Preskočiť na obsah
  |  

Desaťtisíce Gruzíncov protestovalo pred parlamentom

Už druhý večer demonštranti vyjadrujú svoj nesúhlas s pozastavením prístupových rokovaní s EÚ, píšu agentúry DPA a Reuters.

Pozastavenie rokovaní až do roku 2028 ohlásil vo štvrtok gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. V reakcii na jeho oznámenie vypukli ešte v ten večer v krajine masové protesty. Najväčší z nich sa konal práve v Tbilisi, kde polícia pred parlamentom rozháňala demonštrantov aj slzotvorným plynom a vodnými delami.

Demonštrantov policajti aj bili, pričom podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) vyše 30 z nich skončilo v nemocnici. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že zasahujúce zložky zadržali 43 ľudí.

V piatok vyšli pred parlament opäť desaťtisíce ľudí. DPA s odvolaním sa na pozorovateľov na mieste uvádza, že ich bolo ešte viac ako predošlý večer. Polícia podľa spravodajcu agentúry AFP na ich rozohnanie opäť nasadila vodné delo.

Proeurópske zhromaždenia sa v piatok večer konajú aj v ďalších gruzínskych mestách vrátane Batumi či Zugdidi. Protesty prebiehajú vo vzdelávacích inštitúciách, pričom päť univerzít v Tbilisi pre ne dočasne prerušilo výučbu, priblížila DPA.

Nesúhlas s pozastavením rokovaní vyjadrili v piatok verejne aj zamestnanci gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí, ako aj rezortu obrany či viacerí sudcovia.

Vyše 100 zamestnancov ministerstva zahraničných vecí podpísalo otvorený list, v ktorom označili takýto krok vlády za protiústavný a v rozpore so strategickými záujmami krajiny.

Zamestnanci ministerstva obrany zase uviedli, že integrácia do EÚ a takzvaný atlantický bezpečnostný režim sú jedinou možnosťou na posilnenie bezpečnosti Gruzínska a upevnenie jeho suverenity. Zdôraznili, že sú hlavnou prioritou zahraničnej a bezpečnostnej politiky krajiny.

Premiér Kobachidze v piatok povedal, že Gruzínsko je naďalej odhodlané pokračovať v európskej integrácii. Obhajoval však svoje rozhodnutie o pozastavení rokovaní s EÚ tvrdením, že Tbilisi sa nenechá vydierať Európskou komisiou.

Protesty prebiehajú v Gruzínsku už celé týždne v dôsledku parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana Gruzínska túžba s takmer 54 percentami hlasov.

Opozícia aj prezidentka Salome Zurabišviliová však výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov.

Opozícia odmietla do nového parlamentu zasadnúť a prezidentka požiadala ústavný súd o anulovanie výsledkov pre údajné porušenie princípov univerzálnosti a tajnosti hlasovania. Západné štáty taktiež tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Cieľ stať sa členom EÚ má Gruzínsko zakotvený aj vo svojej ústave, jeho vzťahy s Bruselom sa však za ostatné mesiace výrazne zhoršili, pričom EÚ prístupový proces s Gruzínskom pozastavila. Reagovala tým hlavne na tamojšie prijatie zákona o zahraničných agentoch, podobného ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu. Brusel vopred varoval Tbilisi aj v súvislosti so zmienenými voľbami.

(tasr)

  |  

Vo veku 95 rokov zomrela preživšia holokaustu Eva Mosnáková

Eva Mosnáková prežila holokaust, zapojila sa do odboja a vystupovala proti okupácii Československa

Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929 v Brne a vyrastala v Handlovej. Otec bol zverolekár a tak sa mu, spolu s kresťanskou manželkou, ako tzv. hospodársky dôležitému židovi, podarilo v roku 1942 vyhnúť prvej vlne deportácií. Potom sa ukrývali u sudetského Nemca, kde sa Eva zoznámila s budúcim manželom Vladimírom Mosnákom.

Po oslobodení sa vzali, no neskôr manžela Vladimíra komunisti v politicky vykonštruovanom procese odsúdili na prácu v uránových baniach v Jáchymove.

Po absolvovaní trestu Vladimíra Mosnáka amnestovali a neskôr rehabilitovali. Eva sa za otvorené odsúdenie sovietskej okupácie v roku 1968 stretla s ponižovaním a šikanou na pracovisku. Po nežnej revolúcii sa venovala pomoci obetiam holokaustu a viedla seniorský klub preživších.

(dv)

  |  

Zelenskyj prejavil ochotu vzdať sa niektorých území výmenou za dáždnik NATO

Ukrajinský prezident v rozhovore pre televíziu Sky News po prvý raz uznal, že pre ukončenie „horúcej fázy“ vojny by bol Kyjev ochotný vzdať sa štyroch Moskvou anektovaných oblastí na juhu a východe.

„Ak chceme zastaviť horúcu fázu vojny, mali by sme vziať pod dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou,“ povedal Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom prekladateľa v rozhovore pre Sky News.

„To musíme urobiť rýchlo a potom môže Ukrajina diplomaticky získať späť zvyšnú časť svojho územia,“ dodal v odpovedi na otázku, či by bol Kyjev ochotný „úplne“ sa vzdať územia výmenou za plné členstvo v NATO.

Ukrajinský líder však tiež uznal, že ide o hypotetický príklad, pričom mu to nenavrhol žiadny členský štát Aliancie. „Nikto nám neponúkol, aby sme boli v NATO len s jednou alebo druhou časťou Ukrajiny,“ doplnil Zelenskyj s tým, že „by to bolo možné, ale nikto to neponúkol“.

Skôr v piatok poslal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha rezortným kolegom z NATO list, v ktorom ich otvorene požiadal o pozvánku do Aliancie. Urobiť by tak mali počas najbližšieho zasadnutia na ministerskej úrovni v Bruseli 3. až 4. decembra, oznámila agentúra Reuters s odvolaním sa na znenie listu.

Reuters tiež informoval, že v priebehu dňa telefonoval Zelenskyj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorému zdôraznil význam pozvania Ukrajiny do NATO. Okrem toho mu tiež poďakoval za urýchlené dodávky stíhačiek Mirage 2000, ktoré by mali prísť v prvom kvartáli 2025.

(sab, tasr)

  |  

Británia, Francúzsko a Nemecko sa s Iránom dohodli, že sa dohodnú

Predstavitelia Iránu, Británie, Francúzska a Nemecka sa na piatkovom rokovaní v Ženeve dohodli na pokračovaní diplomatických rozhovorov týkajúcich sa iránskeho jadrového programu. Agentúra Reuters to označila za malý pokrok.

"Došlo k dohode, že v blízkej budúcnosti budeme pokračovať v diplomatickom dialógu," uviedol bývalý iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a súčasný námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí, pričom piatkové rokovania označil za "úprimné".

Informáciu o skorom pokračovaní dialógu uviedlo na platforme X aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí a tiež poprední diplomati zastupujúci Francúzsko a Britániu. Diskusie sa podľa oboch strán týkali iránskeho jadrového programu či medzinárodných sankcií.

Stretnutia predstaviteľov Iránu so zástupcami krajín známych aj pod skratkou E3 sa v Ženeve konali po tom, ako MAAE prijala rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, v ktorej Teherán kritizovala za nedostatočnú spoluprácu. Teherán na rezolúciu bezprostredne reagoval vyhlásením, že plánuje sprevádzkovať viac nových moderných centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu.

Jeden z nemenovaných európskych predstaviteľov, ktorého cituje Reuters, opísal piatkové rokovania ako ničím mimoriadne. Dodal však, že Teherán na nich prejavil ochotu preskúmať možnosti diplomacie v nasledujúcich týždňoch.

K schôdzke v Ženeve došlo v čase mimoriadneho napätia na Blízkom východe vyhroteného v dôsledku konfliktov Izraela s militantnými skupinami podporovanými práve Iránom. Obavy na strane Teheránu vyvoláva aj blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do amerického Bieleho domu. Trump totiž počas svojho prvého funkčného obdobia presadzoval politiku "maximálneho tlaku" na Irán, pripomína agentúra AFP.

Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA práve rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.

(tasr)

  |  

Šramová už nepôsobí ako poslanecká asistentka Ševčíka z Národnej koalície

Nezávislá influencerka z platformy Telegram ukončila pracovný pomer s jedným z trojice poslancov, ktorí opustili poslanecký klub SNS, o bývalom generálovi polície povedala, že „stratil morálny kompas“.

„V nadväznosti na aktuálne turbulentné dianie v rámci národnostnej scény a v SNS sme sa dnes s Ivom Ševčíkom dohodli na ukončení mojej spolupráce ako asistentky pre neho ako poslanca NR SR,“ oznámila v nedeľu Miriam Šramová.

Dodala, že „dohoda prebehla korektne, netreba za tým hľadať senzácie“. Zároveň ju však podľa jej slov mrzí, že Ševčík sa minulý týždeň nezúčastnil na hlasovaní za zákon o sociálnom zabezpečení pre policajtov a vojakov ani za zákon o prokuratúre – pri ktorom bol jedným z predkladateľov.

(sab)

  |  

V Pásme Gazy je anarchia, hlad a rabovanie, tvrdí OSN

V Pásme Gazy, v ktorom už viac než rok útočí izraelská armáda, vládne anarchia a rozmáha sa hlad i rabovanie. Rastie tiež počet znásilnení v dočasných prístreškoch, vyhlásil v piatok šéf Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) pre Gazu a Západný breh Jordánu Ajith Sunghaj.

Znepokojenie vyslovil najmä v súvislosti s hladom. "Rozklad verejného poriadku zhoršuje situáciu, pričom sa rozmáha rabovanie a boje o zdroje, ktoré sú obmedzené. V Pásme Gazy zavládla anarchia, pred ktorou sme varovali už pred niekoľkými mesiacmi," povedal Sunghaj. Súčasná situácia bola podľa neho predvídateľná a dalo sa jej zabrániť.

Pred novinármi v Ženeve hovoril o mladých ženách, z ktorých mnohé boli viackrát vysídlené a ktoré sa teraz sťažujú na nedostatok bezpečných priestorov alebo súkromia v provizórnych prístreškoch. Mnohé ženy mu údajne hovorili o znásilneniach či zneužívaní detí.

Desiatky tisíc vysídlených ľudí z mesta Gaza sa podľa Sunghaja nachádzajú v neľudských podmienkach s nedostatkom potravín. Na vlastné oči vraj videl desiatky žien a detí hrabať sa na obrovských skládkach.
Upozornil, že Gaza je čoraz viac zničená. "Všetci, s ktorými som sa stretol, žiadali, aby sa to zastavilo," povedal šéf kancelárie OHCHR.

Predpokladá sa, že na severe Pásma Gazy stále žije približne 70.000 ľudí. OSN im však podľa Sunghaja nemôže dopraviť žiadnu pomoc, pretože izraelské orgány opakovane bránia vstupu humanitárnym konvojom.

(tasr)