Európska prokuratúra ide po veľkých prípadoch. Bude riešiť Babišove dotácie aj slovenské kauzy

Nový Úrad európskej prokuratúry (EPPO) povedie bývalá šéfka rumunskej protikorupčnej prokurátúry Laura Codrut Kövesiová, ktorú v roku 2018 vtedajšia vláda predčasne zbavila funkcie. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva tým boli porušené jej práva. Dôvodom odvolania 46-ročnej prokurátorky bola verejná kritika zákonov, ktoré podľa nej ohrozovali boj proti korupcii v Rumunsku, ale najmä vrcholných rumunských politikov podozrivých z brania úplatkov.

Teraz bude Kövesiová šéfovať kolégiu dvadsiatichdvoch európskych prokurátorov. Budú vyšetrovať a súdne stíhať trestné činy proti rozpočtu Európskej únie. EPPO sa bude zaoberať podvodmi s finančnými prostriedkami EÚ nad 10-tisíc eur alebo cezhraničnými podvody s DPH so škodou presahujúcou desať miliónov eur. Sústredí sa tiež na pranie špinavých peňazí. Zoznam trestných činov v kompetencii európskej prokuratúry by sa v budúcnosti mohol rozšíriť o teroristické činy.

Spomedzi štátov európskej dvadsaťsedmičky sa ich do vzniku EPPO zapojilo 22. Každý z nich má na európskej prokuratúre svojho zástupcu. Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko sa k EPPO zatiaľ nepridali.

Cezhraničná pôsobnosť

Inštitúcie a orgány v jednotlivých členských štátoch narážali pri vyšetrovaní cezhraničných hospodárskych trestných činov na problémy. EPPO má tieto nedostatky preklenúť. Európska prokuratúra je nezávislá od Európskej komisie, od ostatných inštitúcií EÚ či členských štátov.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európska agentúra pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) napríklad nemôžu začať vyšetrovanie ani trestné stíhanie v členských štátoch. Právomoci prokurátorov v členských krajinách, ktorí doteraz ako jediní mohli také trestné činy vyšetrovať, zase nepresahujú hranice daného štátu.

EPPO by mal tieto problémy vyriešiť vďaka nadnárodnej pôsobnosti. Zároveň má úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva aj s ostatnými subjektmi EÚ, ako sú práve OLAF, Eurojust či Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

Inštitúcia vedená Laurou Codrutou Kövesiovou začína úradovať o niekoľko mesiacov neskôr, než bolo pôvodne plánované. Fungovať mala už koncom minulého roka. Európske orgány odhadujú, že EÚ kvôli rôznym finančným podvodom prišla len v roku 2019 zhruba o 460 miliárd eur. Ročne by mala EPPO podľa odhadov spracovať asi 3-tisíc prípadov.

Slovenské zastúpenie v EPPO

Slovensko medzi európskymi žalobcami zastupuje bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Juraj Novocký. Úrad európskej prokuratúry so sídlom v Luxemburgu podľa neho prevezme od národných orgánov 22 zapojených krajín na začiatok viac ako 3-tisíc prípadov. V nich bude ďalej viesť vyšetrovanie. To však len za predpokladu, že ešte nebolo ukončené, to napríklad znamená, že nebola podaná žaloba na súd.

„V podmienkach SR by malo dôjsť k prevzatiu niekoľkých desiatok trestných vecí s uvedenými trestnými činmi najmä z ÚŠP. Ročne pritom ÚŠP vybaví zhruba 100 vecí, ktoré patria do pôsobnosti EPPO. Existuje predpoklad, že tento počet bude zachovaný aj naďalej, či sa prípadne ešte mierne zvýši,“ uviedol Novocký dva dni pred začiatkom pôsobenia EPPO.

Na Slovensku bude pôsobiť spolu päť takzvaných delegovaných prokurátorov EPPO. Budú priamo vyšetrovať alebo dohliadať na vyšetrovanie vo veciach patriacich do pôsobnosti európskeho úradu.

Novocký tiež informoval, že za Slovenskú republiku budú funkciu európskeho delegovaného prokurátora vykonávať Renáta Ontkovičová, Katarína Peružeková, Marek Sivák, Milan Cisárik a Peter Krajčovič. Všetci budú naďalej fyzicky pôsobiť v priestoroch ÚŠP v Pezinku.

Novocký bol v minulosti prokurátorom ÚŠP vo veľkých prípadoch, ako napríklad vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Riešil tiež bratislavskú zločineckú skupinu piťovcov, exsiskára Ľuboša Kosíka či stávkovaciu mafiu z Dunajskej Stredy a ďalšie známe prípady.

Agrofert a Čapí hnízdo medzi prvými prípadmi pre EPPO

Jedným z prvých prípadov, ktoré sa kolégiu európskych prokurátorov dostanú na stôl, je známa kauza dotácií pre spoločnosť Agrofert českého premiéra Andreja Babiša (ANO). Babiš čelí podozreniam zo stretu záujmov.

Česká polícia, ale aj Európska komisia už dlhšie skúma, či bol čerpaním dotácií alebo verejných zákaziek zo strany Agrofertu spáchaný trestný čin a došlo z Babišovej strany k stretu záujmov. Prípad však teraz spolu s približne šesťdesiatimi ďalšími z Česka preberie EPPO.

Česká polícia sa širším trestným oznámením na Andreja Babiša v súvislosti s porušením zákona o konflikte záujmov zaoberá od roku 2019. Podala ho Pirátska strana. Podľa nej mohol byť kvôli dotáciám a tendrom pre Agrofert spáchaný dotačný podvod, poškodené finančné záujmy Európskej únie a mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci úradnej osoby.

V lete minulého roka kriminalisti odštartovali trestné konanie a začali prípad oficiálne preverovať. Zhromažďovali dôkazy a svedecké výpovede, ktoré by vec objasnili. Predmet preverovania policajti postupne rozšírili a požiadali o spracovanie znaleckého posudku. Všetko pod vedením Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe.

Vznikom novej európskej inštitúcie sa však úloha českej prokuratúry v kauze Agrofertu končí. Vec prevezme EPPO. Spis prípadu týkajúci sa premiéra Babiša podľa Českého rozhlasu v najbližších dňoch pošle česká prokuratúra do Luxemburgu.

Kauza konfliktu záujmov českého premiéra tak bude medzi prvými prípadmi, ktoré sa k čerstvo vzniknutej európskej prokuratúre dostanú. Postupne by mala prevziať všetky závažnejšie kauzy s dosahom na rozpočet Únie, na ktorých prokuratúra začala pracovať po novembri 2017.

Dotácie pre Agrofert zaujímajú vyšetrovacie orgány aj opozíciu

Posledný májový deň česká polícia navrhla obžalovať premiéra Andreja Babiša (ANO) a jeho niekdajšiu poradkyňu Janu Mayerovú v kauze okolo dotácie 50 miliónov korún (1,9 milióna eur) na stavbu farmy Čapí hnízdo. Návrhom sa teraz bude zaoberať dohliadajúci prokurátor. Ten môže podať obžalobu, ale aj zastaviť trestné stíhanie alebo vec vybaviť inak.

Podstatou kauzy je to, že farma Čapí hnízdo pôvodne patrila Babišovmu holdingu Agrofert. V decembri 2007 sa však zmenila na akciovú spoločnosť s akciami na majiteľa a neskôr získala európsku dotáciu v programe pre malé a stredné podniky. Akcie vlastnili Babišove deti a partnerka. Na dotáciu by ako súčasť Agrofertu farma nemala nárok. Po niekoľkých rokoch sa spoločnosť pod Agrofert vrátila. Babiš vlastnil holding do februára 2017, potom ho vložil do svojich zvereneckých fondov.

V prípade čerpania dotácií spoločnosťou Agrofert však nejde ani zďaleka len o Čapí hnízdo. Česká opozícia aj samotný vicepremiér Jan Hamáček (ČSSD) vyzývajú, aby Agrofert vrátil všetky dotácie, ktoré nadobudol z európskych zdrojov neoprávnene. Podľa českej Pirátskej strany Babišova spoločnosť takto za tri roky získala až 20 miliárd korún, čo je v prepočte približne 786 miliónov eur.

Európska komisia pre podozrenia z podvodov pri čerpaní európskych dotácií pozastavila Agrofertu ich čerpanie. Holding, ktorý má Babiš vložený vo zvereneckých fondoch, podal v reakcii na tento krok na Európsku komisiu žalobu na Súdnom dvore EÚ. Spoločnosť sa sťažuje, že došlo k porušeniu jej práv.