Stredoveké kostoly ako dominanty krajiny

Malebnú polohu kostola možno obdivovať zo širokého okolia. Má vizuálny kontakt s päť kilometrov vzdušnou čiarou vzdialeným Nitrianskym hradom, niekoľko kilometrov sprevádza cestujúcich vo vlaku smerom na Topoľčany a je viditeľný aj z výpadovky z Nitry na Bratislavu.

Úžasnú atmosféru miesta už viackrát využili aj filmári. Pri kostolíku sa tak natáčali niektoré scény známeho historického filmu Františka Vláčila Markéta Lazarová (1967), historického seriálu Adam Šangala (1972) či rozprávky Láska na vlásku (2014).

Kostolík už neslúži na pravidelnú liturgiu, svätá omša sa tu koná na sviatok svätého Michala. Príležitostne sa využíva aj na svadobné obrady. Pôsobivosť stavby vyzdvihuje po zotmení umelé osvetlenie.

Hronský Beňadik

Najvýznamnejší a jeden z najstarších kláštorov na našom území vznikol niekedy v druhej polovici 11. storočia. Jeho súčasná podoba pochádza z neskoršieho obdobia, keď románsku trojloďovú baziliku zasvätenú svätému Benediktovi nahradila v druhej polovici 14. storočia trojloďová gotická stavba. V búrlivom 16. storočí zasa celý kláštor prestavali na veľkú protitureckú pevnosť.

Takáto prestavba v časoch osmanskej hrozby sa priam núkala. Kláštor totiž postavili na skalnatej vyvýšenine nad riekou Hron v strategickej lokalite, o ktorej význame ľudia dobre vedeli už v praveku. Toto miesto sa nazýva oddávna Slovenská brána a leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov. Išlo o významnú obchodnú križovatku, kde sa stretávali cesty z južných a západných regiónov vedúce ďalej na sever a východ.

Kláštor tu vznikol ešte v časoch Nitrianskeho údelného vojvodstva, pričom jeho zakladateľom bol vládca Nitrianska a od roku 1074 uhorský kráľ Gejza I. Ten v roku 1075 vydal pre kláštor zakladaciu a darovaciu listinu. Zasvätenie svätému Benediktovi dalo meno aj celej obci.

Význam kláštora ešte vzrástol, keď v ňom bola v roku 1483 uložená relikvia Kristovej krvi, ktorú získal od pápeža Pavla II. uhorský kráľ Matej Korvín. V roku 1489 pre túto vzácnu relikviu postavili osobitnú kaplnku.

V 16. storočí došlo k veľkej prestavbe kláštora na renesančnú pevnosť, ktorej areál bol podstatne väčší. Kostol sa dokonca funkčne zmenil na jednu z bášt pevnosti. Po ustúpení tureckého nebezpečenstva sa koncom 17. storočia začalo s opravou kláštorného areálu.

Od roku 2015 patrí kláštor Nitrianskemu biskupstvu a v roku 2018 chrám vyhlásil biskup za diecéznu svätyňu. O rok neskôr získal kostol titul bazilika minor.

Žehra

Kostolík s charakteristickou strechou veže tvorí neodmysliteľne súčasť kultúrnej krajiny v okolí Spišského hradu a spolu s ním a ďalšími lokalitami je dokonca od roku 1993 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Chrám začali stavať miestni páni Sigrayovci v roku 1245 na návrší nad sútokom potokov Branisko a Žehrica. S istou prestávkou bol dostavaný v roku 1275. Výhodná poloha s výhľadom na veľkú časť okolitej krajiny, vrátane Spišského hradu, bola zrejme jednoznačnou voľbou.

Objekt je pekným príkladom staviteľstva v časoch prenikania ranej gotiky na naše územie, keď sa ešte miešala s ustupujúcim románskym štýlom. Po prestavbe okolo roku 1380, keď bola loď zaklenutá na centrálny pilier, sa radí medzi na Spiši také rozšírené stredoveké dvojlodia. Najväčšiu slávu však kostolíku priniesli vzácne a dobre zachované fresky zo 14. a 15. storočia, ktoré zdobia steny lode aj celý interiér presbytéria.

Chrám výrazne vystupuje nad okolitú krajinu a jeho viditeľnosť ešte umocňujú biele fasády v kombinácii s takmer čiernymi šindľovými strechami. Návštevníkovi ponúka pohľady z viac ako kilometer vzdialených Hodkoviec a Dobrej Vôle, ako aj priamo zo Spišského hradu, ktorý leží vzdušnou čiarou tri kilometre severovýchodne od Žehry, aj z okolitých kopcov.

Kostol Svätého Ducha stále slúži veriacim miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je sprístupnený aj pre turistov. Jeho čaro oslovilo okrem iných aj filmárov, ktorí tu natáčali scénu s pohrebom pre TV film Doktor Živago (2002), kde hrala hlavnú ženskú úlohu známa britská herečka Keira Knightley.

Čelovce

Pri ceste z Prešova do Giraltoviec možno len ťažko prehliadnuť osamotenú, belobou sa skvejúcu stavbu na jednom z kopcov. Ide o evanjelický kostol nad obcou Čelovce, ktorého počiatky siahajú až do 13. storočia.

Postavili ho v naozaj dominantnej polohe na výbežku južnej časti Beskydského predhoria s vynikajúcou vyhliadkou po okolí, napríklad aj na hrad Kapušany. Je možné, že miesto výstavby zvolili stavitelia s prihliadnutím na to, že mal pôvodne slúžiť pre veriacich z viacerých okolitých dedín. V tomto prípade by zrejme išlo o Čelovce, Pušovce a Šarišskú Trstenú, keďže stojí práve medzi nimi.

Štýlovo tiež predstavuje príklad prelínania románskeho a gotického slohu. Ide o neveľkú jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom a dnes veľmi netypickou vežičkou, ktorá je celá pokrytá strešnou krytinou.

Kostolík je viditeľný na veľkú vzdialenosť z viacerých smerov. Jeho umiestnenie v krajine môžu obdivovať napríklad aj obyvatelia tri kilometre vzdušnou čiarou vzdialeného Chmeľova, ako aj bližších obcí Pušovce a Proč.

Chrám stojí pri dodnes využívanom cintoríne a stále slúži veriacim ako jeden z kostolov zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v neďalekom Chmeľovci.

Hradište

Kostol svätého Barnabáša v obci Hradište neďaleko Partizánskeho sme už v našom seriáli spomínali ako jednu zo stavieb, ktorá po výskume omladla. Tentoraz sa budeme viac venovať jeho jedinečnej polohe.

Ostrožná vyvýšenina vypínajúca sa 40 metrov nad riečkou Nitrica zaujala ľudí už v dobe bronzovej, keď tu vzniklo valmi obohnané hradisko. Využívané bolo aj v dobe železnej a jeho význam rozpoznali aj Slovania. V ich časoch strážilo cestu vedúcu od dnešných Bánoviec nad Bebravou na Hornú Nitru. Svoj vojenský význam miesto preukázalo ešte aj v 17. storočí, keď tu vzniklo protiturecké opevnenie.

Slovanské hradisko prestalo svojmu účelu slúžiť v priebehu 12. storočia, a tak tu mohli v priebehu 13. storočia postaviť kostol. Nie je pritom vylúčené, že mohol mať aj staršieho predchodcu. Viac otázok ako odpovedí vyvoláva v tejto súvislosti zmienka z roku 1232, keď tu mal byť konvent rádu krížovníkov z Ostrihomu.

Súčasná stavba je datovaná do druhej polovice 13. storočia a postavili ju v ranogotickom štýle ako jednoloďový chrám s kvadratickým presbytériom. V 18. storočí ho potom rozšírili západným smerom prístavbou novej širšej lode so vstavanou vežou.

Kostol predstavuje výrazný krajinný prvok najmä z južného smeru, keď je viditeľný aj na vzdialenosť dva a pol kilometra vzdušnou čiarou z obce Skačany. Po zotmení je stavba navyše osvetlená, čo ju robí ešte viac neprehliadnuteľnou.

Abramová

Kostolík svätých Kozmu a Damiána patrí v regióne Turiec medzi najkrajšie položené chrámy zo stredoveku. Stojí osamotene na kopci v poliach medzi obcami Abramová a Laclavá (dnes už pričlenená k Abramovej) na úpätí pohoria Žiar.

Stavitelia údajne toto miesto mimo osídlenia vybrali zámerne, keďže podľa niektorých odborníkov kostol slúžil pôvodne veriacim z viacerých dedín. Postavili ho zrejme ešte koncom 13. storočia ako typický ranogotický objekt v podobe pozdĺžneho jednolodia s kvadratickým presbytériom. Staršie zdroje datujú vznik kostola až do roku 1375, keď ho vraj podľa zachovaných písomných prameňov posvätil makarienský biskup Jakub.

Súčasnú podobu získal objekt až v roku 1927, keď k západnému priečeliu pristavali vežu ako náhradu staršej drevenej. Inak sa kostolík zachoval v pôvodnej stredovekej podobe. V presbytériu sa nachádza krížová rebrová klenba a hodnotný je aj krov z červeného smreka, ktorý bol datovaný do rokov 1470 až 1471.

Vyvýšená poloha bez okolitej zástavby dáva kostolíku veľké čaro. Spoločnosť mu robí len cintorín a neveľká kaplnka rodiny Országhovcov postavená v historizujúcom slohu. Návštevníkom ponúka už zďaleka krásne fotogenické pohľady zo severnej, západnej aj južnej strany. Z juhu tvoria malebné pozadie chrámu okolité vrcholy Malej Fatry, od západu sa zasa človeku núka pôsobivý výhľad na veľkú časť Turčianskej kotliny.

Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskom Pravne a dodnes slúži veriacim na liturgické účely ako jeden z filiálnych chrámov.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.