s francúzskym veľvyslanectvom v Izraeli,“ informovalo vo vyhlásení.

Kostol Pater Noster sa nachádza v Jeruzaleme na Olivovej hore. Pod správu Francúzska sa dostal ešte pred vznikom Izraela, v súčasnosti ho spravuje francúzsky konzulát v Jeruzaleme.

(tasr)

Minúta  |  

Európski lídri sa zhodli na potrebe mieru, vyhlásil Orbán v závere samitu v Budapešti

Mier, stabilita a prosperita sú ohrozené súčasne, povedal predseda maďarskej vlády na konci štvrtkového samitu Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého citovala agentúra MTI.

„Situáciu, o ktorej sme dnes rokovali, možno označiť za ťažkú, komplikovanú a nebezpečnú,“ podčiarkol maďarský premiér Viktor Orbán a zdôraznil, že európsky mier, stabilita a prosperita sú ohrozené súčasne.

„Vojna, ktorú začalo Rusko proti Ukrajine, zúri už tretí rok, Blízky východ je v plameňoch a hrozí eskalácia, destabilizácia konfliktov v severnej Afrike, ilegálna migrácia je neutíchajúcou výzvou a blíži sa k predchádzajúcemu vrcholu. V globálnej ekonomike sa tvoria bloky, čo je od obdobia studenej vojny nevídané,“ zdôraznil.

Na zasadaní podľa neho nastala zhoda aj v tom, že treba reagovať na výsledky amerických volieb a že v Európe by mal byť čím skôr mier.

„Došlo k dohode, že Európa by mala v budúcnosti prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný mier a bezpečnosť. Nemôžeme očakávať, že Američania budú jediní, ktorí nás budú chrániť. Došlo tiež k dohode, že Európa by mala zostať zmysluplným hráčom v rokovaniach a procesoch, ktoré sú pred nami a ktoré rozhodnú o našej budúcnosti,“ dodal.

V reakcii na novinársku otázku Orbán poznamenal, že je zrejmé, že tábor zástancov mieru sa zväčšuje, k čomu prispeli aj výsledky amerických volieb. Na samite EPC podľa neho zazneli rozdielne názory v otázkach pokračovania vojny, rýchleho prímeria či mierového rokovania.

Na budapeštiansky samit EPC pricestovalo 42 hláv štátov a vlád vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica, ako i lídrov EÚ, NATO a predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Maďarsko v druhom polroku 2024 predsedá v Rade Európskej únie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.