Preskočiť na obsah
  |  

Danko požiadal o schválenie cesty do Moskvy

V prípade pozitívnej odpovede chce predseda Slovenskej národnej strany (SNS) a podpredseda parlamentu v januári 2025 navštíviť ruskú Štátnu dumu, pričom si cestu chce zaplatiť z vlastných peňazí.

Andrej Danko má podľa jej slov oficiálne pozvanie od predsedu ruskej Štátnej dumy na návštevu Ruskej federácie. „Podpredseda NR SR Andrej Danko verí, že Peter Žiga cestu schváli a umožní tak bilaterálne rokovania predsedovi SNS na najvyššej úrovni," povedala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Témami tohto rokovania majú byť najmä dodávky energetických zdrojov „s cieľom pomoci SR najmä v zimnom období". „Slovensko je bez ruského plynu, ruskej ropy, ale hlavne jadrového paliva neschopné ekonomicky konkurovať západným štátom," tlmočila Škopcová postoj šéfa SNS.

Odpoveď povereného predsedu Národnej rady SR očakáva Danko v najbližších dňoch.

(tasr)

  |  

Abcházsky prezident ponúkol demonštrantom svoju demisiu

Prezident proruského gruzínskeho odštiepeneckého regiónu Abcházsko Aslan Bžanija svoj zámer podmienil tým, že demonštranti opustia budovu parlamentu v abcházskom hlavnom meste Suchumi.

Bžanija dodal, že sa o funkciu plánuje uchádzať v nových voľbách.

Demonštranti vtrhli do budovy abcházskeho parlamentu a sídla prezidenta ešte v piatok na protest proti investičnej dohode s Moskvou.

Navrhovaná hospodárska dohoda s Ruskom by Rusom umožnila kupovať v Abcházsku nehnuteľnosti. Aktivisti sa obávajú, že by to viedlo k masovej výstavbe obytných komplexov v Abcházsku, ktoré by vlastnili ruskí občania. Región s horami a plážami pri Čiernom mori je pre Rusov obľúbenou turistickou destináciou.

Bžanija v piatok tlaku demonštrantov ustúpil a návrh na ratifikáciu investičnej dohody s Ruskom stiahol.

Po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala Moskva nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Oba regióny tvoria spolu asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Ich nezávislosť okrem Ruska uznala len Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria. Podľa západných krajín Rusko tieto dve gruzínske provincie fakticky anektovalo.

(tasr, reuters, ria)

  |  

Hranica pomoci Ukrajine je bezpečnosť Poľska, vyhlásil poľský minister obrany

Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že akékoľvek odovzdanie vojenskej techniky, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť Poľska, je neprijateľné.

„Nie je taká sila, ktorá by ma k tomu prinútila,“ zdôraznil minister. Ďalej vyhlásil, že, Ukrajinci majú „krátku pamäť“, čím reagoval na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý naznačil, že Poľsko nerobí dostatok pre podporu Ukrajiny.

Kosiniak-Kamysz pripomenul, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo významnú podporu – vojenskú techniku, humanitárnu pomoc a vytvorilo letecký uzol v Rzešove, referuje portál Do rzeczy.

Minister sa vyjadril aj k zvažovaniu zostreľovania ruských rakiet. Zdôraznil, že takýto krok by bol možný iba v prípade spoločného rozhodnutia celého NATO. „Žiadna jednotlivá krajina NATO by nemala konať samostatne,“ vyhlásil.

Podľa neho Poľsko koná podľa vlastnej stratégie a štátnych záujmov, aj keď chápe, že Ukrajina sa prirodzene snaží zapojiť iné krajiny do priamej konfrontácie s Ruskom.

(mm)

  |  

Transparency International žiada prešetriť europoslancov, ktorí leteli na Trumpov galavečer

Skupina konzervatívnych europoslancov cestovala do USA na podujatie, na ktorom vystúpil Donald Trump, pričom podľa Transparency International nepriznali náklady na cestu.

Galavečer New York Young Republican Club (NYYRC) v roku 2023 zahŕňal večeru s vysokými nákladmi na vstupenky.

Dotknutí politici, vrátane zástupcov maďarského Fideszu, Alternatívy pre Nemecko, talianskej Ligy a rakúskej Slobodnej strany, odmietajú akékoľvek porušenie pravidiel a tvrdia, že náklady pokryli ich strany, vlády alebo vlastné zdroje.

Transparency International však upozorňuje na nezrovnalosti v dokumentoch o financovaní týchto ciest a žiada vysvetlenia, informuje denník Guardian.

Poradný výbor parlamentu teraz tieto obvinenia preskúma.

(mm)

  |  

Ruské jednotky v Doneckej oblasti údajne obsadili dve obce

Ide o o Makarivku a Hryhorivku, uvádza ruský rezort obrany.

Hryhorivku označujú ruské zdroje pod pôvodným názvom Leninskoje. Reuters pripomína, že správy z bojiska na Ukrajine nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu odvysielanom rozhlasovom rozhovore pripustil, že Ukrajina musí urobiť všetko pre to, aby sa vojna s Ruskom skončila na budúci rok diplomatickou cestou.

Zelenskyj tiež potvrdil, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je ťažká a Rusko postupuje. Ruský prezident Vladimir Putin však podľa neho nemá záujem o dohodu o uzavretí mieru.

(tasr, reuters)

  |  

Zelenskyj si podá ruku s Trumpom až po jeho inaugurácii

Ukrajina musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaistila, že sa vojna s Ruskom skončí na budúci rok diplomatickou cestou, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ako dodal, s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa až do jeho januárovej inaugurácie osobne nestretne, čo je v súlade so zákonom platným v USA.

Zelenskyj v rozhlasovom interview pripustil, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je ťažká a Rusko postupuje. Ruský prezident Vladimir Putin však podľa neho nemá záujem o dohodu o uzavretí mieru.

Ukrajinský prezident dodal, že americká legislatíva mu neumožňuje stretnúť sa s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom ešte pred jeho inauguráciou, ktorá sa uskutoční v januári 2025. Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že by sa s Trumpom určite stretol radšej osobne než prostredníctvom akéhokoľvek vyslanca alebo poradcu.

„Ja ako prezident Ukrajiny beriem vážne jedine rozhovor s prezidentom Spojených štátov, pri všetkej úcte k akémukoľvek sprievodu, k akýmkoľvek ľuďom," zdôraznil.

„Z našej strany musíme urobiť všetko pre to, aby sa táto vojna na budúci rok skončila diplomatickými prostriedkami," uzavrel podľa Reuters Zelenskyj.

(tasr, reuters)