Deep state má neporovnateľné zdroje a podľa môjho názoru sa nevzdá bez boja. Nepredpokladám, že sa pritom bude ohliadať na demokratické normy.
Čo presne myslíte tým, že deep state má neporovnateľné zdroje?
Má prístup k všetkým druhom spravodajských informácií, to je jeden zdroj moci. Ale predovšetkým je silný vďaka svojmu presahu do súkromného sektora: do veľkých biznisov, na Wall Street, do akademickej sféry. Všetci títo ľudia rozmýšľajú podobne.
Dotýkame sa jednej významnej zmeny od Reaganovej éry: deliaca čiara medzi štátom a inštitúciami súkromného sektora sa do značnej miery zotrela. Keď Trump v roku 2020 prehral s Bidenom, časopis Time uverejnil akýsi takmer triumfalistický príbeh o tom, ako rôzne inštitúcie a ich vedúci predstavitelia spoločne priložili ruku k dielu, aby Trumpa porazili. Boli na seba veľmi hrdí. Dúfam, že Trump na to nezabudol.
V týchto dňoch sa povráva, že určité zložky deep state sa budú snažiť presvedčiť armádu, aby nejakým spôsobom podkopala Trumpovu administratívu. Dúfam, že sú to len fámy, ale skutočnosť, že sa im nemôžeme len z plných pľúc zasmiať a ísť ďalej, niečo vypovedá o stave americkej demokracie.
Poďme k zahraničnej politike. V roku 2016 Trump kandidoval s programom normalizácie vzťahov s Ruskom a stroskotal na takzvanej Russiagate. Myslíte si, že urobí ďalší pokus o deeskaláciu, o ukončenie toho, čo považuje za zástupnú vojnu s Moskvou na Ukrajine?
Verím, že áno. Médiá, establišment vo Washingtone, tí všetci budú Trumpa nazývať užitočným idiotom pre Putina. Vždy to robia. Nemyslím si, že by na to Trump bral ohľad. Vance bol v Senáte hlavným kritikom politiky, ktorú USA a NATO robia na Ukrajine. Nie preto, že by snáď miloval Rusov. Ale uvedomuje si, že táto vojna spôsobuje Amerike obrovské náklady v podobe peňazí aj vojenskej techniky. A nevidí spôsob, ako by sa táto vojna dala vyhrať. Z hľadiska amerických národných záujmov nemá pokračovanie vojny na Ukrajine zmysel. Rusko nie je priateľom Ameriky, ale skutočným nepriateľom Ameriky je Čína.
Ak sa prezidentovi Trumpovi podarí ukončiť túto vojnu a nahradiť ju trvalým prímerím
– aj za cenu finlandizácie Ukrajiny – bude môcť vyhlásiť, že splnil jednu dôležitú úlohu. Z hľadiska zahraničnej politiky je Trump viac-menej realista. Vždy bude za silnú, ozbrojenú Ameriku, ale netrpí bludom, ktorý je taký typický pre naše elity z oboch politických strán: že pre USA je dobré byť impériom, ktoré vládne svetu. Irak a Afganistan nám ukázali limity americkej moci. Amerika musí žiť v týchto medziach, inak skončí ako Sovietsky zväz.
A nie je práve deeskalácia s Ruskom to, čo deep state jednoducho nebude tolerovať?
Nielen deep state, ale aj to, čo prezident Eisenhower kedysi nazval vojensko-priemyselným komplexom, vrátane kongresmanov, ktorí sú tomuto komplexu zaviazaní.
Tu je dôležitá jedna vec: hoci sa zdá, že drvivá väčšina Američanov je unavená z týchto večných vojen, Američania zároveň netolerujú slabosť a nebudú tolerovať lídrov, ktorí robia z Ameriky slabocha. Keď bol Jimmy Carter v úrade, bol som ešte dieťa. Ale živo si pamätám, ako nesmierne pohŕdali Carterom pre zadržiavaných rukojemníkov v Iráne. Amerika vtedy ukazovala svetu svoju bezmocnosť. Ak by sa deep state podarilo vykresliť Trumpa ako avatara americkej slabosti, zmarilo by to akékoľvek úsilie o jeho deeskaláciu.
Niektorí republikáni z predtrumpovskej éry prešli v kampani do tábora Harrisovej. Bolo to zaujímavé už len preto, že Demokratická strana je dnes rovnako „woke“ a progresivistická ako nikdy predtým.
Jedným z najdôležitejších momentov volieb bolo, keď Dick Cheney, jastrabí viceprezident Busha mladšieho a hlavný architekt vojny v Iraku, podporil Kamalu Harrisovú – a demokrati boli od šťastia bez seba. Dvadsať rokov bol Cheney učebnicovým politickým zloduchom. A potom stačilo, aby sa postavil proti Trumpovi, a všetko bolo zabudnuté. Z toho vyplýva zaujímavé poučenie o dnešnej americkej ľavici: so svojimi zamestnancami môžete zaobchádzať ako chcete, môžete bombardovať kohokoľvek na svete, pokiaľ ste však woke v otázkach rasy, pohlavia a rodu, tak ste o.k.
Pre Harrisovú to nebol len Cheney, ale aj poprední neokonzervatívni intelektuáli ako Bill Kristol.
Áno. Keď im dáte ich vojny, títo ľudia kapitulujú vo všetkom ostatnom, na čo kedy prisahali. Bol to moment pravdy, keď sa mnohé veci vyjasnili.
Teraz som sa zúčastnil na veľkej povolebnej konferencii konzervatívnych akademikov a intelektuálov. Mal som tam dlhú, bolestnú diskusiu s univerzitným učiteľom, ktorý bol dlhé roky dôstojníkom z povolania v armáde, než ho z nej vyhnalo presadzovanie transgenderovej ideológie. Podrobne mi rozprával, ako to ideologicky skorumpovalo armádu.
A položil mi na srdce, aby som svojmu priateľovi JD Vanceovi vysvetlil, že každý, ale naozaj každý generál s tromi a viac hviezdičkami musí byť prepustený. Že je to jediný spôsob, ako začať odstraňovať nákazu zo systému.
Neokonzervatívci nemali problém s ideologickou nákazou armády, pokiaľ bola armáda rozmiestnená po celom svete, aby bojovala v ich neoimperialistických vojnách, svet bol v poriadku.
Keď Trump na Twitteri napísal, že dvom svojim bývalým ministrom, Nikki Haleyovej a Mikeovi Pompeovi [Pompeo bol Trumpovým ministrom zahraničných vecí, pozn. red.] neponúkne miesto v budúcej vláde, obaja sú neokoni, zreval som od radosti. Možno v Amerike naozaj svitá nový deň.
Z pôvodného textu publikovaného na webe Echo24 bola použitá časť, so súhlasom redakcie.
