15. decembra 2024 | 15:59

Minúta | 15. decembra 2024 | 15:59

Iránsky prezident Pezeškiján vetoval prísny zákon o pokrývkach hlavy

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján zároveň požiadal o stanovisko iránsku Najvyššiu radu národnej bezpečnosti (SNSC).

Prezidentov krok bol opodstatnený pre účinok, ktorý by zákon mal na spoločnosť, uviedol pre nedeľné vydanie denníka Hamšahri prezidentov poradca Ali Rabií.

SNSC je najvyšším iránskym bezpečnostným orgánom. Prezident dúfa, že zákon aspoň do istej miery zmierni.

Zákon v parlamente presadili zástancovia tvrdej línie. Ženám, ktoré si nesplnia povinnosť zahaliť si hlavu, podľa neho hrozia vysoké pokuty a odopretie poskytovania služieb zo strany štátu.

Výnimočne tvrdé tresty podľa zákona hrozia verejne známym osobám, napríklad zákaz vykonávania profesie, vycestovania za hranice a konfiškácie majetku až do piatich percent jeho hodnoty.

Zákon sa stal terčom ostrej kritiky aj od členov vlády a spôsobila zdržanie jeho vstupu do platnosti. Iránsky prezident je proti schváleniu zákona údajne pre obavy z odporu verejnosti a vypuknutia novej vlny nepokojov.

Pozorovatelia považujú zákon za súčasť zápasu medzi zástancami tvrdej línie a umierneného krídla. Pre Pezeškijána môže prípadné prelomenie veta predstavovať problém a ohrozenie umierneného smerovania, ku ktorému sa prezident hlásil počas svojej prezidentskej kampane.

Mnohé iránske ženy v mestách si odmietajú zarývať hlavu v súlade s prísnymi požiadavkami islamského práva. Trend vzišiel z hnutia Žena, život, sloboda (kurdsky Jin, Jiyan, Azadî), ktoré vzniklo počas dlhotrvajúcich rozsiahlych občianskych protestov a nepokojov v roku 2022. Tie vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amíniovej, ktorá v septembri 2022 zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy.

(tasr, dpa)

15. decembra 2024 | 15:42

Minúta | 15. decembra 2024 | 15:42

Sýria by sa mohla stať tureckým protektorátom, tvrdí izraelský denník Haaretz

Turecko sa snaží prevziať úlohu Ruska a Iránu v Sýrii s cieľom transformovať ju na protiváhu kurdským silám.

Táto stratégia zahŕňa aj kontrolu nad sýrskym vzdušným priestorom, čo by mohlo zásadne ovplyvniť izraelské operácie v regióne. Nová vláda Sýrie pod vedením Abu Mohammeda alˇ-Ďžawlaniho, ktorá vznikla po páde Asadovho režimu, sa usiluje získať medzinárodné uznanie a podporu na stabilizáciu krajiny, píše izraelský denník Haaretz.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude udržiavať vojenskú prítomnosť v sýrskej nárazníkovej zóne, pokiaľ nevznikne sila schopná vynútiť dodržiavanie separačnej dohody z roku 1974. Tento krok však môže byť ohrozený narastajúcim medzinárodným tlakom na stiahnutie izraelských síl zo sýrskeho územia, podporovaným zbližovaním Sýrie s Tureckom, Katarom a ďalšími krajinami, tvrdí Haaretz.

Turecko, ktoré už ovláda časti severozápadnej Sýrie, má záujem rozšíriť svoje operácie na východ od Eufratu a vytvoriť v Sýrii bariéru proti kurdským silám. Kurdi, ktorí kontrolujú väčšinu ropných polí a poľnohospodárskych oblastí, signalizovali ochotu spolupracovať s novou sýrskou vládou, avšak pod podmienkou autonómnej správy, návratu vysídlených Kurdov a uznaním kurdského jazyka.

Vzhľadom na stiahnutie ruských síl zo Sýrie by Turecko mohlo získať dominantnú úlohu v sýrskom vzdušnom priestore, čo by obmedzilo izraelské operácie. Izrael tak bude pravdepodobne nútený vyjednávať s Tureckom, čo by mohlo mať politické dôsledky aj v ďalších oblastiach, ako je Gaza, uzatvára Haaretz.

(mm)

15. decembra 2024 | 14:42

Minúta | 15. decembra 2024 | 14:42

Bratislavu s Kyjevom prepája nový vlakový spoj

Prvý priamy vlak z Ukrajiny privítali v nedeľu v Čiernej nad Tisou, oznámil hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Dominik Drevický.

Nový cestovný poriadok optimalizuje časy vlakov a rozširuje ponuku o nový pár vlakov na trase Košice – Čop s možnosťou prestupu na ďalšie spoje smerom do Kyjeva.

Železnice spresňujú, že novinka v podobe nových medzinárodných spojení R 961 a R 964 umožní cestujúcim využiť priame vozne z Bratislavy do Košíc a späť, odkiaľ budú pokračovať cez Čiernu nad Tisou až do Čopu, kde cestujúci prestúpia na viac ako desaťvozňový lôžkový vlak Ukrajinských železníc (UZ) do Kyjeva.

Všetky medzinárodné spoje na Ukrajinu budú povinne miestenkové. Slovenská hraničná a colná kontrola bude realizovaná priamo vo vlaku v Čiernej nad Tisou na jedno zastavenie.

Podľa štátnej tajomníčky ministerstva dopravy Denisy Žilákovej je rozšírenie železničných spojení medzi Slovenskom a Ukrajinou dôležitým krokom k podpore cezhraničnej mobility, ktorá je základným pilierom moderného a prepojeného európskeho regiónu.

„Táto spolupráca medzi ZSSK a UZ ukazuje, ako môžu medzinárodné partnerstvá prispieť k rozvoju osobnej železničnej dopravy. Teší ma, že takéto iniciatívy zlepšujú prepojenie a posilňujú vzťahy medzi oboma krajinami. Vnímame ju tiež ako pomoc susednej krajine, ktorá je v ťažkej vojnovej situácii a jej obyvatelia majú obmedzené dopravné možnosti,“ povedala.

„Táto zmena v grafikone je výsledkom našej snahy o zlepšenie dopravnej dostupnosti a poskytovanie ekologických a pohodlných alternatív cestovania. Cestujúci sa môžu tešiť na efektívne spojenia a lepšiu nadväznosť vlakov na oboch stranách hranice,“ dodal generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa.

Nový grafikon okrem nového spojenia na trase Bratislava – Čop s prípojom do a z Kyjeva prináša aj vylepšené spojenia na trase Košice – Mukačevo.

(tasr)

15. decembra 2024 | 13:39

Minúta | 15. decembra 2024 | 13:39

Pellegrini: Mám dosť iného na práci, ako organizovať puč v koalícii

Prezidenta Petra Pellegriniho mrzí, že situácia v koalícii sa začína podobať na roky 2020 až 2023, keď boli pri moci vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Prezident to povedal v relácii O päť minút dvanásť v STVR.

Predseda SNS Andrej Danko sa cez víkend vyslovil, že prezident Pellegrini chce „položiť” súčasnú vládu a nahradiť ju úradníckou. Prezident uviedol, že to chce „absolútne vyvrátiť“.

„Mám dosť iného na práci, ako organizovať nejaký puč vo vládnej koalícii,“ vyhlásil prezident. Podľa neho Slovensko dnes potrebuje stabilitu a nie vládnu krízu alebo predčasné voľby. V žiadnom prípade nie je podľa neho cieľ, aby Slovensko „dopadlo ako pri úradníckej vláde mojej predchodkyne“.

Danko má byť vzorom, tvrdí prezident

Prezident povedal, že si želá stabilitu súčasnej vládnej koalície a predseda SNS Danko by mal byť vzorom a mal by prestať rozkladať vládnu koalíciu. Pôvodcom nestability je podľa hlavy štátu zvláštne správanie Danka.

„Ak tu chce niekto zabrániť pádu vlády, prvým na rade by mal byť predseda Andrej Danko,“ vyhlásil Pellegrini s tým, že viaceré vyjadrenia predsedu SNS označil za „fantázie“. S premiérom Robertom Ficom, ako povedal prezident, má štandardnú komunikáciu.

Prezident tiež vyhlásil, že nemá možnosť ovplyvňovať situáciu v strane Hlas a ani to nerobí. Štyria poslanci Hlasu - Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák - na poslednej schôdzi parlamentu pri niektorých zákonoch deklarovali odlišné postoje a preto sa tieto body odložili na február. Prezident povedal, že verí, že poslanci v Hlase k sebe nájdu cestu.

Mohlo by Vás zaujímať Danko vidí za rebéliou Hlasu snahu prezidenta o nastolenie úradníckej vlády

V januári má byť okrúhly stôl k zdravotníctvu

Pellegrini poprosil lekárov, aby neopustili pacientov pri lôžkach. Vyše 3 300 lekárov totiž podalo výpovede a zároveň hrozí, že nebudú robiť ani nadčasy.

Prezident avizoval, že v januári plánuje zvolať okrúhly stôl k situácii v zdravotníctve. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský sa podľa prezidenta zakopal do zákopov a nevie teraz z toho von.

Ficova cesta do Moskvy nie je podporou režimu, mieni Pellegrini

Avizovanú cestu podpredsedu parlamentu Andreja Danka do Moskvy označil prezident za nepotrebnú a za gesto. Ak sa majú s Ruskou federáciou po vojne obnovovať vzťahy, tak by tam mal ísť podľa Pellegriniho premiér, prezident alebo predseda parlamentu, lebo tí môžu aj niečo dohodnúť.

O ceste premiéra Roberta Fica do Moskvy na oslavy ukončenia druhej svetovej vojny prezident povedal, že nejde o podporu súčasného režimu, ale o uctenie si obetí vojny.

(su)

15. decembra 2024 | 12:33

Minúta | 15. decembra 2024 | 12:33

Šutaj Eštok nechce byť na čele parlamentu, úradnícku vládu považuje za nezmysel

Všetky konflikty vo vládnej koalícii sa začali na jar tohto roku, keď SNS odmietla nárok Hlasu na post predsedu parlamentu, vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii O 5 minút 12 s tým, že poslancovi Samuelovi Migaľovi „niekto dal návod“.

Úlohou vládnej koalície je riešiť svoje spory vo vnútri, a nie cez médiá, a neotravujme ľudí pred Vianocami, povedal predseda Hlasu Šutaj Eštok na margo vyjadrení lídra SNS Andreja Danka k štyrom poslancom strany Hlas, pre ktorých sa niektoré body poslednej schôdze parlamentu museli odložiť.

„Všetky nepríjemné veci sa odsúvajú na februárovú schôdzu,“ upozornil v diskusii v STVR predseda KDH Milan Majerský s tým, že sa pravidelne stáva, že zákony pri hlasovaní neprechádzajú. Koalícia podľa neho „nevládze“, a návrhy, ktoré sú konfliktné, sa odsúvajú.

„Do konca roka sa – keďže je konštruktívny človek – s pánom Dankom dohodneme, a bude sa hlasovať o predsedovi parlamentu,“ odpovedal minister vnútra.

Šutaj Eštok nechce byť na čele parlamentu, do tejto funkcie naďalej navrhuje podpredsedu Hlasu Richarda Rašiho.

Tému úradníckej vlády označil Eštok za nezmysel. "Bez rešpektovania koaličnej zmluvy nečakajme stabilitu," vyhlásil s tým, že na zmluve stojí a padá koalícia. Aj poslanci Hlasu musia mať podľa neho garanciu od koaličných partnerov, že táto vláda nemá alternatívu, a nie sa správať, ako keby ju mala.

Minister vnútra reagoval aj na bezpečnostnú situáciu vo svete. Poznamenal, že v Sýrii „padol diktátorský režim“, ktorý „kontroloval rôzne teroristické skupiny“. Podľa Eštoka „nejde len o Sýriu“, z Ukrajiny sa očakávajú ďalšie státisíce utečencov, pričom minister odmietol, že by sa intenzita migračných vĺn riadila podľa ročného obdobia.

(sab)

15. decembra 2024 | 12:17

Minúta | 15. decembra 2024 | 12:17

Šaško: Lekári sú závislí od toho, čo im hovorí v štvavej kampani Visolajský

Pre stranu Hlas je zdravotníctvo absolútnou prioritou, vyhlásil minister zdravotníctva Kamil Šaško. Z rokovaní predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského podľa ministra vyplýva, že pre neho neexistuje pojem pacient.

„Viac sa už nebudem prihovárať pánovi Visolajskému, ale priamo lekárom a pacientom. Po dvoch mesiacoch intenzívnej práce som nadobudol presvedčenie, že lekárski odborári nemajú záujem o dohodu," vyhlásil minister Šaško v relácii V politike v televízii TA3.

Faktom je, že po 1. januári hrozí, že lekári nebudú slúžiť aj nadčasy a pacienti sa stanú rukojemníkmi situácie v zdravotníctve. Minister Šaško zdôraznil, že vláda presadila v parlamente možnosť vyhlásenia mimoriadnej situácie, čo je iná situácia, ako núdzový stav. Mimoriadna situácia iba predlžuje trvanie výpovede. Lekári budú pracovať tam, kde aj doteraz, o čom núdzový stav nehovorí.

Vláda neplní dohody, tvrdí Szalay

Poslanec Tomáš Szalay (SaS) v diskusii s ministrom zdravotníctva povedal, že súčasný kabinet jednostranne ustúpil od memoranda s lekármi, ktoré uzavrel predchádzajúci kabinet. „Vláda neplní dohody a nemá ich dôveru,“ zdôraznil Szalay.

Tomáš Szalay (SaS). Foto: Martin Baumann/TASR

Podľa poslanca SaS 1. januára hrozí, že pacienti nebudú mať ani akútnu zdravotnú starostlivosť, nielen plánovanú. Zdravotníctvo je v gescii strany Hlas a premiér Robert Fico sa tejto strane snaží, ako povedal Szalay, pomstiť. „Teraz ich v tom necháva vykúpať,“ povedal poslanec.

Štát nevie podľa Szalaya dobre riadiť veľké štátne nemocnice. Ak by sa podľa Šaška mali zmeniť na akciové spoločnosti, rokovania s lekárskymi odborármi by sa okamžite skončili, pretože odborári žiadajú, aby sa nemocnice nezmenili na akciové spoločnosti.

Väčšina požiadaviek LOZ sa podľa ministra plní

Minister Šaško trvá na tom, že 16 požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ) z 18 je splnených, respektíve existuje jasný plán ich plnenia v najbližšom čase. Ich odpočet adresoval listom nielen odborárom, ale aj riaditeľom zdravotníckych zariadení po celom Slovensku a lekárom, uviedol v stanovisku rezort zdravotníctva.

„V skutočnosti ide o 18 bodov, keďže 19. bodom je textácia Dohody o plnení memoranda, ktorá závisí od dohody na 18 požiadavkách. V liste ďalej minister žiada, aby LOZ zaujalo jasné stanovisko do pondelka 16. decembra, predovšetkým v otázke platov," uviedlo ministerstvo. Minister žiada od LOZ jasné verejné vyhlásenie, či ide o platy alebo nie, a ak áno, v akej forme a čo požadujú.

Priestor na oficiálne rokovanie je podľa rezortu zdravotníctva vyhradený na utorok [17. decembra, pozn. red.], pretože je nevyhnutné, aby bola dohoda na stole pred najbližším zasadnutím vlády, ktoré je v stredu, 18. decembra.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

LOZ odmieta mediálnu prestrelku

Lekárski odborári vyzvali ministra zdravotníctva na rokovanie v takom formáte, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre dohodu. „Odmietame mediálnu prestrelku, ktorú minister Kamil Šaško spustil v nedeľu poobede. Dohoda sa dá dosiahnuť len za rokovacím stolom a nie mediálnymi hrami. Vyzvali sme slušne ministra na rokovanie medzi LOZ a ministerstvom zdravotníctva. Na takomto formáte trváme, lebo inak pôjde len o ďalšie neproduktívne sedenie a odsúvanie dohody na neurčito, čím strácame drahocenný čas,“ uviedlo LOZ v stanovisku.

Peter Visolajský. Foto: Martin Baumann/TASR

Vyhlásilo tiež, že prioritou je hľadanie reálnych riešení a uvedomuje si potrebu kompromisov. „Navrhli sme ministrovi zdravotníctva K. Šaškovi užší formát rokovania a on zvoláva tripartitu, kde budú aj zástupcovia Agelu a Penty,“ tvrdí LOZ. Odborári si nemyslia, že pondelkové rokovanie vo formáte, ako ho navrhuje minister, obidve strany priblíži k dohode.

(su, tasr)

15. decembra 2024 | 11:27

Minúta | 15. decembra 2024 | 11:27

Hlas sú odídenci zo Smeru, Fico im dáva vyžrať rezort zdravotníctva, tvrdí Szalay

Po dvoch mesiacoch som nadobudol presvedčenie, že s lekárskymi odborármi sa nedá dohodnúť, vyhlásil v relácii V politike minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) s tým, že odborové združenie pridáva ďalšie požiadavky počas vyjednávania.

Deväť podmienok LOZ z memoranda, ktoré združenie dohodlo s vládou Eduarda Hegera, je podľa Šaška splnených, ďalšie štyri budú schválené v prvom štvrťroku 2025. „Vyjednávanie potrebuje dve strany,“ povedal minister.

Z 19 nových požiadaviek odborového združenia rezort zdravotníctva splnil 16, dodal Šaško, pričom poslednou je „dodržiavanie memoranda“.

„Dohoda nemôže byť diktát, ale jednostranné odstúpenie od memoranda bývalej vlády diktát bol,“ reagoval člen zdravotníckeho výboru parlamentu Tomáš Szalay (SaS), pričom podľa neho hrozí, že pacienti nebudú mať prístup k akútnej zdravotnej starostlivosti.

Szalay pripomenul výrok premiéra Roberta Fica (Smer), že zdravotníctvo nie je premiérska téma, a dodal, že nevníma Ficovu podporu ministrovi zdravotníctva. „Zdravotníctvo je rezortom strany Hlas, čo sú odídenci zo Smeru,“ priblížil Szalay s tým, že predseda vlády sa chce týmto odídencom pomstiť, aby si problémy na ministerstve „vyžrali“.

Expert liberálov na zdravotníctvo však vláde priznal, že memorandum z roku 2022 je „deravé“, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho opätovne vyrokovať.

„To, že pacienti sú rukojemníkmi, je fakt, ktorý som opakoval od začiatku,“ odpovedal Šaško, „ale postupne sa rukojemníkmi – do tejto pasce dostávajú aj lekári,“ dodal s tým, že ich vydiera predseda LOZ Peter Visolajský a odboroví predáci.

Prvou požiadavkou Szalaya je definitívne zaviesť systém odmeňovania DRG – platba za diagnózu, ktorý odmeňuje jednotlivé zákroky podľa náročnosti, a ktorý Slovensko prijalo ako posledné z celej EÚ. Tou druhou je zverejňovanie nákladov a personálu každého oddelenia každej nemocnice na Slovensku. „Aby sa nedialo, že na jednom oddelení je 20 postelí a 30 lekárov, lebo aj také na Slovensku máme,“ dodal Szalay.

Opozičný predstaviteľ zopakoval návrh na transformáciu nemocníc na štátne akciové spoločnosti. „Hrozí nám núdzová situácia v 12 okresoch z celého Slovenska, a koncové nemocnice v tých okresoch majú jedno spoločné – že sú to štátne príspevkové organizácie,“ vysvetlil Szalay s tým, že ide o 12 nemocníc zo sto.

(sab)

15. decembra 2024 | 10:34

Minúta | 15. decembra 2024 | 10:34

Prvá skúšobná električka by mohla prejsť Petržalkou už 19. decembra, tvrdí magistrát

Zhotoviteľ sa zaviazal, že električkovú trať odovzdá hlavnému mestu do 15. decembra, pripomenul hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.

„Dodatok k zmluve platí. Trať bude po 15. decembri pripravená na prvú skúšobnú jazdu električkou, ktorú aktuálne plánujeme na 19. decembra,“ skonštatoval Bubla. Hlavné mesto viackrát deklarovalo, že robí všetko pre to, aby prvá skúšobná električka prešla do Vianoc.

Hlavné mesto zároveň na sociálnej sieti upozorňuje, že od pondelka bude na celom úseku trate električky zapnuté trakčné vedenie. Pripomína, že trať je stále aktívnym staveniskom, obyvateľov preto žiada, aby využívali vyznačené obchádzky pre chodcov a aby nemanipulovali s výbavou stĺpov trakčného vedenia, káblami v šachtách alebo rozvádzačoch vedľa trate.

„Akákoľvek manipulácia s nimi je životu nebezpečná,“ zdôrazňuje magistrát.

Od momentu, ako zhotoviteľ odovzdá trať hlavnému mesta, nastane podľa primátora náročný proces skúšok a povoľovania pre užívanie električky, ktorý potrvá niekoľko týždňov až mesiacov.

Za ten čas by sa mali stavebné kapacity presunúť na ďalšie miesta stavby, kde budú dokončovať prístrešky, nástupiská pre cestujúcich, chodníky a cyklochodníky či zábradlia. S plnou prevádzkou električky sa počíta na jar 2025. Úplne dokončená má byť do konca letných prázdnin.

S výstavbou trate v úseku Jungmannova – Janíkov dvor začala koncom novembra 2021 vysúťažená skupina dodávateľov zo Združenia NS MHD Petržalka. Stavba podľa magistrátu od začiatku čelila viacerým problémom. Práce boli v minulosti aj dočasne výrazne utlmené. O zintenzívnení prác mesto so zhotoviteľom viackrát rokovalo.

Hlavné mesto a rezort dopravy v novembri informovali, že výstavba má mať plynulé financovanie, keďže podpísali zmluvu o nenávratnom finančnom prostriedku. Ide o sumu viac ako 66 897 914 eur z eurofondov určenú na financovanie druhej fázy dopravného projektu.

(tasr)

15. decembra 2024 | 10:08

Minúta | 15. decembra 2024 | 10:08

Nový francúzsky premiér Bayrou sa plánuje stretnúť s Le Penovou

François Bayrou, ktorého prezident Emmanuel Macron v piatok vymenoval na post šéfa kabinetu, avizoval na pondelok a utorok stretnutia so všetkými lídrami parlamentných frakcií vrátane Národného zhromaždenia (RN).

Princíp blokovania RN sa datuje najneskôr do predvolebného obdobia, keď Macronova koalícia Spolu (Ensemble) uzavrela dohodu s ľavicovým Novým ľudovým frontom (NFP) o sťahovaní kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch, aby porazili kandidáta strany Marine Le Penovej.

A hoci Rassemblement v prepočte na jednotlivé strany získalo najviac hlasov, najširšie je zastúpený NFP, ktorého členmi sú krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) či Socialistická strana (PS).

Nezhody v parlamente spôsobili pád vlády Michela Barniera, ktorý sa snažil obísť zákonodarný zbor a presadiť návrh rozpočtu, ktorý by zvýšil dane pre korporácie s cieľom zníženia deficitu na šesť percent. Barnier, bývalý eurokomisár, sa tak stal najkratšie vládnucim premiérom piatej Francúzskej republiky.

Bayrou v rozhovore pre denník La Tribune Dimanche avizoval, že sa v priebehu dvoch dní stretne so všetkými lídrami parlamentných frakcií. „Mojou prvou prácou je byť staviteľom a ak sa mi to nepodarí, tak opravárom,“ povedal.

Mohlo by Vás zaujímať François Bayrou bude novým francúzskym premiérom

Ratingová agentúra Moody’s v piatok neskoro večer nečakane znížila rating Francúzska z AA2 na AA3, pričom uviedla, že budúca vláda pravdepodobne výrazne nezníži deficit krajiny, a že verejné financie budú v nasledujúcich troch rokoch slabšie ako podľa jej októbrového základného scenára.

(sab)

15. decembra 2024 | 10:01

Minúta | 15. decembra 2024 | 10:01

Turisti na lyžiach budú mať tento rok tatranské zjazdovky ešte bezplatne

Skituristom bude ako oficiálna výstupová trasa slúžiť dočasne presmerovaný turistický chodník, ktorý sa vyhne kritickým úsekom, upozornil Tatranský národný park (TANAP).

Spoplatnenie skitouringu vo vysokotatranských lyžiarskych strediskách vstúpi do platnosti od sezóny 2025/2026.

„Tento variant bude najbezpečnejšie riešenie v tejto lokalite a bude slúžiť na výstup aj pre peších turistov. Podobným spôsobom vyjdeme v ústrety aj skituristom v stredisku na Štrbskom Plese,“ napísal TANAP na sociálnej sieti. Doplnil, že všetci budú musieť rešpektovať prevádzkový poriadok konkrétneho strediska.

Správa TANAP-u sa zároveň s prevádzkovateľom horských stredísk dohodla na ďalšom postupe. Dočasne presmerovaný turistický chodník dostane nové značenie tak, aby sa jednoznačne odstránili kritické, životu nebezpečné miesta.

„Nová podoba výstupovej trasy bude z dôvodu bezpečnosti, ako aj ochrany prírody záväzná pre všetky osoby vstupujúce na zjazdovky mimo lyžiarov so skipasmi a záchranárskych zložiek,“ tvrdia ochranári.

Turizmus na lyžiach v Tatranskej Lomnici, ako aj na Štrbskom Plese bude k dispozícii počas celej prevádzkovej doby strediska. Avšak podľa ochranárov bude večerný skitouring na Štrbskom Plese zrušený. TANAP deklaruje, že bude zavedený aj dôkladnejší monitoring dodržiavania výstupových trás a rešpektovania prevádzkového času a poriadku strediska.

(tasr)

15. decembra 2024 | 9:24

Minúta | 15. decembra 2024 | 9:24

Biden označil vzťah USA a Južnej Kórey za pilier bezpečnosti vo východnej Ázii

Končiaci americký prezident absolvoval telefonát s úradujúcim prezidentom – premiérom Han Tok-suom, ktorý prevzal niektoré právomoci hlavy štátu po schválení ústavnej žaloby voči prezidentovi Jun Sok-jolovi, píše agentúra AFP.

„Prezident (Joe) Biden vyjadril presvedčenie, že vzťah zostane základným pilierom mieru a prosperity v indicko-pacifickej oblasti počas funkčného obdobia úradujúceho prezidenta Hana,“ uviedol Biely dom.

„Prezident Biden vyjadril uznanie za odolnosť demokracie a právneho štátu v Kórejskej republike a opätovne potvrdil pevný záväzok Spojených štátov voči ľudu Kórejskej republiky,“ dodal Biely dom vo vyhlásení.

„Južná Kórea bude vykonávať svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku bez narušenia a bude sa snažiť zabezpečiť, aby sa spojenectvo medzi Južnou Kóreou a USA zachovalo a trvalo rozvíjalo,“ píše sa vo vyhlásení po telefonáte predstaviteľov, ktorý trval 16 minút.

Juhokórejský parlament v sobotu dvojtretinovou väčšinou odhlasoval ústavnú obžalobu prezidenta Juna za jeho vyhlásenie stanného práva minulý týždeň. Parlament síce stanné právo o niekoľko hodín zrušil, ale v krajine to vyvolalo najhoršie politické nepokoje za posledné desaťročia.

Premiér Han bude dočasným prezidentom, až kým ústavný súd nerozhodne o trvalom odvolaní Juna. Súd má na to polročnú lehotu a odvolanie musí potvrdiť šesť z deviatich sudcov ústavného súdu. Po takomto rozhodnutí sa voľba nového prezidenta musí uskutočniť do 60 dní.

Podľa juhokórejskej ústavy môže prezident vykonávať funkciu iba jedno päťročné funkčné obdobie, čo v prípade oficiálneho zosadenia bráni Junovi znovu kandidovať.

(tasr)

15. decembra 2024 | 8:31

Minúta | 15. decembra 2024 | 8:31

NHL: Fehérváry sa pobil, Slafkovský opäť v prvej formácii

Hokejisti Calgary v zostave s Martinom Pospíšilom zvíťazili v noci na nedeľu v zámorskej NHL nad Floridou 3:0. slovenský útočník si pripísal plusový bod.

Tampa uspela na ľade Seattlu 5:1. Slovenský obranca Erik Černák sa po zranení vrátil do zostavy Lightning a zaznamenal plusku. Washington s Martinom Fehérvárym zdolal Buffalo 4:2 a bodoval v deviatom zápase za sebou. Montreal s Jurajom Slafkovským prehral na ľade Winnipegu 2:4.

Pospíšil odohral proti Floride 16:21 min. Veľkou oporou Flames bol brankár Dustin Wolf, ktorý vykryl všetkých 32 striel Panthers. Bolo to jeho druhé čisté konto v sezóne aj v kariére. Obhajcom Stanley Cupu chýbal pre chorobu kapitán Alexandar Barkov.

Černák absolvoval proti Seattlu 18 minút, do zostavy sa vrátil po dvoch zápasoch, keď pauzoval pre zranenie dolnej časti tela. Dva góly Lightning strelil Brandon Hagel, víťazný zásah zaznamenal Brayden Point, bol to jeho 20. gól v sezóne. Prvý gól v NHL strelil Declan Carlile, „blesky“ vyhrali štyri z uplynulých piatich duelov.

Fehérváry strávil vo víťaznom dueli Washingtonu proti Buffalu na ľade 17:50 min a na trestnej lavici si odsedel päťminútový trest, keď sa v druhej tretine pobil s Dylanom Cozensom. Súpera po chvíli zložil k ľadu a jeho druhá bitka v NHL tak dopadla úspešne.

Tú prvú absolvoval 2. apríla 2023 s obrancom NY Rangers Nikom Mikkolom. Sabres prehrali deviaty duel za sebou.

Slafkovský odohral proti Winnipegu 16:41 min a do štatistík mu pribudol mínusový bod. Slovenský útočník sa vrátil do prvého útoku k Nickovi Suzukimu a Coleovi Caufieldovi, do druhého útoku sa posunul Alex Newhook. V uplynulých siedmich zápasoch zaznamenal Slafkovský len jednu asistenciu, v 27 dueloch tejto sezóny má bilanciu 2+13.

Hráči New Jersey Devils zvíťazili nad najslabším tímom ligy Chicagom 4:1, keď skórovali iba v záverečnej tretine a otočili z 0:1. Slovenský útočník Tomáš Tatar sa v druhom zápase za sebou nedostal do zostavy. Kľúčovou pasážou duelu bola 51.-53. minúta, kedy Devils skórovali trikrát. Víťazný gól na 2:1 zaznamenal Jack Hughes.

(tasr)

15. decembra 2024 | 5:12

Minúta | 15. decembra 2024 | 5:12

USA: Väčšina dronov hlásených na východnom pobreží sú lietadlá

Americkí predstavitelia v sobotu oficiálne ubezpečili verejnosť, že nič nenasvedčuje tomu, že by bola ohrozená národná bezpečnosť, píšu agentúry AFP a DPA.

Obyvatelia štátu New York a susedného New Jersey od polovice novembra hlásia lety veľkých neidentifikovaných dronov. V posledných dňoch sa pridali aj obyvatelia ďalších štátov vrátane Marylandu a Massachusetts.

Podľa AFP to vyvoláva obavy najmä preto, že miestne a vnútroštátne orgány neposkytli žiadne odpovede na otázku, aký je pôvod týchto zariadení.

„Samozrejme, berieme to neuveriteľne vážne,“ povedal v sobotu novinárom nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena. Podľa neho zatiaľ nie sú známe žiadne dôvody domnievať sa, že ide o akúkoľvek trestnú činnosť, o ohrozenie verejnej či národnej bezpečnosti, alebo aktivitu aktéra zo zahraničia.

„Sme presvedčení, že mnohé z nahlásených pozorovaní dronov sú v skutočnosti lietadlá s posádkou, ktoré boli nesprávne identifikované ako drony,“ dodal iný úradník z ministerstva vnútornej bezpečnosti.

Letové dráhy lietadiel sa podľa neho zhodovali s hláseniami o pozorovaniach dronov, avšak zdôraznil, že „to neznamená, že všetky správy odmietame ako nedôveryhodné“.

Podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho prinajmenšom z časti išlo o lietadlá, ktoré sú vo vzdušnom priestore legálne.

Na základe žiadostí o odpovede v súvislosti s nárastom počtu pozorovaní bola zriadená národná linka, prostredníctvom ktorej prijali približne päťtisíc podnetov. Z tohto počtu sa približne 100 ukázalo ako relevantných, uviedol počas brífingu predstaviteľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Ako dodal, väčšina z údajných pozorovaní dronov pochádzala zo zeme a len „veľmi, veľmi málo“ hlásení bolo od pilotov zo vzduchu. Mnohé hlásené pozorovania sa tiež vyskytovali v blízkosti veľkých letísk.

Guvernérka štátu New York Kathy Hochulová v sobotu vyzvala federálne bezpečnostné zložky, aby zvýšili svoje úsilie. Reagovala tak na piatkové hodinové uzavretie pristávacích dráh na miestnom letisku z dôvodu činnosti dronov.

„Zašlo to priďaleko,“ napísala na sieti X v príspevku, v ktorom vyzvala vládu, aby posilnila presadzovanie práva, a Kongres, aby prijal legislatívu o reforme dronov.

Sociálne siete v uplynulých týždňoch zahltili videozáznamy neidentifikovaných zariadení vo vzduchu. Niektorí volení predstavitelia začali kritizovať Bidenovu administratívu za jej údajnú nečinnosť.

Republikánsky kongresman z New Jersey Chris Smith dokonca podľa AFP nastolil možnosť hrozby zo strany cudzieho štátu, napríklad Ruska alebo Číny. Dôkazy na podporu tohto tvrdenia však neuviedol.

V piatok sa k situácii vyjadril aj zvolený prezident USA Donald Trump, ktorý hovoril o „záhadných pozorovaniach dronov po celej krajine“. „Môže sa to naozaj diať bez vedomia našej vlády?“ pýtal sa na svojej sociálnej sieti Truth Social. „To si nemyslím! Dajte to vedieť verejnosti, a to hneď. V opačnom prípade ich zostreľte!!!“ dodal.

(tasr)

15. decembra 2024 | 3:57

Minúta | 15. decembra 2024 | 3:57

Izrael pokračuje v útokoch na Sýriu. Vyslúžil si kritiku od lídra islamistov

Posledná vlna úderov v sobotu sa podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v Londýne zamerala na tábory armády bývalého režimu na vidieku v Damasku.

Tel Aviv vystrelil na územie Sýrie 61 rakiet za päť hodín, tvrdí SOHR. Ciele útokov Obranných síl Izraela (IDF) zahŕňali horské tunely so skladmi rakiet a ďalšej munície, zničené bolo aj výskumné centrum severne od sýrskej metropoly, citovala ďalej agentúra DPA.

Líder islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá stála za Asadovým zvrhnutím, v sobotu v rozhovore pre sýrsku televíznu stanicu kritizoval Izrael za jeho vojenské operácie v Sýrii. Zároveň však povedal, že nemá záujem o nové konflikty, pretože sa chce sústrediť na obnovu vojnou zničenej krajiny.

„Izraelské argumenty sú už slabé a neospravedlňujú jeho nedávne útoky. Izraelčania jasne prekročili hranice zapojenia v Sýrii spôsobom, ktorý hrozí neopodstatnenou eskaláciou v regióne,“ uviedol líder HTS Ahmad Husajn Šara, predtým známy ako Abú Muhammad Džawlání.

„Stav Sýrie, ktorá je po rokoch konfliktov a vojen unavená, neumožňuje nové konfrontácie. Prioritou v tomto štádiu je obnova a stabilita, nie zatiahnutie do sporov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu ničeniu,“ dodal.

Diplomatické riešenia sú podľa neho jediným spôsobom, ako zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu a „nevypočítateľné vojenské dobrodružstvá“ nateraz nie sú žiaduce.

Od dobytia Damasku sunnitskými džihádistami 8. decembra Izrael podľa SOHR podnikol v Sýrii celkovo 430 leteckých útokov. IDF takisto na pokyn premiéra Benjamina Netanjahua obsadili nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej východnej časti Golanských výšin.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz zase nariadil armáde, aby sa pripravila zotrvať na vrchu Hermon aj počas nadchádzajúcej zimy. Vrch leží na libanonsko-sýrskej hranici, približne 40 kilometrov od Damasku.

Izrael svoje vojenské akcie v Sýrii obhajuje. V dlhom príspevku na sociálnej sieti Telegram náčelník generálneho štábu IDF Herci Halevi napísal, že hlavným dôvodom týchto úderov v uplynulom týždni je bezpečnosť Izraela.

„Bola tu krajina, ktorá bola nepriateľským štátom, jej armáda sa rozpadla a existuje hrozba, že by sa sem mohli dostať teroristické elementy. Nemáme v úmysle spravovať Sýriu. Jednoznačne zasahujeme do toho, čo tu určuje bezpečnosť izraelských občanov,“ napísal Halevi.

Zoskupenie HTS je viacerými západnými krajinami zaradené na zoznam teroristických organizácií. Tvrdí však, že sa od svojich koreňov v džihádistickej sieti al-Káida odklonilo. Od prevzatia moci sa svojimi vyhláseniami snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii i zahraničné vlády, že nastolí „inkluzívnu“ vládu.

(tasr)

15. decembra 2024 | 2:38

Minúta | 15. decembra 2024 | 2:38

V Iráne zadržali známu speváčku, ktorá vystupovala bez povinného hidžábu

Parastu Ahmadiová (27) v stredu zverejnila na platforme YouTube živý prenos zo svojho koncertu bez publika, na ktorom vystúpila bez povinného hidžábu, pričom mala oblečené dlhé čierne šaty, sprievod jej robili štyria hudobníci.

Koncert má na YouTube viac než 1,5 milióna zhliadnutí. Po jeho rozsiahlom šírení na internete Ahmadiovej dom prepadli príslušníci bezpečnostných zložiek a predvolali ju na výsluch. Zároveň oznámili, že sa proti nej okamžite začne súdny proces.

Jej právnik v sobotu informoval, že Ahmadiovú zadržali iránske orgány na severe krajiny a dvoch hudobníkov z jej kapely zadržali v ich hudobnom štúdiu v Teheráne. O tom, kde trojicu momentálne držia, nevie. Podľa neho sa však zdá, že nemajú žiadny kontakt s vonkajším svetom.

Speváčkino vystúpenie niektorí diváci podľa denníka Le Monde považovali za gesto vzdoru voči iránskym úradom. Agentúra DPA doplnila, že Iránci i ľudia v zahraničí ju chválili za odvážny čin, ktorým sa postavila proti prísnemu výkladu islamského práva a pravidiel obliekania pre ženy v Iráne.

https://www.youtube.com/watch?v=oYcaDHEnhbU

Represie voči ženám vyvolali v posledných rokoch opakované protesty proti iránskej teokratickej vláde. Veľká vlna celoštátnych demonštrácii sa strhla v roku 2022 po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela v nemocnici po tom, čo ju za údajné porušenie pravidiel obliekania zadržala mravnostná polícia.

Vyšetrovacia misia OSN v marci vyhlásila, že Amíníová zomrela v dôsledku fyzického násilia v čase, keď bola v rukách štátnych orgánov.

Vláda v Teheráne nakoniec podľa DPA nariadila tvrdé potlačenie protestov a mnohých popredných aktivistov odsúdila na smrť. Mnoho žien vo veľkomestách sa podľa agentúry teraz na protest bráni pravidlám obliekania, najmä noseniu povinnej šatky. Iránsky parlament proti tomu chce zakročiť prijatím nového zákona a prísnymi trestami.

(tasr)

15. decembra 2024 | 1:22

Minúta | 15. decembra 2024 | 1:22

ABC News zaplatí Trumpovi za mimosúdne vyrovnanie 15 miliónov dolárov

Zvolený prezident podal žalobu na televíznu stanicu za urážku na cti, ktorej sa moderátori dopustili nepravdivými vyjadreniami na republikánovu adresu, píše agentúra AFP.

Donald Trump zažaloval ABC News a jej hlavného moderátora Georgea Stephanopoulosa za nepresné vyjadrenia, ktoré vyslovil počas rozhovoru s kongresmankou Nancy Maceovou, odvysielaného v marci. Moderátor vtedy tvrdil, že Trump bol v občianskoprávnom spore uznaný za „vinného zo znásilnenia“ spisovateľky E. Jean Carrollovej.

Mimosúdne vyrovnanie sa dohodlo v sobotu len deň po tom, čo sudkyňa sudkyňa Lisette M. Reidová požiadala Trumpa aj Stephanopoulosa – bývalého poradcu exprezidenta Billa Clintona – o výpovede. Podmienky dohody vyžadujú, aby ABC News darovala 15 miliónov dolárov do fondu určeného na „prezidentskú nadáciu a múzeum“.

Televízna stanica i moderátor sa zároveň verejne ospravedlnia a uvedú, že „ľutujú výroky“, ktoré o Trumpovi zazneli počas spomínaného rozhovoru. ABC News taktiež zaplatí ďalší milión dolárov za právne služby Trumpovmu právnikovi.

Trumpa porota minulý rok uznala za vinného za sexuálne napadnutie Carrollovej, čo je podľa newyorských zákonov iný trestný čin ako znásilnenie, objasnila AFP.

Zároveň mu nariadila zaplatiť spisovateľke päť miliónov dolárov ako odškodnenie. V januári tohto roku zase porota v inom prípade rozhodla, že Trump má zaplatiť Carrollovej odškodné 83,3 milióna dolárov za urážku na cti. Voči obom verdiktom sa Trump odvolal.

„Nikdy som túto ženu nestretol. Je to vymyslený vykonštruovaný príbeh niekoho, kto sa snaží predať knihu,“ reagoval zvolený prezident v septembri.

(tasr)

15. decembra 2024 | 0:08

Minúta | 15. decembra 2024 | 0:08

Za predsedu AfD v Durínsku opätovne zvolili Björna Höckeho

Členovia Alternatívy pre Nemecko v spolkovej krajine Durínsko v sobotu na krajinskej konferencii potvrdili lídra radikálneho krídla strany, pričom spravodajská služba klasifikuje durínsku AfD ako „krajne pravicovú extrémistickú skupinu“.

Höcke bol dvakrát odsúdený za to, že počas politických prejavov vedome citoval zakázané heslo nacistickej strany, píše agentúra DPA bez toho, aby spresnila, o ktoré heslo ide. Na straníckych mítingoch v máji 2021 a v decembri 2023 povedal frázu „Všetko pre Nemecko“, čo sa podľa súdu v meste Halle spája s polovojenskými jednotkami Sturmabteilung (SA).

Predseda získal 220 hlasov oproti 14 hlasom svojho vyzývateľa Klausa Stöbera, ktorý je členom dolnej komory nemeckého parlamentu za AfD. Strana začala proti Stöberovi konanie o vylúčení za to, že pred septembrovými krajinskými voľbami kritizoval Höckeho.

V rezolúcii, ktorú delegáti AfD v drvivej väčšine prijali, Höcke vyzval Nemecko, aby prijalo nové spojenie s Ruskom ako „alternatívu k nadvláde USA v Európe“, a vyhlásil, že „chrbtica Európy vedie z Paríža cez Berlín do Moskvy“.

Höcke zároveň povedal, že sníva o „euroázijskom hospodárskom spoločenstve, ktoré sa bude rozprestierať od Lisabonu po Vladivostok“.

AfD dosiahla v septembri prelomové víťazstvo v krajinských voľbách v Durínsku, keď získala 32,8 percenta hlasov. Strana však zostala „zmrazená mimo moci“, keďže všetky ostatné politické subjekty v Nemecku s ňou odmietajú spolupracovať, uzatvára DPA.

(tasr)

14. decembra 2024 | 23:45

Minúta | 14. decembra 2024 | 23:45

V Izraeli opäť protestovali tisíce ľudí, žiadali prepustenie rukojemníkov

Na pravidelnej demonštrácii vystúpili aj rodinní príslušníci rukojemníkov, Icik Horn, ktorého dvaja synovia Eitan a Jair sú stále zadržiavaní ako zajatci v Pásme Gazy, vyzval na ukončenie vojny proti Hamasu.

„Nastal čas konať a priviesť všetkých domov,“ povedal v sobotu davu.

„Všetci sa zhodneme na tom, že sme doteraz neuspeli a že teraz môžeme dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil prominentný izraelský herec Lior Aškenazi pred davom, ktorý sa zhromaždil v Tel Avive.

V uplynulých dňoch sa podľa agentúry AFP objavuje opatrný optimizmus, že dohoda o prímerí a prepustení rukojemníkov by po mesiacoch neúspešných rokovaní mohla byť konečne na dohľad.

Katar, ktorý sa nedávno vrátil k sprostredkovávaniu vyjednávaní medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, minulý týždeň oznámil, že rozhovory nabrali nový impulz. Zo svojej roly mediátora sa pôvodne stiahol začiatkom novembra, pretože ani jedna zo strán podľa neho neprejavovala vôľu dohodu uzavrieť.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken takisto v sobotu počas návštevy Jordánska vyhlásil, že teraz je ten „správny okamih“ na uzavretie dohody.

V Egypte sa zase s prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím stretol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a vyslanec USA pre Blízky východ Brett McGurk. Podľa Sísího kancelárie sa na stretnutí zaoberali „úsilím o dosiahnutie dohody o prímerí a výmene väzňov v Pásme Gazy“.

Počas minuloročného útoku na juh Izraela militanti z Hamasu a ďalších spriaznených skupín zavliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov, z ktorých 96 je stále zadržiavaných. V tomto počte je zahrnutých aj 34 rukojemníkov, ktorých izraelská armáda medzičasom – na základe informácií z hodnoverných zdrojov – vyhlásila za mŕtvych.

Prekvapivý útok zo 7. októbra 2023 si v Izraeli vyžiadal smrť 1 207 ľudí, väčšinou civilistov. Izraelská odveta v Pásme Gazy pripravila o život už najmenej 44 930 ľudí.

(tasr)

14. decembra 2024 | 22:01

Minúta | 14. decembra 2024 | 22:01

Kandidát na šéfa FBI žiada vyšetrovanie Zelenského: Kde skončili miliardy z USA?

Podľa potenciálneho riaditeľa FBI je potrebné objasniť, ako sa využili miliardy dolárov, ktoré Spojené štáty poslali Volodymyrovi Zelenskému a jeho vláde na podporu vojenských operácií.

Kash Patel, kandidát na post riaditeľa FBI navrhnutý Donaldom Trumpom, tvrdí, že je všeobecne známe, že Ukrajina má problémy s korupciou a politici, ktorí dostávajú veľké finančné prostriedky, by mali čeliť prísnej kontrole.

„Nie je to tak, že by sme na Ukrajinu poslali miliardu dolárov, aj keď to tiež nie je málo. Poslali sme stokrát viac," skonštatoval Patel podľa portálu Echo24 v podcaste Kash's Corner.

Zároveň prezidenta Volodymyra Zelenského skritizoval, že namiesto transparentnosti cestuje po svete a „žobre o peniaze" a o finančných prostriedkoch, ktoré mu krajiny poskytujú, ďalej nikto nič nevie.

Patel pri spochybňovaní Ukrajinského prezidenta taktiež vyzdvihol incident z roku 2022, keď ukrajinská raketa zo systému protivzdušnej obrany (PVO), vystrelená proti ruskej rakete, spadla a zasiahla poľskú dedinu Przewodów, kde zabila dvoch ľudí. Podľa neho Zelenskyj spočiatku obvinil zo smrti Poliakov Rusko.

Mohlo by Vás zaujímať Trumpovým riaditeľom FBI bude Kash Patel. Tento úrad v minulosti označil za hrozbu

Nominácia Kasha Patela na čelo FBI vyvolala v Spojených štátoch kontroverziu. Kritici vrátane bývalých federálnych úradníkov varujú, že Patel by mohol využiť FBI na prenasledovanie Trumpových politických oponentov a oslabiť nezávislosť a profesionalitu úradu.

(lipa)

14. decembra 2024 | 21:41

Minúta | 14. decembra 2024 | 21:41

Izrael po páde Asadovho režimu údajne zvažuje úder na iránske jadrové zariadenia

Oslabenie Sýrie a Hizballáhu poskytlo Izraelu príležitosť na zásah, no rozhodujúcou môže byť ochota USA zapojiť sa do konfliktu. Irán je však podľa izraelského premiéra najslabší za posledné roky.

Izraelskej armáde sa podarilo podľa niektorých informácií zlikvidovať približne 80 percent vojenského vybavenia sýrskej armády a podstatne oslabila aj hnutie Hizballáh, iránskeho spojenca v regióne.

Tento vývoj vytvára podľa izraelských činiteľov „jedinečnú príležitosť“ na rozhodujúci úder voči Iránu, ktorého jadrový program označuje izraelský premiér Benjamin Netanjahu dlhodobo za hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

„Irán je na najslabšom a najnižšom bode za posledných 30 rokov. Všetky teroristické organizácie, ktoré financoval a vybudoval, padli jedna po druhej. Teraz je čas na úder, ktorý destabilizuje režim zla a teroru v Teheráne,“ povedal pre Telegraph izraelský premiér.

Plány na útok boli podľa zdrojov z prostredia izraelskej vlády už pripravené, no ich uskutočnenie bude pravdepodobne závisieť od podpory USA.

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Na základe správ denníka Wall Street Journal novozvolený americký prezident Donald Trump podobný úder voči iránskym jadrovým zbraniam nevylučuje.

Podľa bývalého šéfa Mossadu, Amnona Sofrina, niektoré ciele - ako iránske zariadenie Fordow, nachádzajúce sa hlboko pod zemou - môžu byť náročné na zničenie.

Sofrina však zdôraznil, že pri útoku by Izraelu pomohla spolupráca s USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Nemeckom.

(lipa)

14. decembra 2024 | 21:23

Minúta | 14. decembra 2024 | 21:23

Shiffrinová niekoľko týždňov po páde v Killingtone podstúpila nečakanú operáciu

Americká lyžiarka o pláne rekonvalescencie zatiaľ nemá jasno.

Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová podľa vlastných slov podstúpila neočakávanú operáciu po páde v obrovskom slalome SP v Killingtone.

„Vo štvrtok som odstúpila menšiu nečakanú operáciu, pretože som sa necítila dobre. Bolo potrebné vypláchnuť, zašiť a drenážovať malú dutinu, ktorá sa nachádzala hlbšie než bolo viditeľné na povrchu. Ďalšie informácie oznámime, keď budeme poznať podrobný plán rekonvalescencie," citovala lyžiarku agentúra DPA.

Mohlo by Vás zaujímať Shiffrinová si ublížila. Má bodnú ranu na bruchu a svalové poranenie

Shiffrinová spadla v obrovskom slalome v Killingtone 30. novembra, keď útočila na svoj stý triumf. Pri páde utrpela vážne svalové zranenie a poranenie brušnej steny.

V plnej rýchlosti zachytila hranu lyže a narazila do ochrannej siete, pričom zostala ležať niekoľko minút, kým ju odviezli na vyšetrenie.

14. decembra 2024 | 20:50

Minúta | 14. decembra 2024 | 20:50

Vodca hnutia Hizballáh: Pád Asadovho režimu nás odrezal od vojenského zásobovania zo Sýrie

Naím Kásim priznal, že strata kľúčového zdroja podpory ich núti prispôsobiť stratégiu novým podmienkam.

Libanonské hnutie Hizballáh prišlo po páde Asadovho režimu o možnosť vojenského zásobovania zo Sýrie, vyhlásil v sobotu podľa agentúry AFP vodca hnutia Naím Kásim.

„Hizballáh prišiel o vojenské zásobovanie zo Sýrie," oznámil Kásim počas príhovoru vysielaného televíziou. „Odpor sa bude musieť prispôsobiť okolnostiam," dodal.

Mohlo by Vás zaujímať Asad krátko pred zvrhnutím obvinil Turecko z podpory povstalcov

Sýrski povstalci vedení islamisticko-povstaleckou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

V rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj Damask a zvrhli Asada, ktorý následne ušiel do Moskvy.

Zvrhnutím režimu sa v Sýrii skončila vyše 50-ročná vláda klanu Asadovcov.

Mohlo by Vás zaujímať Poslanec ruskej Štátnej dumy: Asada by som poslal na Ukrajinu

Hnutie Hizballáh podporovalo Asadov režim počas občianskej vojny v Sýrii, ktorá vypukla v roku 2011 po tom, čo prezident Bašár Asad potlačil protivládne protesty.

Do následných bojov sa zapojili aj zahraničné mocnosti a džihádisti. Tie si vyžiadali státisíce obetí a milióny ľudí opustili svoje príbytky.

(tasr)

14. decembra 2024 | 20:24

Minúta | 14. decembra 2024 | 20:24

Relikvia Kristovej tŕňovej koruny sa po požiari vrátila do katedrály Notre-Dame

Po piatich rokoch od záchrany počas ničivého požiaru bude koruna opäť vystavená v obnovenom parížskom chráme.

Vzácna historická relikvia, údajne tŕňová koruna, ktorá bola položená na hlavu Ježiša Krista pri jeho ukrižovaní, sa vrátila do katedrály Notre-Dame, ktorú roku 2019 zasiahol ničivý požiar.

Ide o pamiatku, ktorú sa podľa BBC podarilo francúzskemu kráľovi Ľudovít IX. v 13. storočí odkúpiť a ktorá bola v minulosti vystavená v pokladnici katedrály, no po požiari ju na čas presunuli do múzea Louvre.

Mohlo by Vás zaujímať Devastáciu okolia katedrály Notre-Dame čiastočne stopli. Obavy však ostávajú

Kruhová relikvia z rašeliny je uložená v zlatej rúrke zdobenej krištáľmi. Jej návrat bol súčasťou slávnostného obradu, ktorý viedol parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Ceremoniálu sa zúčastnili aj členovia katolíckeho Rytierskeho rádu Božieho hrobu.

Koruna bola uložená do novovybudovaného relikviára a pre verejnosť bude vystavená od 10. januára, čím sa stane jedným z hlavných lákadiel katedrály, ktorá sa po rokoch obnovy opäť otvára návštevníkom.

(lipa)