Scholz pred poslancami Bundestagu: Schvaľujte zákony, aj keď padla vláda

Nemecký kancelár sa v parlamente prihovoril lídrom ostatných strán na ich prvom verejnom stretnutí, odkedy rozpad kancelárovej vládnej koalície minulý týždeň prinútil krajinu k predčasným voľbám. Tie sa pravdepodobne uskutočnia vo februári.

Germany_Politics885242087308 (1) Nemecký kancelár Olaf Scholz počas vládneho vyhlásenia v nemeckom parlamente (Bundestag) v Berlíne 13. novembra 2024. Foto: TASR/AP

Nemecký kancelár v rámci stredajšieho vystúpenia v Spolkovom sneme vyzval parlamentné strany, aby do februárových predčasných volieb schvaľovali zákony ako zvýšenie prídavkov na deti či zvýšenie daňových limitov.

Keďže strany sú už v predvolebnom režime, Scholz zvádza ťažký boj o udržanie svojej funkcie, konštatovala agentúra Reuters. Prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že opozícia pod vedením Friedricha Merza by mohla opäť získať moc.

Pád vlády zasiahol Nemecko v zraniteľnom období, keď najväčšia európska ekonomika čelí už druhý rok poklesu a v krajine panujú obavy z amerických obchodných ciel, budúcej podpory pre Ukrajinu a konkurencieschopnosti nemeckých firiem, dodal Reuters.

Scholz vo svojom prejave v Bundestagu uviedol, že by sa mala dosiahnuť dohoda o zvýšení prídavkov na deti a o riešení fiškálnej záťaže. Povedal, že Európa má zodpovednosť voči Ukrajine, ale peniaze na pomoc by nemali viesť k znižovaniu dôchodkov alebo domácej starostlivosti.

„Pracujme spoločne pre dobro krajiny až do nových volieb,“ povedal. Vyhlásil, že spôsob financovania podpory pre Ukrajinu bude kľúčovou otázkou počas volieb.

„Podľa môjho názoru nemôže a nemalo by sa stať, aby podpora Ukrajiny viedla k znižovaniu dôchodkov, starostlivosti a zdravotníctva,“ povedal Scholz, ktorý navrhol zrušiť dlhovú brzdu, ktorú si krajina sama zaviedla, aby mohla financovať podporu Ukrajiny.

Vedenie Scholzových sociálnych demokratov (SPD) ho zatiaľ verejne podporilo, aby zostal na čele strany napriek jeho nízkemu osobnému ratingu. Väčšina voličov ľavice by však na čele strany uprednostnila ministra obrany Borisa Pistoriusa, píše Reuters.

Merz už skôr v stredu naznačil ochotu reformovať ústavou zakotvený limit štátnych výdavkov známy ako dlhová brzda, ktorý bol zavedený za bývalej kancelárky Angely Merkelovej v roku 2009.

(sab)