Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinský prezident vymenoval nového veliteľa pozemných síl

Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram vyzdvihol úlohu Mychajla Drapatého pri obrane Charkovskej oblasti v prvých mesiacoch vojny, vymenoval tiež zástupcu hlavného veliteľa Olexandra Syrského.

„Generálmajor Mychajlo Drapatyj úspešne zorganizoval obranu na charkovskom smere a narušil útočnú operáciu ruských síl. Plukovník Oleh Apostol je skúseným veliteľom 95. samostatnej výsadkovej brigády. Obaja preukázali svoju účinnosť v bojoch,“ napísal Zelenskyj v príspevku.

Prezident pripomenul, že za operácie pri Mariupoli v roku 2014 získal titul Národný hrdina Ukrajiny, vo februári 2024 sa stal zástupcom náčelníka generálneho štábu. Jeho hlavnou úlohou je podľa Zelenského zlepšiť bojaschopnosť armády, zabezpečiť kvalitu výcviku vojakov a zaviesť „inovatívne prístupy“ k riadeniu ľudí.

Drapatyj vystriedal na tomto poste Olexandra Pavľuka, ktorý zastával funkciu veliteľa pozemných síl od 11. februára, priblížil denník Ukrajinská pravda. Dovtedy bol na ich čele súčasný hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Syrskyj.

Ten tiež na najvyššom vojenskom poste vystriedal Valerija Zalužného, ktorý sa stal veľvyslancom Ukrajiny v Londýne.

(sab)

Minúta  |  

Blanár odmieta tvrdenia o snahe zlomiť profesionalitu diplomatickej služby

Šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) odmieta tvrdenia o snahe zlomiť profesionalitu slovenskej diplomatickej služby, ako aj progresívnu politizáciu zahraničnej diplomatickej služby.

Minister reaguje na piatkové vyjadrenia opozičného Progresívneho Slovenska (PS). Hovorí o "znôške" neopodstatnených útokov a hrubej manipulácii. Konštatuje to vo vyjadrení, ktoré TASR poskytol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Šéf diplomacie nesúhlasí s tým, že by na ministerstve vládol strach a anarchia, prekvapený je aj výrokom o "uvalení autocenzúry na zamestnancov". "Buď sme teda na ministerstve uvalili cenzúru, alebo si niektorí ľudia sami hryzú do jazyka a majú autocenzúru, ale voči tvojmu prezliekaniu kabátov," odkazuje Blanár členovi predsedníctva PS a exministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi.

Odmieta tiež, že by mali strach pred Bruselom či NATO. Poukazuje na to, že tak ako pred takmer desiatimi rokmi odmietli povinné kvóty na migrantov, tak teraz nesúhlasia so vstupom Ukrajiny do NATO, pretože by to znamenalo rozpútanie ešte väčšieho vojnového konfliktu. Práve toto označuje za dôkazom suverénnej zahraničnej politiky Slovenska.

O nepravdivých informáciách hovorí aj v súvislosti s prepustenými zamestnancami. Ministerstvo má podľa neho viac ako 1100 zamestnancov a keďže sa v rámci konsolidácie podarilo s rezortom financií dospieť k dohode, k povinnosti znižovania počtu úradníkov a ďalších zamestnancov museli pristúpiť iba z tých, ktorí nie sú na vyslaniach v zahraničnej diplomatickej službe, ale pôsobia na ministerstve v Bratislave. To podľa neho znamená, že nemuseli znižovať počet zamestnancov o viac ako 110, čiže plných desať percent, ale "len" 47.

"Z nich časť odišla do dôchodku, iní na základe vzájomnej dohody, a teda výpovede sa v skutočnosti týkajú iba 20 ľudí. Osobne ma to veľmi mrzí," podotýka Blanár s dôvetkom, že si váži všetkých slovenských diplomatov a ďalších zamestnancov, ktorí "robia profesionálne svoju prácu pre našu vlasť a robia jej dobré meno."

Vláda chce podľa opozičného hnutia PS zlomiť profesionalitu slovenskej diplomatickej služby. Korčok v piatok skonštatoval, že zo zahraničnej politiky sa stal nástroj na šírenie strachu a polarizácie v domácej politike. Spolu s podpredsedom PS a poslancom Národnej rady SR Tomášom Valáškom upozornili na prepúšťanie skúsených diplomatov MZVEZ SR.

Hovoria tiež o snahe urobiť zo zahraničnej politiky hlásnu trúbu a nástroj na šírenie strachu a hrozieb, hrozieb z vojny, integrácie, straty suverenity. Upozornili, že v rezorte vládne strach z bezdôvodných "vyhadzovov". Korčok si tiež myslí, že v zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska sa deje najväčšia zmena od roku 1998.

(tasr)

Minúta  |  

V budove Filozofickej fakulty UK v Prahe sa muž vyhrážal streľbou

Po podozrivom v piatok popoludní pátrali desiatky policajtov v celom historickom centre, v priebehu dňa ho zadržali, píše portál Novinky.

Podozrivého sa podľa informácií Noviniek podarilo chytiť pred 15.30 na Hellichovej ulici. Podrobnosti k zadržanému kriminalisti zatiaľ neuviedli, rovnako nie je známe, do akej miery bol nebezpečný.

Zadržaný muž nebol ozbrojený a nie je psychicky v poriadku. Policajti ho preto previezli na vyšetrenie do nemocnice.

Incident sa stal necelý rok po tom, čo strelec na fakulte zabil 14 ľudí, ďalších 25 zranil a následne spáchal samovraždu. Páchateľ v ten deň najskôr usmrtil v obci Hostouň svojho otca, ešte týždeň predtým zavraždil v pražskom Klánovickom lese náhodného okoloidúceho a jeho dvojmesačnú dcéru.

Vzhľadom na úmrtie páchateľa a na to, že voči nemu nebolo možné začať trestné stíhanie, vyšetrovatelia pred časom prípad tejto tragickej streľby odložili.

Predseda vyšetrovacej komisie Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR k streľbe na FF UK Pavel Kašník v piatok v tejto súvislosti oznámil, že komisia dokončí svoju správu so závermi ešte v decembri, no verejne ju dolná komora parlamentu prerokuje až v januári. Tento postup zdôvodnil aj tým, že členovia komisie nechcú pred Vianocami ešte viac jatriť spomienky obetí a pozostalých.

Komisia by mala opísať postup polície a záchranných zložiek a priniesť aj odporúčania, ako sa v krízových situáciách v budúcnosti zachovať. Kašník uviedol, že jej členovia sa zídu ešte raz či dvakrát a budú dolaďovať jednotlivé formulácie a slová, no koncept správy už je podľa neho hotový.

(tasr)

Minúta  |  

Litva vyhostila troch zamestnancov čínskej ambasády

Ministerstvo zahraničných vecí tento krok v piatok zdôvodnilo tým, že vykonávali činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch a legislatívou Litovskej republiky, píšu agentúry AFP a BNS.

Aké konkrétne kroky viedli k takémuto rozhodnutiu, ministerstvo neuviedlo. Traja zamestnanci čínskeho zastupiteľského úradu budú musieť územie Litvy opustiť najneskôr do týždňa.

„Litva vždy bola a zostáva otvorená konštruktívnemu dialógu pri riešení bilaterálnych otázok po vzájomnej dohode,“ konštatoval rezort diplomacie.

Vzťahy medzi krajinami sa zhoršili po tom, čo Litva v roku 2021 umožnila Taiwanu otvoriť vo Vilniuse de facto veľvyslanectvo pod jeho vlastným názvom. Taiwan tým porušil tradíciu, na základe ktorej svoje faktické veľvyslanectvá označoval ako Tchajpejské reprezentačné kancelárie.

Peking následne stiahol svojho veľvyslanca z Vilniusu, znížil úroveň diplomatických vzťahov s Litvou a vyzval nadnárodné spoločnosti, aby s ňou prerušili kontakty.

Litvy sa týka aj nedávny incident s poškodením podmorského kábla, z ktorého je podozrivá čínska loď. Incident sa stal pred takmer dvoma týždňami vo švédskych teritoriálnych vodách v Baltskom mori.

Poškodené boli vtedy dva telekomunikačné káble, vrátane jedného vedúceho zo švédskeho ostrova Gotland do Litvy. Vilnius v stredu oznámil, že na vyšetrenie kauzy vytvorí spoločný tím so Švédskom a Fínskom, ktorý bude podporovať Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

Čína odmietla zodpovednosť za poškodenie káblov a v piatok uviedla, že je „ochotná spolupracovať“ s vyšetrovateľmi.

Normalizáciu vzťahov s Čínou nedávno navrhli prezident Gitanas Nauséda a dezignovaný premiér Gintautas Paluckas.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Kyjev žiada NATO, aby mu na budúci týždeň vystavila pozvánku na vstup

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha požiadal svojich rezortných kolegov z členských štátov Aliancie, aby na najbližšom ministerskom zasadnutí v Bruseli pozvali Ukrajinu do NATO, vyplýva z listu, ktorý citovala agentúra Reuters.

„Vyzývam vás, aby ste ako jeden z výsledkov zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO 3. - 4. decembra 2024 podporili rozhodnutie pozvať Ukrajinu do Aliancie,“ napísal Sybiha v liste.

Išlo by podľa neho o adekvátnu odpoveď spojencov „na neustálu eskaláciu vojny, ktorú rozpútalo Rusko a ktorej posledným prejavom je zapojenie desaťtisícov severokórejských vojakov a využívanie Ukrajiny ako skúšobného priestoru pre nové zbrane“.

Narážal tým na nedávny ruský útok novou hypersonickou strelou Orešnik (Lieska) na východoukrajinské mesto Dnipro.

Ukrajina trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska. Súhlasí však s tým, že do Aliancie nevstúpi, kým sa neskončí vojna s Ruskom. Bezodkladná pozvánka je prvým z piatich bodov Plánu víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hoci všetky členské štáty NATO na júlovom samite vo Washingtone potvrdili, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu, USA, Nemecko i ďalšie krajiny vrátane Slovenska odmietajú pozvať Kyjev z obavy pred eskaláciou konfliktu.

Diplomati podľa Reuters tvrdia, že v NATO momentálne nie je zhoda v otázke pozvania Ukrajiny, pričom potrebný je jednomyseľný súhlas všetkých 32 členských štátov.

Ruský prezident Vladimir Putin vo svojich deklarovaných podmienkach ukončenia vojny stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO a musí stiahnuť všetky jednotky zo svojich regiónov, na ktoré si robí nároky Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Sýrski džihádisti za podpory Turecka vstúpili do Aleppa

Druhé najväčšie mesto v krajine pod kontrolou vládnych vojsk prezidenta Bašára Asada sa v piatok stalo terčom prekvapivých útokov, militanti medzitým vstúpili do viacerých štvrtí.

„Haját Tahrír aš-Šám (HTS) a spojenecké frakcie... dokázali vstúpiť do okrajových štvrtí Al-Hamdaníja a Nové Aleppo... po tom, ako uskutočnili dvojitý samovražedný útok dvoma nastraženými náložami v autách,“ povedal riaditeľ Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) Rámí Abdel Rahmán pre agentúru AFP.

Dvaja obyvatelia Aleppa agentúre povedali, že vo svojich štvrtiach videli ozbrojencov, keďže druhé najväčšie sýrske mesto zachvátila panika.

Monitorovacie centrum so sídlom v Londýne tvrdí, že ide o jedny z najsmrtonosnejších bojov za posledné roky, v ktorých zahynulo 255 ľudí. Väčšinu mŕtvych tvoria bojovníci, ale medzi obeťami je aj 24 civilistov, z ktorých väčšina zahynula pri ruských náletoch.

Ofenzíva sa začala v stredu, v ten istý deň, keď v susednom Libanone začalo platiť krehké prímerie medzi Izraelom a Iránom podporovanou šíitskou militantnou skupinou Hizballáh.

Do piatku džihádisti a ich spojenci získali kontrolu nad viac ako 50 mestami a dedinami na severe Sýrie, čo je podľa SOHR najväčšia strata územia za posledné roky.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.