Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mimovládne organizácie vyzývajú prezidenta, aby nepodpísal novelu infozákona

Prezidentská kancelária reagovala, že zákon analyzujú a v zákonom stanovenej lehote prijme Peter Pellegrini rozhodnutie.

Za výzvou stoja mimovládky Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, INEKO, MEMO 98 a Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

"Novela predstavuje vážny zásah do práva občanov na prístup k informáciám a podkopáva základné princípy transparentnosti, kontroly verejnej moci a hospodárenia so štátnymi peniazmi," napísala Nadácia zastavme korupciu na sociálnej sieti.

Predstavitelia nadácie podotkli, že občianske združenie Via Iuris považuje novelu za "protiústavnú, chaoticky napísanú, nepodloženú argumentmi a pretlačenú bez diskusie s verejnosťou."

V novele infozákona podľa mimovládnych organizácií tiež nie je jasne definované, čo sa bude považovať za "mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií", ani o aké účelne vynaložené náklady pôjde. Úradníci tak podľa nich môžu bez akýchkoľvek kritérií svojvoľne vyhodnotiť, v ktorom prípade ide o mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo vytvára obrovský priestor pre svojvôľu úradov.

SNS presadila svoje. Poskytovanie informácií cez infozákon môže byť spoplatnené

Mohlo by Vás zaujímať SNS presadila svoje. Poskytovanie informácií cez infozákon môže byť spoplatnené

Verejnosť síce bude môcť namietať voči výške poplatku, no infozákon nepozná inštitút námietky. Podľa mimovládok nie je jasné, ako budú úrady postupovať pri vybavovaní námietok voči výške poplatku. Za nezmyselné považujú predĺženie základnej lehoty na poskytnutie informácií z 8 na 12 pracovných dní.

Štatistiky podľa nich ukazujú, že ministerstvá a úrad vlády nestihli vybaviť v zákonných lehotách len 0,7 percenta infožiadostí. K zmenám neprebehla podľa mimovládok žiadna odborná diskusia ani medzirezortné pripomienkové konanie.

"Doteraz platný infozákon vznikol ako výsledok dlhej odbornej diskusie medzi verejnosťou a verejnou správou. Takým závažným zmenám v dobre fungujúcom infozákone, aké predložili poslanci SNS, by mala v demokratickom právnom štáte predchádzať odborná diskusia a riadny legislatívny proces," upozornila riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Nadácia Zastavme korupciu pripomenula, že sa Pellegrini nedávno postavil aj proti zvýšeniu DPH na knihy, keď argumentoval tým, že "vzdelanie by malo byť dostupné pre každého, nielen pre bohatých." "Veríme, že prezident rozpozná podobnosť týchto situácií, zváži dôsledky tohto zákona a postaví sa na stranu občanov," uzavreli.

(max)

Minúta  |  

Greenpeace Slovensko má nového riaditeľa

Nový šéf Greenpeace Slovensko, sa plánuje zamerať nielen na ochranu prírody, ale aj na podporu demokracie a slobodnej občianskej spoločnosti.

Novým riaditeľom Greenpeace Slovensko je Marek Mikle. Ide o dlhoročného experta na komunikáciu a senior manažéra, ktorý do organizácie prišiel zo súkromného sektora.

Na poste vystrieda Katarínu Juríkovú, ktorá vo februári začala viesť európsku kampaň Greenpeace v oblasti poľnohospodárstva, uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.

Pod jeho vedením bude organizácia naďalej chrániť najcennejšie slovenské prírodné dedičstvo. Greenpeace Slovensko sa popri klimatickej kríze venuje aj rozvoju energetických spoločenstiev, ochrane lesov a medzinárodným témam, ako je ochrana oceánov a znečistenie plastami, priblížila Ábelová.

„Chceme sa však vo väčšej miere venovať aj ďalším dôležitým témam, akými sú udržanie demokracie a slobody na Slovensku. Veríme v zmysel a opodstatnenie tretieho sektora a jeho potrebu pre našu krajinu. Chceme, aby bol Greenpeace aj naďalej pevnou základňou pre ľudí a našich aktivistov a aktivistky, ktorí sa venujú ochrane prírody, ale aj rozvíjaniu demokratickej spoločnosti a kritického myslenia," skonštatoval Mikle.

Nový šéf podľa hovorkyne začínal ako copywriter a neskôr riadil marketingové tímy v bankovníctve a poisťovníctve. Má bohaté skúsenosti s komunikáciou, marketingom a zákazníckou spokojnosťou. Venuje sa aj prednáškam na vysokých školách a vzdelávaniu manažérov.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael pácha v Gaze vojnový zločin núteného vysídlenia, tvrdí ľudskoprávna organizácia

Činnosťou, ktorá spĺňa skutkovú podstatu núteného vysídľovania, sú opakované príkazy Obranných síl Izraela (IDF) na evakuáciu civilného obyvateľstva, vyhlásila medzinárodná organizácia Human Rights Watch (HRW).

Skupina, ktorej štvrtkovú správu citovala agentúra AFP, doplnila, že v niektorých prípadoch môže ísť o etnické čistky palestínskeho obyvateľstva zo strany okupačnej mocnosti.

„HRW zhromaždila dôkazy o tom, že izraelskí predstavitelia páchajú vojnový zločin núteného vysídlenia,“ uvádza sa v správe. Organizácia argumentuje tým, že domovy mnohých výsledných Palestínčanov boli zničené a nemajú sa kam vrátiť.

Ľudskoprávna organizácia správu vypracovala na základe rozhovorov s 39 vysídlenými Palestínčanmi v Gaze, analýz izraelských evakuačných príkazov a satelitných snímok potvrdzujúcich rozsiahlu deštrukciu evakuovaných oblastí. Overovala taktiež videá a fotografie izraelských útokov na vyhlásené bezpečné zóny a evakuačné trasy.

HRW tvrdí, že izraelské „príkazy na evakuáciu boli nedôsledné, nepresné a často neboli civilistom oznámené s dostatočným predstihom“, a že „nezohľadňovali potreby osôb, ktoré nie sú schopné odísť bez pomoci“.

Skupina taktiež upozorňuje, že Izrael ako okupačná mocnosť musí zabezpečiť návrat vysídlených osôb do svojich domovov. Izrael však podľa organizácie vo viacerých prípadoch úmyselne zdemoloval alebo vážne poškodil civilnú infraštruktúru na týchto miestach.

Najvážnejšia situácia je podľa HRW na Filadalefskom koridore na hraniciach Pásma Gazy a Egypta, ako aj v Necarimskom koridore, ktorý prechádza stredom palestínskej enklávy. HRW tvrdí, že územie oboch koridorov IDF riadenými detonáciami „zrovnali so zemou, rozšírili a vyčistili“. Úmyslom Izraela je na týchto miestach vytvoriť nárazníkovú zónu.

Podľa OSN bolo v októbri 2024 v Gaze vysídlených 1,9 milióna Palestínčanov. Pred začiatkom vojny v októbri minulého roka sa počet obyvateľov palestínskej enklávy odhadoval na 2,4 milióna.

(tasr)

Minúta  |  

Hackeri napadli maďarský armádny úrad, požadujú výkupné. Podľa Gulyása únik nenastal

Medzinárodná skupina digitálnych zločincov INC Ransomware zrejme získala prístup k serverom Agentúry pre armádne obstarávanie (VBÜ), teraz požaduje päť miliónov dolárov (4,7 milióna eur) za nezverejnenie ich údajov.

Snímky obrazovky, ktoré obsahujú utajované vojenské skutočnosti – napríklad rôznych spôsobilostí maďarských ozbrojených síl –, a tiež e-maily, mená pracovníkov a údaje o armádnych obstarávaniach sú už dostupné na darkwebe, píše spravodajský portál Hang.

Odborník na IT bezpečnosť Ferenc Frész v stredu večer na svojom účte na Facebooku napísal, že INC Ransomware napadla, stiahla a zašifrovala celý obsah súborového servera VBÜ. Do roku 2025 môže na základe tohto útoku dôjsť k úplnému zastaveniu obstarávania.

Hang citoval z webovej stránky hackerskej skupiny, kde bolo 6. novembra zverejnené, že od maďarských štátnych orgánov žiadajú päť miliónov dolárov, pričom už zverejnili desiatky screenshotov počítačových knižníc, ku ktorým mali prístup. Zverejnili ďalej aj e-maily, účtovné materiály, zoznamy vojenských obstarávacích dokumentov, investičné plány a neverejné materiály o vojenských spôsobilostiach krajiny.

Riaditeľ úradu vlády odmietol úvahy o úniku tajných informácií

Šéf úradu Gergely Gulyás v reakcii na túto správu poprel, že by INC Ransomware spôsobila únik utajovaných dokumentov vojenského charakteru.

„Na základe doterajších zistení neunikli žiadne citlivé vojenské údaje, čo je spôsobené tým, že takéto údaje v uvedenej agentúre ani neexistovali,“ povedal pre portál 24.hu s tým, že úrady v súčasnosti vyšetrujú charakter získaných údajov.

Ide o známu skupinu

INC Ransom je medzinárodná skupina, ktorá útočí takzvaným ransomvérovým vírusom piatej generácie. Snažia sa hlavne preniknúť do IT systémov veľkých amerických a európskych spoločností a vládnych agentúr.

Na stránke maďarského vojenského úradu sa objavila informácia o „poruche“ a o prerušení prevádzky servera VBÜ z dôvodu poruchy IT. Porucha bola podľa vojenského úradu 22. októbra úplne odstránená.

(tasr)

Minúta  |  

Demokrati v americkom Senáte sa ponáhľajú s nomináciami na federálnych sudcov

Po drvivom víťazstve republikánov vo voľbách do Bieleho domu i oboch komôr Kongresu USA majú demokrati čoraz menej príležitostí presadzovať svojich nominantov – jednou z nich je menovanie sudcov.

Senát v utorok v zrýchlenom konaní schválil nomináciu April Perryovej za sudkyňu federálneho okrskového súdu v štáte Illinois. Prezident Joe Biden však oznámil mená celkovo 30 kandidátov, ktorých hodnotenie pred Senátormi ešte čaká, pripomenula agentúra Reuters.

Republikáni majú prevziať kontrolu nad Senátom aj Snemovňou reprezentantov 3. januára, demokrati sa preto snažia obsadiť najväčší možný počet pozícií sudcami, ktorí sú spriaznení s ľavicou. „Urobíme toľko, koľko budeme môcť,“ priznal vo vyhlásení líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.

Ústava Spojených štátov zveruje Senátu právomoc schvaľovať prezidentových kandidátov na doživotné miesta vo federálnom súdnictve.

Zvolený prezident Donald Trump na túto – inak dlhodobú – prax upozornil v nedeľnom príspevku, v ktorom vyzval na blokovanie Senátu. „Demokrati chcú pretlačiť svojich sudcov,“ napísal. Podobne sa vyjadril aj miliardár a Trumpov spojenec Elon Musk, ktorý poukázal na „aktivistických“ sudcov, ktorí sú „zlí pre krajinu“.

(sab)

Minúta  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: štátny deficit by mal v roku 2025 predstavovať 4,5 % HDP

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že deficit verejných financií bude v roku 2025 na úrovni 4,5 %.

Kabinet v predloženom návrhu rozpočtu očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.

"Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur," vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth.

Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.

Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. "Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia," priblížil.

Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve.

"Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie," vysvetlil Tóth.

Pre stabilizáciu dlhu do konca volebného obdobia, čo je deklarovaným cieľom vlády, by podľa RRZ bolo potrebné znížiť deficit až na úroveň 2,5 %, nie na 3 % HDP. Dôvodom je pomalší očakávaný rast ekonomiky v budúcnosti.

"Takéto zníženie deficitu na úroveň 2,5 % HDP v roku 2027 by umožnilo zároveň pokles ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika, čo bolo naše odporúčanie pre túto vládu od začiatku. Samozrejme, ak tie konsolidačné opatrenia budú naďalej trvalého charakteru," doplnil Tóth.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.