Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V budove Filozofickej fakulty UK v Prahe sa muž vyhrážal streľbou

Po podozrivom v piatok popoludní pátrali desiatky policajtov v celom historickom centre, v priebehu dňa ho zadržali, píše portál Novinky.

Podozrivého sa podľa informácií Noviniek podarilo chytiť pred 15.30 na Hellichovej ulici. Podrobnosti k zadržanému kriminalisti zatiaľ neuviedli, rovnako nie je známe, do akej miery bol nebezpečný.

Zadržaný muž nebol ozbrojený a nie je psychicky v poriadku. Policajti ho preto previezli na vyšetrenie do nemocnice.

Incident sa stal necelý rok po tom, čo strelec na fakulte zabil 14 ľudí, ďalších 25 zranil a následne spáchal samovraždu. Páchateľ v ten deň najskôr usmrtil v obci Hostouň svojho otca, ešte týždeň predtým zavraždil v pražskom Klánovickom lese náhodného okoloidúceho a jeho dvojmesačnú dcéru.

Vzhľadom na úmrtie páchateľa a na to, že voči nemu nebolo možné začať trestné stíhanie, vyšetrovatelia pred časom prípad tejto tragickej streľby odložili.

Predseda vyšetrovacej komisie Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR k streľbe na FF UK Pavel Kašník v piatok v tejto súvislosti oznámil, že komisia dokončí svoju správu so závermi ešte v decembri, no verejne ju dolná komora parlamentu prerokuje až v januári. Tento postup zdôvodnil aj tým, že členovia komisie nechcú pred Vianocami ešte viac jatriť spomienky obetí a pozostalých.

Komisia by mala opísať postup polície a záchranných zložiek a priniesť aj odporúčania, ako sa v krízových situáciách v budúcnosti zachovať. Kašník uviedol, že jej členovia sa zídu ešte raz či dvakrát a budú dolaďovať jednotlivé formulácie a slová, no koncept správy už je podľa neho hotový.

(tasr)

Minúta  |  

Litva vyhostila troch zamestnancov čínskej ambasády

Ministerstvo zahraničných vecí tento krok v piatok zdôvodnilo tým, že vykonávali činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch a legislatívou Litovskej republiky, píšu agentúry AFP a BNS.

Aké konkrétne kroky viedli k takémuto rozhodnutiu, ministerstvo neuviedlo. Traja zamestnanci čínskeho zastupiteľského úradu budú musieť územie Litvy opustiť najneskôr do týždňa.

„Litva vždy bola a zostáva otvorená konštruktívnemu dialógu pri riešení bilaterálnych otázok po vzájomnej dohode,“ konštatoval rezort diplomacie.

Vzťahy medzi krajinami sa zhoršili po tom, čo Litva v roku 2021 umožnila Taiwanu otvoriť vo Vilniuse de facto veľvyslanectvo pod jeho vlastným názvom. Taiwan tým porušil tradíciu, na základe ktorej svoje faktické veľvyslanectvá označoval ako Tchajpejské reprezentačné kancelárie.

Peking následne stiahol svojho veľvyslanca z Vilniusu, znížil úroveň diplomatických vzťahov s Litvou a vyzval nadnárodné spoločnosti, aby s ňou prerušili kontakty.

Litvy sa týka aj nedávny incident s poškodením podmorského kábla, z ktorého je podozrivá čínska loď. Incident sa stal pred takmer dvoma týždňami vo švédskych teritoriálnych vodách v Baltskom mori.

Poškodené boli vtedy dva telekomunikačné káble, vrátane jedného vedúceho zo švédskeho ostrova Gotland do Litvy. Vilnius v stredu oznámil, že na vyšetrenie kauzy vytvorí spoločný tím so Švédskom a Fínskom, ktorý bude podporovať Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

Čína odmietla zodpovednosť za poškodenie káblov a v piatok uviedla, že je „ochotná spolupracovať“ s vyšetrovateľmi.

Normalizáciu vzťahov s Čínou nedávno navrhli prezident Gitanas Nauséda a dezignovaný premiér Gintautas Paluckas.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Kyjev žiada NATO, aby mu na budúci týždeň vystavila pozvánku na vstup

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha požiadal svojich rezortných kolegov z členských štátov Aliancie, aby na najbližšom ministerskom zasadnutí v Bruseli pozvali Ukrajinu do NATO, vyplýva z listu, ktorý citovala agentúra Reuters.

„Vyzývam vás, aby ste ako jeden z výsledkov zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO 3. - 4. decembra 2024 podporili rozhodnutie pozvať Ukrajinu do Aliancie,“ napísal Sybiha v liste.

Išlo by podľa neho o adekvátnu odpoveď spojencov „na neustálu eskaláciu vojny, ktorú rozpútalo Rusko a ktorej posledným prejavom je zapojenie desaťtisícov severokórejských vojakov a využívanie Ukrajiny ako skúšobného priestoru pre nové zbrane“.

Narážal tým na nedávny ruský útok novou hypersonickou strelou Orešnik (Lieska) na východoukrajinské mesto Dnipro.

Ukrajina trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska. Súhlasí však s tým, že do Aliancie nevstúpi, kým sa neskončí vojna s Ruskom. Bezodkladná pozvánka je prvým z piatich bodov Plánu víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hoci všetky členské štáty NATO na júlovom samite vo Washingtone potvrdili, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu, USA, Nemecko i ďalšie krajiny vrátane Slovenska odmietajú pozvať Kyjev z obavy pred eskaláciou konfliktu.

Diplomati podľa Reuters tvrdia, že v NATO momentálne nie je zhoda v otázke pozvania Ukrajiny, pričom potrebný je jednomyseľný súhlas všetkých 32 členských štátov.

Ruský prezident Vladimir Putin vo svojich deklarovaných podmienkach ukončenia vojny stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO a musí stiahnuť všetky jednotky zo svojich regiónov, na ktoré si robí nároky Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Sýrski džihádisti za podpory Turecka vstúpili do Aleppa

Druhé najväčšie mesto v krajine pod kontrolou vládnych vojsk prezidenta Bašára Asada sa v piatok stalo terčom prekvapivých útokov, militanti medzitým vstúpili do viacerých štvrtí.

„Haját Tahrír aš-Šám (HTS) a spojenecké frakcie... dokázali vstúpiť do okrajových štvrtí Al-Hamdaníja a Nové Aleppo... po tom, ako uskutočnili dvojitý samovražedný útok dvoma nastraženými náložami v autách,“ povedal riaditeľ Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) Rámí Abdel Rahmán pre agentúru AFP.

Dvaja obyvatelia Aleppa agentúre povedali, že vo svojich štvrtiach videli ozbrojencov, keďže druhé najväčšie sýrske mesto zachvátila panika.

Monitorovacie centrum so sídlom v Londýne tvrdí, že ide o jedny z najsmrtonosnejších bojov za posledné roky, v ktorých zahynulo 255 ľudí. Väčšinu mŕtvych tvoria bojovníci, ale medzi obeťami je aj 24 civilistov, z ktorých väčšina zahynula pri ruských náletoch.

Ofenzíva sa začala v stredu, v ten istý deň, keď v susednom Libanone začalo platiť krehké prímerie medzi Izraelom a Iránom podporovanou šíitskou militantnou skupinou Hizballáh.

Do piatku džihádisti a ich spojenci získali kontrolu nad viac ako 50 mestami a dedinami na severe Sýrie, čo je podľa SOHR najväčšia strata územia za posledné roky.

(sab)

Minúta  |  

Háčkovaný betlehem študentky z Trnavy bude na výstave v Ríme

O toto dielo sa zaujímal samotný Vatikán.

Slovenský háčkovaný betlehem obohatí prestížnu vatikánsku výstavu Sto betlehemov priamo v Berniniho kolonáde pri Chráme sv. Petra. Autorkou unikátneho diela je Iveta Kolníková, študentka Trnavskej univerzity, uvádza Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska.

Výroba desiatich betlehemských postáv jej trvala len mesiac, pričom výsledok už očaril návštevníkov výstav v Žiline, Beckove a Bratislave.

„Môj betlehem dáva najavo, že Vianoce sú časom zázrakov. Či už je niekto veriaci alebo nie, ale viera v zázraky vnáša do našich životov istú iskru a nádej,“ vysvetľuje autorka diela.

(lipa)

Minúta  |  

Rezort diplomacie odmenil štyroch mužov, ktorí prispeli k rozvoju zahraničných vzťahov

Ministerstvo zahraničných vecí udelilo pamätné medaily dvom bývalým veľvyslancom a dvom zahraničným spolupracovníkom za ich prínos k budovaniu slovenskej zahraničnej politiky.

Pamätnú medailu si 28. novembra prevzali dvaja bývalí slovenskí veľvyslanci a dvaja predstavitelia zahraničnej medzinárodnej spolupráce. Oznámil to komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Patrí im naše uznanie a vďaka za výnimočnú prácu, ktorú vykonávali priamo v službe pre Slovenskú republiku ako naši zamestnanci, alebo ktorou sa venovali nadväzovaniu, udržiavaniu a rozvoju našich partnerských zahraničných vzťahov," skonštatovala generálna tajomníčka služobného úradu rezortu diplomacie Miroslava Vozáryová.

Diplomatická služba je podľa PS spolitizovaná. Blanár obvinenia odmieta

Mohlo by Vás zaujímať Diplomatická služba je podľa PS spolitizovaná. Blanár obvinenia odmieta

Zlaté pamätné medaily si prevzali bývalí slovenskí veľvyslanci Ján Kuderjavý a Marián Tomášik pri príležitosti ukončenia ich pôsobenia v rezorte.

Strieborné pamätné medaily udelili zakladateľovi a dlhoročnému predsedovi Poľsko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory so sídlom vo Varšave a v Krakove Piotrovi Cebulskému a honorárnemu konzulovi SR pre Osobitné administratívne oblasti Hongkong a Macao Willy Lin Sun Moovi.

Ján Kuderjavý bol jedným z diplomatov, ktorí sa ako zamestnanci Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) podieľali na vzniku a tvorbe slovenskej zahraničnej služby a v rámci nej aj vzniku nášho rezortu zahraničia. V zahraničí pôsobil ako veľvyslanec SR v Bruseli, Haagu, Paríži a na záver svojej kariéry pôsobil v Soule.

Marián Tomášik začal svoju diplomatickú kariéru na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR, následne sa podieľal na vzniku a tvorbe slovenskej zahraničnej služby a v rámci nej vzniku rezortu zahraničia. Bol najdlhšie slúžiaci riaditeľ odboru pre Áziu a počas svojej diplomatickej kariéry pôsobil ako veľvyslanec SR v Bangkoku, Tokiu a rovnako ako viacnásobný veľvyslanec v Dillí.

Piotr Cebulski je zakladateľom a dlhoročným predsedom Poľsko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory so sídlom vo Varšave a v Krakove. Okrem toho, že niekoľko desiatok rokov venoval podpore poľsko-slovenských ekonomických vzťahov, je aj milovníkom slovenskej kultúry, umenia a slovenského jazyka, ktorým plynule hovorí.

Willy Lin Sun Mo pôsobí ako honorárny konzul SR pre osobitnú administratívnu oblasť Hongkong od roku 1998. Napomáha rozvoju politických, obchodných a kultúrno-spoločenských vzťahov medzi Slovenskou republikou a špeciálnymi administratívnymi oblasťami Hongkong a Macao.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.