Preskočiť na obsah
  |  

Blanár sa stretol so svojím ruským náprotivkom. S Lavrovom hovoril o plyne aj Ukrajine

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi zopakoval, že Rusko inváziou na Ukrajinu porušilo medzinárodné právo a rokovania o ukončení bojov sú nevyhnutné.

Hovorili spolu aj o dodávkach zemného plynu a Ukrajine. TASR o tom informuje na základe príspevku slovenského ministerstva zahraničných vecí na sociálnej sieti.

"Diskutovali sme o vývoji v OBSE, kde práve dnes (štvrtok) došlo k dohode vo voľbe najvyšších štyroch pozícií vo vedení OBSE vrátane voľby generálneho tajomníka, ktorým sa stal turecký kandidát Feridun Sinirlioglu," priblížil šéf slovenskej diplomacie, ktorý s ruským ministrom otvoril tiež témy týkajúce sa národných záujmov v oblasti energetických zdrojov.

Podľa jeho slov je v záujme SR zachovať existujúce koridory z Ruskej federácie pre tranzit ropy a plynu, ktoré sú spoľahlivé a cenovo stabilné.

"Aj keď pracujeme na diverzifikácii týchto dodávok, je pre nás dôležité mať zabezpečené dodávky v množstve, aké potrebujeme, a za výhodnú cenu," vyhlásil Blanár.

Ruská strana potvrdila, že je pripravená naďalej dodržiavať svoje záväzky pri dodávkach. Ministri podľa vyhlásenia hovorili aj o rokovaní podpredsedníčky vlády a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) a generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) v Petrohrade o dodávkach plynu na Slovensko.

Šéf slovenskej diplomacie tiež zopakoval konzistentný pohľad SR na vojenský konflikt na Ukrajine s dôrazom na porušenie medzinárodného práva. Blanár apeloval na ruskú stranu v súvislosti s mierovými rokovaniami, zastavením zabíjania čím skôr a zdôraznil, že je potrebné hľadať diplomatické riešenia v súlade s princípmi Charty OSN.

Na pripravovanom mierovom samite je podľa neho nevyhnutná účasť všetkých globálnych aktérov. Rovnako opäť zdôraznil, že Slovensko podporuje mierové iniciatívy na Ukrajine a že sa pripája aj k mierovej iniciatíve Číny a Brazílie.

Okrem tohto stretnutia rokoval Blanár aj so šéfom arménskej diplomacie Araratom Mirzojanom. Diskutovali spolu o situácii a stabilite v regióne Južného Kaukazu a o normalizácii vzťahov Arménska s jeho susedmi.

"Veľmi pozitívne hodnotím snahy Arménska v mierovom urovnaní s Azerbajdžanom, ktoré sú v záverečnej fáze a ktoré Slovensko intenzívne podporuje," poznamenal Blanár.

Ministerstvo vo vyhlásení spresnilo, že krajiny majú v záujme zintenzívniť vzájomné kontakty s cieľom posilniť bilaterálnu spoluprácu a obchodno-investičné aktivity.

Šéf slovenskej diplomacie sa na Malte tiež stretol prvýkrát s novou gruzínskou ministerkou zahraničných vecí Makou Bočorišviliovou. Blanár na stretnutí zdôraznil, že SR je dlhodobo priateľom a podporovateľom Gruzínska.

"Povzbudzujeme Gruzínsko v zotrvaní na eurointegračnej ceste, súčasne však SR nezasahuje do vnútorných záležitostí iných štátov, preto rešpektujeme, že tempo integrácie je v kompetencii gruzínskej vlády," dodal Blanár.

(tasr)

  |  

Nominant na ministra obrany USA Hegseth odmietol úvahy o svojom odstúpení

Moderátor televízie Fox News a veterán vojen v Iraku a Afganistane sa v stredu stretol s viacerými senátormi, ktorí predtým vyjadrili obavy v súvislosti s nepotvrdenými medializovanými správami o jeho prístupe k ženám či alkoholizme.

Pete Hegseth, nominant zvoleného prezidenta Donalda Trumpa na post šéfa rezortu obrany, na stretnutí s novinármi vyhlásil, že nemá v pláne odstúpiť, a zdôraznil, že republikánsky exprezident ho stále podporuje. Odmietol tiež úvahy o svojom nahradení za floridského guvernéra Rona DeSantisa.

„Dnes ráno som hovoril s prezidentom, plne ma podporuje. Nikam neodchádzame,“ povedal Hegseth po stretnutí s nastupujúcim lídrom senátnej väčšiny Johnom Thunom z Južnej Dakoty.

V názorovom článku v denníku Wall Street Journal uverejnenom v stredu Hegseth napísal: „Teším sa na čestné vypočutie, nie na novinársky proces založený na anonymných obvineniach.“ Nominantov na pozície v prezidentskej administratíve musí totiž schváliť Senát USA.

Možný šéf Pentagónu sa takto vyjadril v súvislosti s obavami senátnych republikánov, ktoré pochádzajú z článkov televízie NBC News a denníka New York Times. Kým prvý s odvolaním sa na desať anonymných zdrojov z televízie Fox News tvrdil, že Hegseth chodil do práce pod vplyvom alkoholu, druhý uverejnil uniknutý e-mail, ktorý moderátorovi napísala jeho matka Penelope.

Tá ho obvinila, že „zneužíva ženy“, neskôr však vysvetlila, že text písala v návale zlosti, keď sa dozvedela o synovom rozvode.

Tieto aj ďalšie obvinenia Hegseth poprel v rozhovore v konzervatívnom podcaste s Megyn Kellyovou. „To, čo sa o mne povedalo, bolo také smiešne a všetko anonymné, že sme tomu nechceli dávať priestor. Nechcete reagovať na veci, ktoré si nezaslúžia odpoveď,“ povedal.

„Ale ideme ďalej... je náš čas postaviť sa a povedať pravdu a našu verziu,“ dodal s tým, že zo strany médií ide o „klasické umenie očierňovania“.

Doplnil tiež, že sa zaňho otvorene postavili moderátori Fox News, ktorí tvrdenia o alkoholizme rozhodne odmietli.

WSJ pripomenul, že republikáni budú mať od 3. januára v Senáte väčšinu 53 hlasov zo sto. Nominant môže stratiť najviac tri republikánske hlasy a získať potvrdenie, ak sú všetci demokrati proti. Nastupujúci viceprezident JD Vance, ktorý sa v stredu tiež stretol s Thunom, by prípadnú remízu prelomil, dodal Journal.

Viceprezident je totiž zo svojej pozície „predsedom Senátu“, hoci nemá žiadne legislatívne právomoci, ani sa nezúčastňuje zasadnutí hornej komory Kongresu. Môže však hlasovať v prípade, že predtým hlasovanie dopadlo nerozhodne.

Hegseth sa v stredu stretol aj s prominentnou republikánskou senátorkou Joni Ernstovou z Iowy, vojenskou veteránkou, ktorej postoj sa považuje za kľúčový pre jeho potvrdenie v Senáte, a ktorú zdroje z Trumpovho prechodového tímu tiež spomínali ako možnú kandidátku.

V následnom príspevku na sieti X po ich stretnutí Ernstová uviedla, že oceňuje Hegsethovu službu pre krajinu, a povedala, že mali „úprimný a dôkladný rozhovor“.

(sab)

  |  

Kaliňák: Slovensko dostalo ponuku na vrtuľníky Viper a Blackhawk

Vrtuľníky Blackhawk sú podľa ministra obrany modernizované a bojovo upravené, pričom v oboch prípadoch ide o 12 kusov strojov.

"Teraz je dôležité to rozhodnutie prijať efektívne a rýchlo. Myslím, že v najbližších dňoch budeme mať výsledky týchto analýz, a potom vás s nimi, samozrejme, konkrétne oboznámime," uviedol Robert Kaliňák (Smer).

Dodal, že medzi ponukami je zásadný cenový rozdiel. Cena Viperov je podľa neho vyššia ako 550 miliónov eur.

Pri výbere podľa ministra zaváži najmä to, aké sú aktuálne trendy v tomto type výzbroje. Zároveň podotkol, že mať jednu platformu strojov je lepšie, no neplatí to vždy.

(tasr)

  |  

Sýrska armáda potvrdila pád mesta Hamá

Provládne sily vo štvrtok oznámili, že po intenzívnych bojoch stratili kontrolu nad mestom Hamá v strednej Sýrii, píšu agentúry AFP, DPA a Reuters.

Jednotky Sýrskej arabskej armády sa stiahli, aby „zachovali životy civilistov a zabránili bojom v meste“. Armáda informovala aj o vojakoch, ktorí zahynuli počas bojov. Sýrske ministerstvo obrany uviedlo, že povstalci síce vstúpili do mesta, ale utrpeli pri tom ťažké straty.

Prvotné štvrtkové tvrdenia sýrskych militantov o vstupe do mesta Hamá vláda Bašára Asada poprela. Boje o mesto sa zosilneli od utorka. Militanti zároveň tvrdia, že z tamojšej väznice „oslobodili stovky väzňov“, okrem obsadenia väznice údajne zabrali aj štvrte na severovýchode mesta.

Hamá od začiatku sýrskej občianskej vojny v roku 2011 kontrolovala vláda. Najnovšie ovládnutie mesta džihádistami preto predstavuje pre Damask a jeho spojencov Moskvu a Teherán nepríjemné komplikácie.

Militanti z džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili minulý týždeň prekvapivú ofenzívu na severozápade Sýrie. Počas niekoľkých dní sa im podarilo dobyť rozsiahle územia vrátane druhého najväčšieho sýrskeho mesta Aleppo.

(tasr)

  |  

Samosprávne kraje žiadajú predvídateľné financovanie na úrovni dvoch percent HDP

Na štvrtkovom rokovaní Združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) v Revúcej hovorili predsedovia krajov aj o kritickej situácii mostov v regiónoch, ich rekonštrukcie navrhujú realizovať prostredníctvom PPP projektov.

Členovia SK8 poukázali na to, že samosprávne kraje spolu s miestnymi samosprávami poskytujú viac ako 80 percent všetkých služieb, s ktorými sa verejnosť dostáva do kontaktu. Od štátu žiadajú udržateľné a najmä predvídateľné financovanie, a to na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP).

"Ak takáto garancia bude poskytnutá, sme schopní dlhodobo plánovať a zároveň sme schopní aj investovať do infraštruktúry, aj s tým obrovským investičným dlhom, ktorý samosprávne kraje v cestách a v budovách majú," skonštatoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.

Podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča je výška financovania požadovaná krajmi postavená na reálnych číslach. "Nežiadame ani veľa, ani málo, pretože dnes to môže byť na úrovni 1,8 percenta. Čo žiadame my, je predvídateľnosť financovania. Aby tu neprichádzalo v behu k zmenám pravidiel," dodal Viskupič.

Financovanie samosprávnych krajov viazané na výšku HDP podľa SK8 pomôže krajom dlhodobo udržovať kvalitu poskytovaných služieb.

"Takýmto spôsobom si vieme predstaviť, že dostaneme do balíka aj financie, ktoré budú slúžiť vyslovene na zabezpečenie alebo sanovanie investičného dlhu, ktorý samosprávy vo svojom majetku majú a dostali ho od štátu," priblížila predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

V súvislosti s investičným dlhom samosprávnych krajov SK8 poukázalo na havarijný a dlhodobo neriešený stav mostov na území celého Slovenska.

"Dnes je na úrovni samosprávnych krajov vyše 2000 mostov v kategórii 5 a 6, to znamená pred uzavretím. Rekonštrukcia jedného mostu stojí zhruba milión eur, takže sa bavíme o investičnom dlhu zhruba vo výške dve miliardy eur," uviedol Lunter s tým, že kraje nemajú a ani nebudú mať dostatok financií na ich opravu.

Samosprávne kraje kritizujú, že na úrovni štátu neexistuje reálny plán na riešenie situácie s havarijným stavom mostov. Vláde preto plánujú navrhnúť, aby sa ich rekonštrukcie realizovali prostredníctvom PPP projektov. Rokovať o tom chcú s rezortom financií i dopravy, tému však chcú dotiahnuť aj na premiérsku úroveň. Upozorňujú tiež, že neriešenie problému môže viesť až k výrazným dopravným obmedzeniam.

"V podstate to skončí tak, že tieto mosty budeme musieť uzavrieť, keďže statici povedia, že po tomto moste sa nedá chodiť už ani s osobnými automobilmi a v niektorých častiach našich regiónov nie sú možné obchádzkové trasy," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

(tasr)

  |  

Francúzsky premiér Barnier podal demisiu

Tento krok bývalého eurokomisára nasledoval po stredajšom vyslovení nedôvery jeho stredopravicovej vláde Národným zhromaždením, píšu agentúry DPA a Reuters.

Prezident Emmanuel Macron, ktorému premiér Michel Barnier zložil demisiu do rúk, požiadal šéfa kabinetu a zvyšných členov, aby zotrvali vo funkcii, dokým nevymenuje nového predsedu vlády.

Za vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo v stredu 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Barniera do funkcie v septembri vymenoval prezident Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách. Barnier sa stal vôbec najkratšie slúžiacim premiérom francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente.

Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh na vyslovenie nedôvery. Návrh podporilo aj národno-konzervatívne Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

(tasr)