Preskočiť na obsah
  |  

Krajčí predpokladá, že počet infikovaných koronavírusom bude rásť

V spojení s ochorením COVID-19 denne umiera v priemere 30 ľudí. Situácia v nemocniciach sa mierne zlepšuje.

Počet infikovaných novým koronavírusom by mal rásť. Slovensko sa pravdepodobne dostalo na úroveň reprodukčného čísla z 0,9 na 1. Kĺzavý medián stúpol z čísla 1 326 na 1 811. Počet hospitalizácií aj 14-dňová incidencia mierne klesli. V piatok to na tlačovej konferencii k epidemiologickej situácii a aktuálnym informáciám súvisiacim s ochorením COVID-19 povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Počet hospitalizovaných s ochorením klesol z 1 778 na 1 685. Sedemdňový priemer testov stúpol z 7 211 na 8 051. V rámci sedemdňovej incidencie po krajoch je na tom najhoršie Trenčiansky kraj, naopak, najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Aktuálne sú podľa Krajčího najzasiahnutejšie okresy Skalica, Senica či Púchov.

Najviac pozitívnych nad 65 rokov je v Prešovskom kraji s 370 prípadmi. Najlepšie je na tom Bratislavský kraj, kde evidujú 110 takýchto prípadov. Celkovo je takýchto prípadov aktuálne 1 836.

Priemerný počet úmrtí spojených s ochorením COVID-19 je 30 prípadov denne. Krajčí uviedol, že celkový počet úmrtí spojených s novým koronavírusom je 1 000 prípadov. „Kompetentné úrady potvrdili 771 prípadov úmrtí spôsobených priamo ochorením COVID-19," dodal.

Situácia v nemocniciach je podľa neho síce lepšia, no nevidieť rapídny pokles počtu pacientov. Pripomenul, že v súčasnosti je hospitalizovaných 1 685 pacientov s podozrením na ochorenie či s ochorením COVID-19, 122 ľudí potrebuje pľúcnu ventiláciu. „Najvážnejšia situácia je v Prešovskom a Žilinskom kraji," upozornil minister zdravotníctva.

Slovensko má 898 voľných lôžok s kyslíkom a 930 obsadených lôžok s kyslíkom. Aktuálne funguje 154 antigénových odberových miest, podľa Krajčího by mali pribúdať.

(tasr)

  |  

Prieskum: Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 mierne narástla

Rovnako, ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia COVID-19, mierne narástla aj ochota dať sa zaočkovať proti tomuto ochoreniu. V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 percenta respondentov a na prelome októbra a novembra 26,8 percenta. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.

Na otázku "Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?" odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 percenta respondentov a 28,9 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.

Najviac ochotní sú ohrození

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie.

O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 percenta) a tiež o niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov (38,1 percenta) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4 percenta).

Politické rozdiely

Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 percenta), koalíciu PS-Spolu (51 percenta), a OĽANO (46 percent). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany ĽSNS (6,2 percenta).

"Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi," uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Ochota a spokojnosť s vládou

Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a, naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 percenta z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní. Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením nového koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde.

Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus (27,6 percenta).

TASR

  |  

Napriek jej včerajšej výpovedi Fico opäť ocenil niekdajšiu prácu Jankovskej

Väzba sa podľa Fica začína používať ako mučiaci nástroj. Jankovská vo výpovedi uviedla jeho meno.

Predseda Smeru-SD Robert Fico nekomentuje výpoveď bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Moniky J., ktorá má byť stíhaná pre korupčné trestné činy. V jej výpovedi sa mal spomínať aj Fico. Predseda Smeru-SD a expremiér zároveň odmieta tvrdenia, že bol šéfom Norberta Bödöra.

Fico opätovne ocenil prácu Moniky J. na pozícii štátnej tajomníčky. "To, čo mala Monika J. robiť ako štátna tajomníčka, robila dobre," povedal Fico. Skritizoval, že sa väzba začína zneužívať ako "mučiaci nástroj".

S Monikou J. mal Fico, ako predseda vlády, riešiť otázku koordinácie zastupovania štátu vo veľkých prípadoch. Expremiér uviedol, že o jej súkromných aktivitách nič nevedel. Smer-SD podľa neho nemá s kauzou zmeniek podnikateľa Mariana K. nič spoločné a odmietol, že by vybavoval jeho prepustenie z väzby. Podnikateľa označil ako "veľkého chválenkára", ktorý "nič nevybavil".

Na otázku, či bol šéfom Norberta Bödöra, odpovedal "jasné". Poznamenal tiež, že všetci ho volajú "šéf". Nevylúčil, že by sa Norbert Bödör objavil v centrále Smeru-SD. Bödöra v centrále Smeru-SD má spomínať Monika J. vo svojej výpovedi.

Monika J. sa v stredu (25. 11.) pred vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) priznala k svojej trestnej činnosti. Vypovedať mala rozsiahlo. Uviesť mala okolnosti, ktoré sú jej známe o skutkoch, ktoré sú jej kladené za vinu. Zároveň sa podrobne vyjadrovala aj k osobám, ktoré súvisia s jednotlivými obvineniami, medzi nimi aj k Marianovi K. Stíhaná má byť pre korupčné trestné činy. Vo väzbe skončila po policajnej akcii Búrka. Ďalšie obvinenia jej pribudli po akcii Víchrica.

(tasr)

  |  

Pri minimálnom dôchodku je nespravodlivosť, zhodli sa Krajniak a Tomáš

Návrh zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce upravuje minimálne dôchodky. Minister práce Milan Krajniak v úvode tretieho rokovacieho dňa 18. schôdze parlamentu uviedol, že v minulom volebnom období bola nastolená nespravodlivosť. Opozičný nezaradený poslanec Erik Tomáš sa s ním zhodol, že nastavenie valorizácie minimálneho dôchodku bolo "šité horúcou ihlou".

"Bola nastolená nespravodlivosť v tom, že dôchodky minimálne pre ľudí, ktorí odpracovali oveľa menej rokov, ako pre tých, ktorí pracovali oveľa dlhšie, mali nastavenú valorizáciu oveľa rýchlejšiu a v priebehu pár rokov by sa stalo, že by dobehli tých, ktorí odvádzali na dôchodok oveľa vyššie poistné krytia a poistné odvody," priblížil vo štvrtok Krajniak (Sme rodina).

Tomáš pripustil, že návrh, ktorý presadila vtedy koaličná SNS, nie je veľmi dobrý. "Návrh, ktorý vtedy pochádzal z dielne SNS, nastolil príliš vysoké tempo zvyšovania minimálnych dôchodkov na úkor iných dôchodkov a pokiaľ by tento systém valorizácie minimálnych dôchodkov zostal zachovaný, tak by sa potierala akákoľvek zásluhovosť pri poberaní dôchodkov a bolo by to veľmi nespravodlivé voči poberateľom tých iných ďalších dôchodkov, nie minimálneho dôchodku," zdôraznil poslanec.

Zároveň súhlasí, že treba pristúpiť k úprave valorizačného mechanizmu minimálnych dôchodkov. Treba sa podľa neho vrátiť ku kvalifikovaným rokom. Problém však vidí pri samotnom "zmrazení" a opätovnom naviazaní na životné minimum, ktoré podľa neho spôsobí, že ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov by nasledovalo až niekedy po roku 2030. "Pri tomto nastavení, ktoré navrhuje ministerstvo práce, sa ľuďom s minimálnym dôchodkom začnú tieto dôchodky zvyšovať až niekedy v roku 2032 – 2034," dodal Tomáš. Minister práce reagoval s tým, že sa nebráni diskusii v tejto téme.

Zmrazenie dôchodkov

Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva práce v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze.

Rezort preto navrhuje "zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021. "K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura," priblížilo ministerstvo práce.

(TASR)

  |  

Plošné testovanie na budúci víkend asi nebude, školy možno otvoria 7. decembra

Po rokovaní ústredného krízového štábu informoval o najbližších opatreniach predseda vlády Igor Matovič.

Plošné testovanie, ktoré sa malo na Slovensku uskutočniť prvý decembrový víkend, pravdepodobne nebude. Od plánu sa zatiaľ upúšťa, ako povedal premiér Igor Matovič (OĽANO) po rokovaní ústredného krízového štábu. Dôvodom sú podľa neho chýbajúce antigénové testy, ktoré mal zabezpečiť minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

V súvislosti s dobrovoľným plošným testovaním Matovič uviedol, že "ísť dobrovoľnou cestou sú naozaj vyhodené peniaze". Kedy bude môcť Slovensko pristúpiť k ďalšiemu kolu plošného testovania, závisí podľa jeho slov od Sulíka a šéfa Štátnych hmotných rezerv SR Jána Rudolfa.

Rozšíriť by sa mali aj mobilné odberové miesta na testovanie na nový koronavírus. Budú aj v obciach či osadách, kde bude potreba rýchlo otestovať ľudí. Zapojiť by sa mohli napríklad ambulancie, uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Dodal, že do mobilného otestovania chce zapojiť aj firmy, ktoré by testovali svojich zamestnancov a možno aj ich rodinných príslušníkov.

Premiér hovorí, že ide o náhradný plán, pretože ministerstvo hospodárstva nedokáže zabezpečiť dostatok testov na avizované najbližšie plošné testovanie.

Naď verí, že do Vianoc dokážu pretestovať milióny ľudí. Ak sa medzitým vysúťažia testy a Správa štátnych hmotných rezerv SR dodá zdravotnícky materiál, možno sa podľa neho pripravovať na obdobie po vianočných sviatkoch.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) vysvetlil, že rezort zdravotníctva vytvoril špeciálny kód pre ambulantných poskytovateľov, na základe ktorého im majú zdravotné poisťovne preplatiť vyšetrenie antigénovými testami. V spolupráci s ozbrojenými silami sa má zabezpečiť transport testov. Ambulancie sa môžu zapájať prostredníctvom otvorenej výzvy. "Nejde o súťaž, každý záujemca, ktorý splní podmienky, dostane s ministerstvom zdravotníctva zmluvu," priblížil. Výzvu teraz rozšíria aj pre mestá a obce nad 5000 obyvateľov.

Režim v školách by sa mohol uvoľniť 7. decembra

Deti by sa do škôl mohli vrátiť od 7. decembra. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) dostal od ústredného krízového štábu úlohu prísť do pondelka (30. 11.) s riešením, ako školy otvoriť. Má to byť spojené s pravidelným pretestovávaním žiakov a rodičov. Po stredajšom rokovaní štábu o tom informoval predseda vlády Igor Matovič (OĽANO).

"Bude na ministrovi školstva v spolupráci s vedením Únie miest Slovenska a Združením miest a obcí Slovenska, teda samosprávami a zriaďovateľmi, aby prišli s konkrétnym plánom pravidelného pretestovania žiakov a ich rodičov tak, aby sme deti mohli prezenčne pustiť do škôl čím skôr," povedal Matovič. Premiér chce, aby systém následne mohol fungovať aj v ďalších mesiacoch. Ide podľa jeho slov o návrat k plánu komunitného testovania.

Verí, že sa príde s riešením, ktoré umožní deťom chodiť pred Vianocami ešte dva týždne do škôl. "Takýto systém komunitného testovania, kde si škola ako komunita zabezpečuje odberné miesto, je udržateľný systém, ktorý nám dovolí prežiť aj ťažkú zimu, ktorá nás čaká, tak, aby sme deťom neupierali vzdelanie," skonštatoval premiér. Aby nedošlo k ohrozeniu rodín žiakov, považuje pravidelné pretestovávanie za veľmi dôležité.

Na podrobnosti riešenia si podľa premiéra treba počkať na ministra školstva. Prvá idea bola podľa neho taká, že by školy v najrizikovejších regiónoch raz za týždeň zabezpečili otestovanie žiakov, rodičov a svojich zamestnancov. V stredne rizikových regiónoch by sa testovalo napríklad každé dva týždne a v najmenej rizikových raz za tri týždne. "Ale počkajme si na ministra školstva, kým príde s odpoveďou, či je to schopný zabezpečiť," poznamenal Matovič.

Pripustil, že v školách by sa mohlo využívať PCR testovanie, keď sa vzorka odoberá kloktaním. Ak by sa objavila v triede pozitívna vzorka, všetci by sa ešte pretestovali antigénovými testami. Takéto riešenie by mohlo byť pre deti podľa premiéra komfortnejšie. Náklady na testovanie by hradil štát, testovanie by však mali organizačne zabezpečiť školy a zriaďovatelia.

(joh, tasr)

  |  

Matovič: Prezidentka má komfort vyjadrovať svoje názory bez reálnej zodpovednosti

Prezidentka Zuzana Čaputová podľa predsedu vlády Igora Matoviča hovorí, čo sa páči ľuďom, keď vyhlasuje, že ďalšie celoplošné testovanie by malo byť dobrovoľné.

Dobrovoľné celoplošné testovanie nie je podľa premiéra Igora Matoviča (OĽANO) efektívne. Odvoláva sa na výsledky víkendového testovania vo viacerých obciach na Slovensku. Poukázal na to v reakcii na vyjadrenia prezidentky Zuzany Čaputovej, podľa ktorej by malo byť dobrovoľné.

"Pani prezidentka má na rozdiel odo mňa ten komfort vyjadrovať svoje názory bez reálnej zodpovednosti, a tým pádom povie, že by to malo byť dobrovoľné, lebo ľuďom sa to páči," skonštatoval premiér pred stredajším zasadnutím ústredného krízového štábu. Zároveň si myslí, že je najvyšší čas, aby sa o plošnom testovaní rozhodlo.

Na margo vyjadrenia konzília odborníkov, ktorí neodporúčajú celoplošné testovanie, premiér reagoval s tým, že sú ľudia, ktorí majú veľkú slobodu, že môžu mať názor. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí majú zodpovednosť za stav v nemocniciach a za to, aby neskolabovali.

"Jedna skupina sú tí, ktorí majú dopriate rozprávať svoje názory a myslia si, že by bol lepší lockdown, a druhá skupina je vláda, ktorá musí prijať rozhodnutia," poznamenal.

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO) pred stredajším rokovaním vlády uviedol, že vyjadrenie konzília odborníkov je potrebné zobrať do úvahy. Je podľa neho potrebné hľadať spôsoby, ako zachytiť infikovaných.

(tasr)