Preskočiť na obsah
  |  

Trumpov prípad údajného zasahovania do volieb na žiadosť prokurátora odročili

Americký špeciálny prokurátor Jack Smith chce do 2. decembra rozhodnúť, aký postup zvolí v prípade obžaloby zvoleného prezidenta za jeho údajnú úlohu v útoku na Kapitol 6. januára 2021, píše agentúra DPA.

Smith v piatok požiadal federálnu sudkyňu Tanyi Chutkanovú, aby zrušila predchádzajúci časový harmonogram prípadu, pričom uviedol, že ide o „bezprecedentné okolnosti“. Sudkyňa jeho požiadavke okamžite vyhovela.

Trumpa vo Washingtone obvinili v súvislosti s pokusom o volebný podvod a útokom na americký Kapitol, ktorý bol vyvrcholením údajnej Trumpovej snahy o zvrátenie výsledkov volieb. V sérii konaní ide o najzávažnejšie obvinenia namierené proti 78-ročnému exprezidentovi.

V prípade uznania viny mu hrozí niekoľko desiatok rokov za mrežami. Americké ministerstvo spravodlivosti však zásadne nevyšetruje úradujúcich prezidentov.

Smith v lete revidoval obžalobu po tom, čo Najvyšší súd USA priznal prezidentovi širokú imunitu na úradné úkony. Počas volebnej kampane Trump vyhlásil, že v prípade opätovného zvolenia vyhodí Smitha z funkcie „do dvoch sekúnd“, pripomína DPA.

(tasr)

  |  

Európska únia predĺžila mandát vojenskej misie na výcvik ukrajinských vojakov

Rada Európskej únie v piatok prijatím rozhodnutia predĺžila mandát vojenskej výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov (EUMAM Ukraine) o ďalšie dva roky, a to do 15. novembra 2026.

Na obdobie od 14. novembra tohto roka do 15. novembra 2026 EÚ vyčlenila na misiu takmer 409 miliónov eur. Tá zostáva kľúčovým nástrojom vojenskej podpory 27-členného bloku pre Ukrajinu, pričom jej hlavným cieľom je prispieť k posilneniu vojenských kapacít ukrajinských ozbrojených síl, píše sa v tlačovej správe Rady EÚ.

V súlade s rozhodnutím bude misia EUMAM Ukraine spolupracovať so Severoatlantickou alianciou (NATO), a to najmä s misiou Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU).

Rada EÚ prijala rozhodnutie o zriadení misie pôvodne na dva roky 17. októbra 2022. Doteraz sa podarilo vďaka misii vycvičiť približne 63.000 vojakov. V nasledujúcich mesiacoch do konca zimy Únia plánuje v členských štátoch pripraviť na boj s Ruskom ďalších 15.000 ukrajinských jednotiek.

(tasr)

  |  

Olaf Scholz je pripravený na diskusiu o termíne predčasných volieb

Nemecký kancelár v piatok povedal, že je pripravený rokovať o termíne hlasovania o dôvere svojej vláde, ktoré môže viesť k predčasným voľbám po tom, ako rozpad vládnej koalície vyvolal v Berlíne politickú krízu.

"Mali by sme o dátume diskutovať čo najpokojnejšie," povedal Scholz podľa agentúry DPA po neformálnom samite EÚ v Budapešti. Opozičné strany žiadajú, aby sa hlasovanie o dôvere konalo už budúci týždeň a voľby tak boli vyhlásené na čo najskorší termín.

Vyjadrenia kancelára prišli po tom, ako viacero združení právnikov i hlavná volebná predstaviteľka krajiny varovali pred dôsledkami okamžitých volieb.

Scholz argumentuje, že hlasovanie o dôvere v januári by umožnilo ešte pred rozpustením parlamentu prijať naliehavé a dôležité zákony. Jedným z nich je projekt zameraný na ochranu Ústavného súdu pred politickým vplyvom, ktorý si získal podporu medzi poslancami v čase vzostupu populistických skupín.

Skupina nemeckých právnických združení v piatok zdôraznila, že tento legislatívny návrh má "taký mimoriadny význam pre ústavný štát, že všetky demokratické strany musia pracovať na prijatí tejto reformy pred plánovanými novými voľbami".

Kancelár dostal aj neočakávanú podporu od volebnej komisárky Ruth Brandovej. Tá v liste Scholzovi, ku ktorému sa dostala DPA, píše o "výzvach a rizikách predčasných volieb v januári alebo februári 2025". Podľa jej slov by mohli narušiť dôveru v integritu volieb. Na základe nemeckého zákona sa voľby musia konať 60 dní od rozpustenia Spolkového snemu.

Brandová uviedla, že ak by parlament rozpustili pred vianočným obdobím, mohli by nastať problémy so zaobstarávaním papiera a tlačiarenských služieb. Potrebné by boli aj osobitné bezpečnostné opatrenia vzhľadom na zvýšené hybridné hrozby.

(tasr)

  |  

K povolebnému telefonátu Trumpa a Zelenského sa pripojil aj Musk

Ukrajinský prezident telefonoval s novozvoleným americkým prezidentom po tom, ako boli zverejnené výsledky utorkových prezidentských volieb v USA.

Počas telefonátu medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským sa do debaty zapojil aj miliardár Elon Musk.

"Áno, v určitom bode Trump odovzdal telefón Muskovi. Nie, nič nezvyčajné, mali normálny rozhovor," povedal pre Politico predstaviteľ blízky Zelenskému. "Prezident [Zelenskyj, pozn. red] poďakoval Muskovi za Starlink," dodal.

Zatiaľ čo nedávna správa Wall Street Journal uviedla, že Musk bol v pravidelnom kontakte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a verejne sa postavil proti pomoci Ukrajine, zariadenia Starlink pomohli komunikácii ukrajinskej armády a civilného obyvateľstva počas výpadkov spôsobených ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru.

Trump, ktorý často vyjadroval nesúhlas s americkou vojenskou pomocou pre Kyjev a je dlhoročným skeptikom NATO, povedal, že podporí Ukrajinu, ale nezachádzal do podrobností, uviedol web Axios.

(max)

  |  

Slovensko bude v budúcom roku hostiť podujatie svetového významu, oznámil Pellegrini

Globálne fórum Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o budúcnosti vzdelávania sa bude konať v Bratislave.

"Práve globálne fórum privedie na Slovensko špičkových svetových lídrov a otvorí diskusiu o výzvach v oblasti vzdelávania a jeho budúcnosti. Veľký panel sa bude dotýkať aj umelej inteligencie a jej vplyvu na oblasť nášho vzdelávania," podotkol Peter Pellegrini na sociálnej sieti po rokovaní Rady OECD v Paríži s tým, že jednou z tém bola príprava tejto udalosti.

Ako oznámil, na podujatie by chceli pozvať vysokých predstaviteľov veľkých medzinárodných organizácií či predstaviteľov najväčších technologických gigantov. Zúčastniť sa na ňom majú aj špičky v oblasti vzdelávania.

(tasr)

  |  

Bratislava sa možno čoskoro dočká megaelektričiek, dlhé by mali byť až 49 metrov

Dopravný podnik Bratislava (DPB) v piatok vyhlásil verejné obstarávanie na nový typ megaelektričiek.

Dovedna chce vyrobiť, dodať a schváliť na prevádzku až 60 kusov nových, nízkopodlažných, obojsmerných električiek, ktoré budú dlhé 49 etrov.

"Kapacita jednej električky bude minimálne 345 cestujúcich, čo je približne o 100 cestujúcich viac ako najnovšie 32-metrové električky, ktoré sme uviedli do prevádzky v poslednom roku," priblížil hovorca DPB Jozef Vozár.

Výsledkom verejného obstarávania bude podľa neho rámcová dohoda na dodanie električiek, v zmysle ktorej bude plnenie zabezpečené na základe jednej alebo viacerých objednávok. "Predmetom prvej objednávky má byť najmenej desať električiek," dodal Vozár s tým, že predpokladaná hodnota zákazky je niečo viac ako 404 miliónov eur bez DPH.

DPB plánuje financovať nákup nových električiek predovšetkým z fondov Európskej únie. V prípade, že sa nepodarí zabezpečiť dostatočné financovanie, si podľa hovorcu vyhradzuje DPB právo verejné obstarávania zrušiť.

(tasr)