Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgický festival zrušil premietanie filmu o transsexuálovi z Gazy

Film o takzvanej netolerancii LGBTI komunity v Gaze zrušili po nátlaku propalestínskych aktivistov.

Film Kráska z Gazy je dielom francúzskej režisérky Yolande Zaubermanovej. Rozpráva o "transrodovej žene", teda biologickom mužovi, ktorý utiekol z tejto palestínskej enklávy a presťahoval sa do Tel Avivu, a o jeho živote v tamojšej komunite.

Organizátori vyhlásili, že film bol „rôznymi aktivistickými skupinami obvinený, že prispieva k pinkwashingu [marketingová stratégia, ktorú používajú niektoré spoločnosti na získanie priazne a podpory komunity LGBTI, hoci nemajú skutočný záujem o zlepšenie života sexuálnych menšín, pozn. red.] Izraela a genocídnemu koloniálnemu príbehu, čo je názor, ktorý nezdieľame“.

Ďalej informovali, že po dlhom uvažovaní sa rozhodli premietanie zrušiť, aby zachovali „kvalitu prijatia a družnosť festivalu“.

(mja)

Minúta  |  

Šéf Kongresu odmietol žiadosť Bieleho domu o 24 miliárd dolárov pre Ukrajinu

Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson argumentoval, že o pokračovaní pomoci pre Kyjev rozhodne zvolený prezident Donald Trump po svojej inaugurácii v januári, citoval ho denník The Hill.

„Nemám to v pláne,“ povedal Johnson v odpovedi na otázku, či by pomoc pre Ukrajinu doplnil do pokračujúceho uznesenia o financovaní vlády. Trumpovo volebné víťazstvo „mení dynamiku“ vojny na Ukrajine, a tak by o akejkoľvek ďalšej pomoci mal rozhodnúť republikán, dodal počas tlačového brífingu Republikánskych lídrov Snemovne.

„Ako sme predpovedali a ako som vám všetkým povedal niekoľko týždňov pred voľbami, ak bude zvolený Donald Trump, zmení to dynamiku ruskej vojny na Ukrajine, a sme svedkami toho, že sa to deje,“ povedal.

„Takže nie je na mieste Joea Bidena, aby teraz urobil toto rozhodnutie, máme novozvoleného prezidenta a budeme čakať a riadiť sa pokynmi nového vrchného veliteľa v tejto veci, takže neočakávam, že teraz príde k nejakému financovaniu Ukrajiny,“ dodal na adresu končiaceho prezidenta USA.

Žiadosť Bieleho domu adresovaná Kongresu by poskytla ďalšiu pomoc Ukrajine do roku 2026, a to v situácii, keď sa očakáva, že Trump bude vyvíjať tlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení takmer trojročnej vojny, pripomenul The Hill.

(sab)

Minúta  |  

Zelenskyj hovoril s generálnym tajomníkom NATO o pozvaní Ukrajiny do Aliancie

Ukrajinský prezident povedal, že je dôležité pozvať Ukrajinu do NATO a zabezpečiť včasné posilnenie tamojších bojových brigád muníciou, zbraňami a vybavením, ako aj posilnenie obrany Ukrajiny proti ruským leteckým útokom.

„Hovoril som s Generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a poďakoval som mu za zorganizovanie zasadnutia Rady Ukrajina-NATO v Bruseli na úrovni ministrov zahraničných vecí," napísal na sociálnej sieti X.

„Koordinujeme svoje postoje s cieľom priblížiť sa spravodlivému a stabilnému mieru, pretože podpora Ukrajiny je kľúčová nielen pre našu krajinu, ale aj pre všetkých partnerov v Európe, pretože bezpečnosť jedného je základom bezpečnosti všetkých," napísal ďalej prezident.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí predtým vydalo vyhlásenie, v ktorom potvrdilo, že Ukrajina neprijme bezpečnostné záruky ako náhradu za členstvo v NATO.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zároveň povedal, že Ukrajina počas vojny netrvá na členstve v NATO, pričom zohľadňuje postoj niektorých členských štátov.

(mja)

Minúta  |  

Bitcoin prekročil hranicu 100-tisíc dolárov

Najstaršia a najrozšírenejšia kryptomena na svete za 24 hodín podľa údajov obchodnej platformy Bitstamp posilnila o 4,8 percenta a asi o 4.00 SEČ dosiahla hodnotu 103 253 dolárov.

Za posledných sedem dní si digitálna mena pripísala viac ako sedem percent. Analytici pripisujú silný nárast novej politickej situácii v USA po volebnom víťazstve Donalda Trumpa. Bývalý aj budúci prezident počas volebnej kampane vystupoval ako presvedčený zástanca kryptomien.

V stredu Trump oznámil, že má v úmysle nominovať Paula Atkinsa, ktorý je považovaný za stúpenca kryptomien, na post predsedu vplyvnej americkej Komisie pre cenné papiere a burzy (SEC).

Podľa amerických médií Atkins zaujme k regulácii kryptomien menej prísny postoj ako súčasný predseda SEC Gary Gensler, ktorý už oznámil, že po Trumpovom návrate do Bieleho domu v januári odstúpi z funkcie.

(dpa, reuters, tasr)

Minúta  |  

Hlavné témy cesty Fica do Brazílie: Ekonomická spolupráca a mierová agenda

Delegácia odlieta do Brazílie v noci z 8. na 9. decembra a naspäť sa má vrátiť 12. decembra, spresnil predseda vlády Robert Fico (Smer) počas parlamentnej Hodiny otázok.

"Návšteva Brazílie zapadá do konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany. Nie je to žiadny výlet," zdôraznil Fico.

V rámci ekonomickej spolupráce chce nadviazať na dobré vzťahy bývalého Československa s krajinami Latinskej Ameriky. Premiér avizoval, že súčasťou delegácie bude veľká podnikateľská misia, podobne ako to bolo v prípade ciest do Južnej Kórei alebo Číny. Rozvoju vzájomných vzťahov by mala podľa Fica pomôcť aj jeho osobná známosť s brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom.

"Chcem s brazílskym prezidentom hovoriť aj o veľmi významnej téme, a to je mierová agenda. Existuje spoločný čínsko-brazílsky mierový plán, je tu spoločná skupina priateľov mieru pri OSN, do ktorej sa Slovenská republika plne hlási," konštatoval Fico s tým, že časti tohto plánu by podľa neho mohli byť použité v rámci mierového riešenia na Ukrajine.

Vláda podľa neho za uplynulý rok ukázala, že zahraničná politika orientovaná na všetky štyri svetové strany je realistická a dá sa na nej stavať.

"Áno, sme členským štátom EÚ, sme členským štátom NATO, chceme si plniť záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v týchto organizáciách. Vidíme však nebezpečné pohyby v týchto organizáciách," zhodnotil premiér s tým, že v rámci Únie môže dôjsť napríklad na otázku harmonizácie daní aj ďalších politík a krajiny sa budú musieť rozhodnúť, ako sa k téme postavia.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Maďarsko môže do konca roka prísť o miliardu eur z eurofondov

Prostriedky, ktoré sú určené pre „chudobnejšie“ regióny Únie, zmrazila Európska komisia z dôvodu „porušovania zásad právneho štátu“, píše týždenník Politico s odvolaním sa na anonymné zdroje z Komisie.

Európska exekutíva zadržiava viac ako 16 miliárd eur v rámci grantov pre ekonomicky menej výkonné štáty EÚ, ako aj post-covidovú hospodársku pomoc. Cieľom je vyvinúť tlak na vládu premiéra Viktora Orbána, aby zvrátil reformy, ktoré europarlament považuje za „antidemokratické“.

Ak Budapešť do 31. decembra nezrealizuje 17 navrhovaných opatrení a nezíska súhlas Komisie – čo je proces, ktorý podľa Politica trvá niekoľko mesiacov – približne jedna miliarda eur z fondov EÚ pre chudobnejšie štáty prepadne.

Rozpočtový komisár Piotr Serafin po utorkovom stretnutí s maďarským ministrom pre európske záležitosti Jánosom Bókom na sieti X skonštatoval, že predstavené kroky na odblokovanie financovania „nie sú celkom také, ako sme chceli.“

Každý členský štát Únie má dva roky na podanie žiadosti o vrátenie zadržaných finančných prostriedkov. Maďarsku však hrozí definitívna strata z časti rozpočtu EÚ na rok 2022.

„To je veľa peňazí pre každú krajinu, ale najmä pre Maďarsko,“ povedal anonymný európsky diplomat pre Politico.

Podľa dvoch predstaviteľov Komisie a maďarskej vlády oboznámených s postupom je Maďarsko na ceste k odblokovaniu inej, menej nápadnej časti finančných prostriedkov EÚ, ktoré boli zmrazené pre údajné porušovanie akademickej slobody.

Aby Budapešť získala prístup k fondom na výmenu študentov v rámci programu Erasmus a k výskumným grantom, súhlasila s odstránením politických predstaviteľov z verejného orgánu, ktorý dohliada na väčšinu univerzít.

Komisia však odmietla návrhy, že by tieto zmeny mohli ovplyvniť zvyšný podiel zmrazených finančných prostriedkov. „Toto oznámenie sa netýka zmrazených finančných prostriedkov z Kohézneho fondu a fondu regionálneho rozvoja (post-Covid),“ napísal v utorok Serafin.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.