Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo veku 95 rokov zomrela preživšia holokaustu Eva Mosnáková

Eva Mosnáková prežila holokaust, zapojila sa do odboja a vystupovala proti okupácii Československa

Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929 v Brne a vyrastala v Handlovej. Otec bol zverolekár a tak sa mu, spolu s kresťanskou manželkou, ako tzv. hospodársky dôležitému židovi, podarilo v roku 1942 vyhnúť prvej vlne deportácií. Potom sa ukrývali u sudetského Nemca, kde sa Eva zoznámila s budúcim manželom Vladimírom Mosnákom.

Po oslobodení sa vzali, no neskôr manžela Vladimíra komunisti v politicky vykonštruovanom procese odsúdili na prácu v uránových baniach v Jáchymove.

Po absolvovaní trestu Vladimíra Mosnáka amnestovali a neskôr rehabilitovali. Eva sa za otvorené odsúdenie sovietskej okupácie v roku 1968 stretla s ponižovaním a šikanou na pracovisku. Po nežnej revolúcii sa venovala pomoci obetiam holokaustu a viedla seniorský klub preživších.

(dv)

Minúta  |  

Zelenskyj prejavil ochotu vzdať sa niektorých území výmenou za dáždnik NATO

Ukrajinský prezident v rozhovore pre televíziu Sky News po prvý raz uznal, že pre ukončenie „horúcej fázy“ vojny by bol Kyjev ochotný vzdať sa štyroch Moskvou anektovaných oblastí na juhu a východe.

„Ak chceme zastaviť horúcu fázu vojny, mali by sme vziať pod dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou,“ povedal Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom prekladateľa v rozhovore pre Sky News.

„To musíme urobiť rýchlo a potom môže Ukrajina diplomaticky získať späť zvyšnú časť svojho územia,“ dodal v odpovedi na otázku, či by bol Kyjev ochotný „úplne“ sa vzdať územia výmenou za plné členstvo v NATO.

Ukrajinský líder však tiež uznal, že ide o hypotetický príklad, pričom mu to nenavrhol žiadny členský štát Aliancie. „Nikto nám neponúkol, aby sme boli v NATO len s jednou alebo druhou časťou Ukrajiny,“ doplnil Zelenskyj s tým, že „by to bolo možné, ale nikto to neponúkol“.

Skôr v piatok poslal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha rezortným kolegom z NATO list, v ktorom ich otvorene požiadal o pozvánku do Aliancie. Urobiť by tak mali počas najbližšieho zasadnutia na ministerskej úrovni v Bruseli 3. až 4. decembra, oznámila agentúra Reuters s odvolaním sa na znenie listu.

Reuters tiež informoval, že v priebehu dňa telefonoval Zelenskyj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorému zdôraznil význam pozvania Ukrajiny do NATO. Okrem toho mu tiež poďakoval za urýchlené dodávky stíhačiek Mirage 2000, ktoré by mali prísť v prvom kvartáli 2025.

(sab, tasr)

Minúta  |  

Británia, Francúzsko a Nemecko sa s Iránom dohodli, že sa dohodnú

Predstavitelia Iránu, Británie, Francúzska a Nemecka sa na piatkovom rokovaní v Ženeve dohodli na pokračovaní diplomatických rozhovorov týkajúcich sa iránskeho jadrového programu. Agentúra Reuters to označila za malý pokrok.

"Došlo k dohode, že v blízkej budúcnosti budeme pokračovať v diplomatickom dialógu," uviedol bývalý iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a súčasný námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí, pričom piatkové rokovania označil za "úprimné".

Informáciu o skorom pokračovaní dialógu uviedlo na platforme X aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí a tiež poprední diplomati zastupujúci Francúzsko a Britániu. Diskusie sa podľa oboch strán týkali iránskeho jadrového programu či medzinárodných sankcií.

Stretnutia predstaviteľov Iránu so zástupcami krajín známych aj pod skratkou E3 sa v Ženeve konali po tom, ako MAAE prijala rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, v ktorej Teherán kritizovala za nedostatočnú spoluprácu. Teherán na rezolúciu bezprostredne reagoval vyhlásením, že plánuje sprevádzkovať viac nových moderných centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu.

Jeden z nemenovaných európskych predstaviteľov, ktorého cituje Reuters, opísal piatkové rokovania ako ničím mimoriadne. Dodal však, že Teherán na nich prejavil ochotu preskúmať možnosti diplomacie v nasledujúcich týždňoch.

K schôdzke v Ženeve došlo v čase mimoriadneho napätia na Blízkom východe vyhroteného v dôsledku konfliktov Izraela s militantnými skupinami podporovanými práve Iránom. Obavy na strane Teheránu vyvoláva aj blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do amerického Bieleho domu. Trump totiž počas svojho prvého funkčného obdobia presadzoval politiku "maximálneho tlaku" na Irán, pripomína agentúra AFP.

Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA práve rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.

(tasr)

Minúta  |  

Šramová už nepôsobí ako poslanecká asistentka Ševčíka z Národnej koalície

Nezávislá influencerka z platformy Telegram ukončila pracovný pomer s jedným z trojice poslancov, ktorí opustili poslanecký klub SNS, o bývalom generálovi polície povedala, že „stratil morálny kompas“.

„V nadväznosti na aktuálne turbulentné dianie v rámci národnostnej scény a v SNS sme sa dnes s Ivom Ševčíkom dohodli na ukončení mojej spolupráce ako asistentky pre neho ako poslanca NR SR,“ oznámila v nedeľu Miriam Šramová.

Dodala, že „dohoda prebehla korektne, netreba za tým hľadať senzácie“. Zároveň ju však podľa jej slov mrzí, že Ševčík sa minulý týždeň nezúčastnil na hlasovaní za zákon o sociálnom zabezpečení pre policajtov a vojakov ani za zákon o prokuratúre – pri ktorom bol jedným z predkladateľov.

(sab)

Minúta  |  

V Pásme Gazy je anarchia, hlad a rabovanie, tvrdí OSN

V Pásme Gazy, v ktorom už viac než rok útočí izraelská armáda, vládne anarchia a rozmáha sa hlad i rabovanie. Rastie tiež počet znásilnení v dočasných prístreškoch, vyhlásil v piatok šéf Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) pre Gazu a Západný breh Jordánu Ajith Sunghaj.

Znepokojenie vyslovil najmä v súvislosti s hladom. "Rozklad verejného poriadku zhoršuje situáciu, pričom sa rozmáha rabovanie a boje o zdroje, ktoré sú obmedzené. V Pásme Gazy zavládla anarchia, pred ktorou sme varovali už pred niekoľkými mesiacmi," povedal Sunghaj. Súčasná situácia bola podľa neho predvídateľná a dalo sa jej zabrániť.

Pred novinármi v Ženeve hovoril o mladých ženách, z ktorých mnohé boli viackrát vysídlené a ktoré sa teraz sťažujú na nedostatok bezpečných priestorov alebo súkromia v provizórnych prístreškoch. Mnohé ženy mu údajne hovorili o znásilneniach či zneužívaní detí.

Desiatky tisíc vysídlených ľudí z mesta Gaza sa podľa Sunghaja nachádzajú v neľudských podmienkach s nedostatkom potravín. Na vlastné oči vraj videl desiatky žien a detí hrabať sa na obrovských skládkach.
Upozornil, že Gaza je čoraz viac zničená. "Všetci, s ktorými som sa stretol, žiadali, aby sa to zastavilo," povedal šéf kancelárie OHCHR.

Predpokladá sa, že na severe Pásma Gazy stále žije približne 70.000 ľudí. OSN im však podľa Sunghaja nemôže dopraviť žiadnu pomoc, pretože izraelské orgány opakovane bránia vstupu humanitárnym konvojom.

(tasr)

Minúta  |  

Hizballáh pomôže libanonskej armáde doplniť vojenské kapacity, oznámil vodca hnutia

Generálny tajomník šíitského libanonského hnutia Naím Kásim v prvom prejave od uzavretia prímeria s Izraelom povedal, že skupina je pripravená spolupracovať s Ozbrojenými silami Libanonu na implementácii rezolúcie OSN.

„Budeme pracovať na... posilnení obranných kapacít Libanonu,“ povedal Kásim v prejave vysielanom štátnou televíziou. Dodal, že proiránsky „odboj bude pripravený zabrániť nepriateľovi, aby využil slabosť Libanonu spolu s našimi partnermi, predovšetkým armádou“. Za nepriateľa považuje Hizballáh práve Izrael.

„Koordinácia medzi hnutím odporu a libanonskou armádou bude na vysokej úrovni s cieľom plniť záväzky dohody,“ avizoval s tým, že „nikto sa nebude snažiť o problémy či nezhody“ s armádou.

Prímerie medzi šíitskými militantmi podporovanými Teheránom a židovským štátom začalo platiť pred dvoma dňami, Obranné sily Izraela však podľa svojich vyhlásení zaznamenali niekoľko porušení.

V rámci dohody chcú zmluvné strany implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 z roku 2006, ktorá zakazuje ozbrojenú prítomnosť všetkým silám okrem libanonskej armády a mierových zborov OSN.

(afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.