Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Musk nazval nemeckého kancelára Olafa Scholza hlupákom

Nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi sa rozpadla vláda a Musk, ktorý donedávna pomáhal s kampaňou Donaldovi Trumpovi, na túto skutočnosť svojským spôsobom zareagoval.

Miliardár Elon Musk označil vo štvrtok nemeckého kancelára Olafa Scholza za „hlupáka“ po tom, ako sa rozpadla jeho koalícia troch strán.

V reakcii na príspevok, ktorý sa týkal rozpadu Scholzovej vlády, Musk napísal: „Olaf je hlupák.“

Musk sa však dostal do konfliktu s viacerými európskymi predstaviteľmi a bojuje s regulačnými orgánmi a vládami na viacerých frontoch. Kritiku si vyslúžil za svoje riadenie spoločnosti X, pričom čelil obvineniam, že na tejto stránke umožnil šírenie nenávistných prejavov.

(mja)

Minúta  |  

Riaditeľom Justičnej akadémie môže byť aj osoba mimo justície

O funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa by sa mohli uchádzať záujemcovia, ktorí sú rešpektovaní v oblasti vzdelávania, vyplýva z návrhu novely zákona, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania.

„Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu,“ uvádza rezort v návrhu zákona o Justičnej akadémii.

„Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,“ spresnilo ministerstvo.

Cieľom návrhu zákona je aj rozšírenie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov, ako Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská komora exekútorov.

„Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania, a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca – prokurátor – advokát – notár), ktorú umožňuje vzájomné ‚uznávanie‘ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,“ vysvetľuje predkladateľ v dôvodovej správe.

V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravuje taktiež dotačná schéma podporujúca túto spoluprácu.

Návrh zákona zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Rovnako má za cieľ zjednotiť prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním typy vzdelávacích aktivít dopĺňa o jazykové vzdelávanie a vzdelávanie prostredníctvom zahraničných odborných stáží.

„Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o justičnej akadémii nezahŕňa takzvaných ‚justičných stážistov‘ napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),“ uvádza dôvodová správa.

Rovnako sa navrhuje zjednotiť doterajšiu úpravu odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa tiež navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch na päť rokov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina zvažuje jadrové zbrane ako alternatívu k NATO, tvrdí analytik Casey Michel

Analytik Casey Michel varuje, že v prípade zníženia podpory USA a nemožnosti vstupu do NATO bude Kyjev musieť prehodnotiť svoju obrannú stratégiu.

Ak Spojené štáty obmedzia svoju pomoc a Ukrajina nebude prijatá do NATO, jedinou cestou pre Kyjev, ako zabrániť genocíde, môže byť získanie vlastných jadrových zbraní.

Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách a pravdepodobné obmedzenie vojenskej podpory zo strany USA nútia Ukrajinu opäť zvážiť obnovu svojho jadrového štatútu. Agentúra UNIAN uvádza, že politický analytik Casey Michel o tom píše v článku pre časopis Foreign Policy.

Analytik pripomína, že v októbri Volodymyr Zelenskyj predstavil dve možné strategické smerovania Ukrajiny – vstúpiť do NATO alebo získať vlastné jadrové zbrane.

Hoci toto vyhlásenie mohlo pre západné krajiny pôsobiť šokujúco, pre tých, čo sledujú kroky Vladimira Putina, bolo očakávané, uvádza Michel.

Michel konštatuje, že po rozpade Sovietskeho zväzu (ZSSR) Západ, a najmä Spojené štáty, výrazne tlačili na Ukrajinu, aby sa vzdala jadrového arzenálu, ktorý jej zostal z čias ZSSR. Mnohí Ukrajinci dnes považujú toto rozhodnutie za historickú chybu.

„To nás privádza späť k Trumpovmu znovuzvoleniu a Zelenského nedávnym komentárom. (...) Nestane sa to zo dňa na deň, ale ak NATO bude naďalej zatvárať dvere pred členstvom Ukrajiny - a pred americkým jadrovým dáždnikom - potom je jadrový Kyjev jediným logickým výsledkom, ktorý zostáva,“ dodáva Michel.

(lipa)

Minúta  |  

Saratov vzdialený vyše 700 km od Ukrajiny bol vystavený útoku ukrajinského dronu

Časť trosiek dronu dopadla do priemyselnej oblasti mesta, no incident sa zaobišiel bez zranení.

Na ruské mesto Saratov útočilo v noci ukrajinské bezpilotné lietadlo. Gubernátor rovnomennej oblasti Roman Busargin ráno uviedol, že dron bol zostrelený, no časť z jeho trosiek dopadla do priemyselnej oblasti mesta. Pri incidente nedošlo podľa prvotných informácií k žiadnym zraneniam, pripomenuli agentúry Reuters a TASS.

Ruské ministerstvo obrany okrem toho informovalo, že nad Saratovskou oblasťou bolo v noci zneškodnených dovedna šesť dronov. Medzinárodné Gagarinovo letisko pri meste Saratov funguje podľa vyhlásenia tamojšieho tlačového oddelenia v normálnom režime.

Ukrajinské médiá informujú, že po nočnom dronovom útoku vypukol požiar v blízkosti ropnej rafinérie nachádzajúcej sa práve v Saratove. Správu o požiari s odvolaním sa na výpovede miestnych obyvateľov medzičasom zverejnil aj ruský telegramový kanál Astra.

Saratov je od ukrajinských hraníc vzdialený stovky kilometrov. Nachádza sa v ňom ropná rafinéria. Zhruba 15 kilometrov od tohto mesta je aj letecká základňa, kde sú umiestnené strategické bombardéry dlhého doletu a ktorá už v minulosti bola terčom ukrajinských útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda má pri rokovaniach s lekármi na výber len konflikt alebo kapituláciu, tvrdí Vlachynský

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) reagoval na avizované výpovede lekárskych odborárov z nadčasov.

„Zdá sa, že Lekárske odborové združenie odmieta finančný kompromis, navyše si kladie aj politické požiadavky v podobe zákazu transformácie nemocníc. Vláda má teda na výber zatiaľ buď konflikt, alebo kapituláciu,“ povedal Martin Vlachynský.

Podotkol, že splnenie požiadaviek lekárskych odborárov by bolo síce drahé, ale teoreticky vláda môže použiť rezervy, ktoré sú v rozpočte. „Tým si však vláda výrazne obmedzí manévrovací priestor pre prípady, ako by bol napríklad slabý výber transakčnej dane alebo pokračovanie energetických dotácií,“ dodal.

Na margo otázky, čo by mohli spôsobiť výpovede lekárov z nadčasov, uviedol, že síce sa dá predpokladať, že by to bol problém, nemožno povedať aký veľký. „Vo svete mimo ministerstva zdravotníctva nemáme prakticky žiadne štatistiky o tom, aké sú personálne stavy jednotlivých oddelení, aká je vyťaženosť týchto oddelení a aká ich produkcia. A popravde, vôbec si nie som istý, či takéto informácie má samotné ministerstvo,“ ozrejmil Vlachynský.

Je podľa neho jasné, že konečné rozhodnutie v rokovaniach bude musieť urobiť premiér Robert Fico (Smer). „Nemusí ho však spraviť z očí do očí,“ dodal.

Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom už podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň začínajú zvažovať aj výpovede z nadčasovej práce. Podľa šéfa LOZ Petra Visolajského je ich vyzbieraných dosť na to, aby bol ohrozený chod nemocníc.

Lekári sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ podpísal vtedajší vládny kabinet. To obsahovalo aj dohodu na platoch a ich náraste. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) už požiadal Lekárske odborové združenie o stretnutie, ktoré má byť budúci týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

V Pieštanoch sa začína konferencia Demokracia v strednej Európe

Mesto na svojom webovom sídle priblížilo, že stretnutie je zamerané na „demokratizačný proces na Slovensku a v strednej Európe“, prezentujúci budú diskutovať o súčasnej situácii s cieľom „nájsť vhodné spôsoby pre našu budúcnosť v Európskej únii“.

Primátor Peter Jančovič privítal vo štvrtok členov Inštitútu európskych demokratov (IED) so sídlom v Bruseli v zasadacej miestnosti mestského úradu.

„Vnímame množstvo útokov na demokraciu, na výdobytky demokracie, ktoré hovoria o slobode vierovyznania, o slobode názorov, o slobode prejavu, a ktoré hovoria aj o vzájomnom rešpekte, o vzájomnom dialógu, ktorý je absolútnym predpokladom pre fungujúcu demokratickú spoločnosť,“ priblížil Jančovič.

IED vznikol v roku 2007 ako nezávislý výskumný inštitút so sídlom v Bruseli. Jeho hlavným cieľom je podporiť lepšie porozumenie kľúčových aspektov európskeho integračného procesu a zohrať aktívnu úlohu pri posilňovaní dôvery európskych občanov a ich priamej účasti na európskych inštitúciách a politikách, „najmä v prospech zjednotenej Európy“.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.