Preskočiť na obsah
  |  

Ráž: Projekt výstavby tunela Karpaty pri Bratislave získal rozhodnutie EIA

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru) vníma výstavbu tunela Karpaty ako kľúčovú pre odbremenenie hlavného mesta od 250-tisíc kamiónov, ktoré Bratislavou mesačne prejdú.

"Po roku vo funkcii sme splnili časť sľubu. Podarilo sa nám veľmi pohnúť k tomu, aby sme rozostavali Slovensko. Dôkazom je, že sa nám podarilo vyhlásiť tendre na všetky súčasti D3 a posledný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami, čo je veľmi významný krok k tomu, aby sme tieto úseky začali budovať," zhodnotil minister dopravy.

Ohľadom tunela Karpaty víta vydanie a právoplatné rozhodnutia EIA [proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, pozn. red].

"Vjazd do tunela Karpaty je zase významný krok k tomu, aby sme mali jedného dňa plnohodnotný obchvat Bratislavy. Pravdou je, že nám tunel umožní aj prepojenie Záhoria so zvyšnou časťou Slovenska, v neposlednom rade je to aj v budúcnosti prepojenie na Rakúsko a Česko," dodal Ráž.

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) poznamenal, že odhad prepojenia s Viedňou je 20 minút.

Neopomenul, že od roku 2016 bol tunel posudzovaný a je veľmi rád, že sa rezort dopravy vysporiadal so všetkými námietkami. "Projekt považujeme vzhľadom na svoj rozsah za environmentálne udržateľný. Na druhej strane, ministerstvo životného prostredia určilo viac ako 150 pripomienok, ktoré budú musieť byť počas procesu zmonitorované alebo upravované," vysvetlil Taraba.

Podľa Ráža je pravdepodobné, že budú musieť hľadať na financovanie tunela externé zdroje a pre dokázanie ekonomickej návratnosti ho budú musieť zrejme vyňať z mýtneho systému. "Bude ho platiť len ten, kto ním pôjde," konkretizoval šéf rezortu dopravy.

"Megalomanské projekty, ktoré zahŕňajú základnú diaľničnú sieť republiky, ktorú nakreslili naši dedovia, sa snažíme dobudovať a nie úplne sa nám v tom darí. Veľakrát práve preto, lebo sme pápežskejší ako pápež, a to či už v stavebnom povoľovaní, procese EIA či vyvlastňovacích procesoch," dodal minister.

Taraba podotkol, že prepad stavebnej činnosti na Slovensku je výrazný. Víta preto aj postoj prezidenta Petra Pellegriniho k novému zákonu EIA, ku ktorému mala hlava štátu len dve pripomienky. "Výsledkom bolo, aby boli jasné termíny a aby sa zbytočne nenaťahovali procesy," ozrejmil minister životného prostredia.

V tejto súvislosti je rád, že sa do druhého čítania dostal aj nový stavebný zákon, ktorý bude garantovať, že zo Slovenska "nebude jeden z najhorších štátov, čo sa týka realizácie projektov". Veľa projektov sa podľa Tarabu nerealizuje preto, lebo investori nevedia získať povolenie.

Spomenul aj tunel Višňové, ktorý dodnes nie je pre prieťahy otvorený. "V roku 2012 sa Radičovej vláda rozhodla, že nám netreba rýchlo Višňové a pozastavili jeho budovanie. Keby nám v súčasnosti niekto dával cenovú ponuku ako v roku 2012, brali by sme to všetkým priehrštím," uzavrel Taraba.

(max)

  |  

Mimovládky naliehajú na rezort zdravotníctva, aby zachránil hospice

Mimovládne neziskové organizácie (MNO) vyzývajú Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby prijalo kroky na zachovanie ústavov poskytujúcich hospicovú a paliatívnu starostlivosť.

"Úprimne sme zhrození katastrofálnym stavom, v akom dnes je hospicová a paliatívna starostlivosti na Slovensku. Ide o jednu z tých oblastí, kde vieme jednoznačne povedať, že aktivita mimovládnych neziskových organizácií plne nahrádza starostlivosť nášho štátu," uviedol predseda Komory MNO a podpredseda Rady vlády pre MNO Marcel Zajac.

Konštatoval, že vinou zle nastaveného systému je fungovanie hospicov ohrozené. Komora MNO vyzvala rezort zdravotníctva aj zdravotné poisťovne, aby prijali okamžité systémové riešenia na ich záchranu. Komora podporila požiadavky AHAPS na navýšenie ceny za ošetrovací deň na 230 eur.

"Tento krok zohľadňuje rastúce náklady a valorizáciu zákonných platov zdravotníckych pracovníkov," doplnila komora. Rovnako žiada zrušenie maximálnych zmluvných limitov pre hospice.

Aktuálne zmluvy so zdravotnými poisťovňami podľa nej stanovujú limity, ktoré neodrážajú reálne potreby pacientov. Štát by mal podľa nej vytvoriť podmienky na dodržiavanie zákonných povinností hospicov. Komora spresnila, že financovanie hospicovej starostlivosti je alarmujúco nedostatočné.

"Napríklad v roku 2023 jedno konkrétne hospicové zariadenie dostávalo priemerné mesačné platby vo výške 59-tisíc eur, pričom mesačné náklady dosahovali 115 941 eur. Tento obrovský deficit znemožňuje nielen pokrytie základných výdavkov, ale aj dodržanie zákonných povinností, ako sú mzdové nároky a personálne normatívy," uviedla.

Na zlú situáciu upozornili zástupcovia AHAPS a prevádzkovatelia hospicov na Slovensku začiatkom decembra. Informovali, že ak sa nezvýšia ceny za ošetrovací deň, hospice môžu čeliť zatváraniu.

Žiadajú tiež zrušenie finančných limitov zo strany zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne spresnili, že stanovenie výšky úhrady za lôžkodeň je v kompetencii ministerstva zdravotníctva.

Rezort reagoval, že na základe dát od hospicov môže cenu za ošetrovací deň v hospici prehodnotiť. Aktuálne je výška úhrady za ošetrovací deň stanovená cenovým opatrením vo výške 100 eur.

Zmluvné limity sú podľa poisťovne Dôvera pravidelne prehodnocované tak, aby v čo najväčšej miere vyhovovali požiadavkám poskytovateľov, potrebám poistencov a zohľadňovali finančné možnosti verejného zdravotného poistenia. Union zdravotná poisťovňa (ZP) deklarovala, že hospice majú v Union ZP bezlimitné prostredie takmer už rok - konkrétne od februára.

Všeobecná zdravotná poisťovňa v tomto roku zmluvné limity na základe reálnej produkcie v období január až máj upravila. Podľa poisťovne by mali byť limity pre hospice na základe týchto úprav dostatočné a nemalo by dochádzať k ich výraznému prekračovaniu.

(tasr)

  |  

Bývalý šéf rezortu obrany v Južnej Kórei sa vo väzbe pokúsil o samovraždu

Bývalý juhokórejský minister obrany Kim Yong Hyun bol zatknutý za svoju účasť na zavedení stanného práva.

Kim Yong Hyun sa pokúsil si siahnuť na život v noci z 10. na 11. decembra vo väzenskom stredisku v Soule. Podľa generálneho komisára Kórejskej nápravnej služby Shina Yong Haea zasiahli väzenskí pracovníci a zabránili mu v tom. Kim je momentálne v stabilizovanom stave.

Podľa agentúry AP, Kim Young Hyuna zatkli len niekoľko hodín pred incidentom po tom, čo súd v Soule vydal zatykač na základe obvinení z vedenia povstania a zneužitia svojich právomocí.

Je prvým vysokopostaveným usvedčeným človekom oficiálne zatknutým v súvislosti s nariadením o stannom práve, ktoré prezident Yoon Suk Yeol vydal 3. decembra. Toto nariadenie, prvýkrát za viac ako štyri desaťročia, vyvolalo ostrú kritiku opozície aj široké verejné protesty.

Podľa prokurátorov hrozí bývalému ministrovi obrany obvinenie zo vzbury, čo môže byť trestané smrťou. Zároveň čelí obvineniam, že v spolupráci s prezidentom Jun Sok-jolom koordinoval nasadenie vojenských a policajných síl do budovy parlamentu s cieľom zabrániť hlasovaniu o zrušení stanného práva.

Súčasná situácia v Juhokórejskej republike vyvoláva obavy z politického chaosu a oslabovania štátnych ustanovizní. Opozícia sa usiluje o odvolanie prezidenta a kritizuje zavedenie stanného práva ako protiústavné.

(lipa)

  |  

Trump pri návšteve Paríža označil vojnu na Ukrajine za svoju hlavnú prioritu

Novozvolený americký prezident sa počas sobotnej návštevy novootvorenej katedrály Notre-Dame vyjadril, že chce vyriešiť konflikt s Ruskom a vyzýva na okamžité prímerie, pričom Blízky východ nepovažuje za problém, ktorý by mal riešiť.

Donald Trump vyhlásil, že vyriešenie vojny na Ukrajine bude jeho hlavnou prioritou na medzinárodnej scéne.

„Myslím si, že musíme vyriešiť ukrajinský problém s Ruskom," povedal Trump pre francúzsky časopis Paris Match v rozhovore, uvádza agentúra AFP. Poukázal na množstvo obetí na oboch stranách.

Napätú situáciu na Blízkom východe označil za „menej zložitú". Podľa jeho slov sa však musí od začiatku svojho mandátu v januári budúceho roka zamerať aj na tento región.

Trump priletel do Paríža na sobotňajšie znovuotvorenie katedrály Notre-Dame po ničivom požiari v roku 2019. Návšteva Francúzska bola jeho prvá zahraničná cesta od znovuzvolenia a stretol sa s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.

„S prezidentom Zelenským sme mali dobré stretnutie," povedal Trump. Ukrajinský prezident v utorok uviedol, že je vďačný za Trumpovo „pevné odhodlanie" ukončiť vojnu na Ukrajine.

Trump v kampani pred novembrovými prezidentskými voľbami vyhlásil, že by ako prezident mohol ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín. V nedeľu na sociálnej sieti Truth napísal, že „by malo dôjsť k okamžitému prímeriu a mali by sa začať rokovania".

Zopakoval tiež svoju výzvu, aby Washington nezasahoval v Sýrii, kde dlhoročného prezidenta Bašára Asada cez víkend po nečakane rýchlej ofenzíve zvrhli povstalci. „Sýria sa bude musieť o seba postarať sama. My sa v Sýrii neangažujeme," spresnil.

(tasr)

  |  

Bajo Holečková žiada kvôli alkoholu zmenu rokovacieho poriadku parlamentu

Poslankyňa Národnej rady navrhuje, aby sa zákonodarcovia a iné osoby oprávnené vystúpiť v pléne museli v prípade podozrenia, že sú pod vplyvom alkoholu, podrobiť testu na prítomnosť alkoholu.

Martina Bajo Holečková (nezaradená) chce zmenu presadiť úpravou rokovacieho poriadku parlamentu. Avizovala, že osloví všetky poslanecké kluby so žiadosťou o podporu pre návrh.

"Môj návrh znie tak, aby predsedajúci, ktorý vedie schôdzu Národnej rady SR, bol povinný na návrh akéhokoľvek poslanca dať bezodkladne hlasovať o tom, že všetky osoby, ktoré sú prítomné v rokovacej sále s právom vystúpenia, sa podrobia testu na alkohol," priblížila s tým, že každý poslanecký klub by mohol delegovať vlastného zástupcu ako overovateľa.

Za návrh na vykonanie testu by podľa jej slov muselo zahlasovať aspoň 50 poslancov. "Osoby, ktoré by testami neprešli, by následne nemali právo vstúpiť do rokovacej sály," ozrejmila.

Poslankyňa zároveň hovorila o probléme s alkoholom na pôde Národnej rady. Spomenula svoju osobnú skúsenosť so zákonodarcami pod vplyvom alkoholu. Myslí si, že keď sa alkohol netoleruje pri riadení auta, nemal by sa tolerovať ani pri riadení krajiny.

(tasr)

  |  

USA uvalili sankcie na čínske a ruské firmy: Obvinili ich z porušovania ľudských práv

Najmenej milión ľudí je uväznených a zneužívaných napríklad v provincii Sin-ťiang v Číne, ruská spoločnosť poskytla zariadenie na rozpoznávanie tvári, vďaka ktorému došlo k prenasledovaniu demonštrantov.

Spojené štáty v utorok predstavili obchodné obmedzenia pre osem spoločností rátane dvoch čínskych a niekoľkých ruských. Pristúpili k tomu pre údajné porušovanie ľudských práv, uvádza agentúra AFP.

Ak týmto firmám americké spoločnosti plánujú dodávať tovar, potrebujú získať licenciu. Cieľom je „zabezpečiť, že technológie USA nebudú zneužité na porušovanie ľudských práv," ozrejmil vo vyhlásení námestník ministra obchodu pre priemysel a bezpečnosť Alan Estevez.

„Porušovanie ľudských práv je v rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Spojených štátov," dodal.

Medzi identifikovanými spoločnosťami so sídlom v Číne je Zhejiang Uniview Technologies. Americkí predstavitelia ju obviňujú z podieľania sa na porušovaní ľudských práv Ujgurov, moslimskej menšiny žijúcej prevažne v provincii Sin-ťiang, či iných etnických a náboženských menšín.

Skupiny na ochranu práv uviedli, že v tejto provincii je uväznených najmenej milión ľudí a sú vystavení rôznym formám zneužívania. Peking tieto obvinenia dôrazne popiera.

Ďalšou firmou je pekinská spoločnosť Zhongdun Security Technology Group, ktorá údajne vyvíja a predáva produkty umožňujúce bezpečnostným zložkám porušovať práva.

Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Číny Mao Ning v stredu uviedla, že sankcie sú „otvoreným a bezohľadným obmedzovaním čínskych high-tech spoločností pod zámienkou ľudských práv.... Odhaľuje to falošnú predstavu o tom, že USA chránia ľudské práva. V skutočnosti zbavujú Číňanov ich práv na rozvoj," povedala.

Ďalšie potrestané spoločnosti z Mjanmarska a z Ruska sa podľa USA podieľali na dodávkach komponentov mjanmarskej armáde. To jej umožnilo poškodzovať práva tamojších civilistov, vysvetlilo ministerstvo obchodu.

Zvyšné dve ruské spoločnosti zo zoznamu Kremľu poskytovali technológie na rozpoznávanie tvárí, ktoré sa následne zneužili pri identifikácii demonštrantov pri pokojných protestoch.

(tasr)