Preskočiť na obsah
  |  

Za predsedu AfD v Durínsku opätovne zvolili Björna Höckeho

Členovia Alternatívy pre Nemecko v spolkovej krajine Durínsko v sobotu na krajinskej konferencii potvrdili lídra radikálneho krídla strany, pričom spravodajská služba klasifikuje durínsku AfD ako „krajne pravicovú extrémistickú skupinu“.

Höcke bol dvakrát odsúdený za to, že počas politických prejavov vedome citoval zakázané heslo nacistickej strany, píše agentúra DPA bez toho, aby spresnila, o ktoré heslo ide. Na straníckych mítingoch v máji 2021 a v decembri 2023 povedal frázu „Všetko pre Nemecko“, čo sa podľa súdu v meste Halle spája s polovojenskými jednotkami Sturmabteilung (SA).

Predseda získal 220 hlasov oproti 14 hlasom svojho vyzývateľa Klausa Stöbera, ktorý je členom dolnej komory nemeckého parlamentu za AfD. Strana začala proti Stöberovi konanie o vylúčení za to, že pred septembrovými krajinskými voľbami kritizoval Höckeho.

V rezolúcii, ktorú delegáti AfD v drvivej väčšine prijali, Höcke vyzval Nemecko, aby prijalo nové spojenie s Ruskom ako „alternatívu k nadvláde USA v Európe“, a vyhlásil, že „chrbtica Európy vedie z Paríža cez Berlín do Moskvy“.

Höcke zároveň povedal, že sníva o „euroázijskom hospodárskom spoločenstve, ktoré sa bude rozprestierať od Lisabonu po Vladivostok“.

AfD dosiahla v septembri prelomové víťazstvo v krajinských voľbách v Durínsku, keď získala 32,8 percenta hlasov. Strana však zostala „zmrazená mimo moci“, keďže všetky ostatné politické subjekty v Nemecku s ňou odmietajú spolupracovať, uzatvára DPA.

(tasr)

  |  

V Izraeli opäť protestovali tisíce ľudí, žiadali prepustenie rukojemníkov

Na pravidelnej demonštrácii vystúpili aj rodinní príslušníci rukojemníkov, Icik Horn, ktorého dvaja synovia Eitan a Jair sú stále zadržiavaní ako zajatci v Pásme Gazy, vyzval na ukončenie vojny proti Hamasu.

„Nastal čas konať a priviesť všetkých domov,“ povedal v sobotu davu.

„Všetci sa zhodneme na tom, že sme doteraz neuspeli a že teraz môžeme dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil prominentný izraelský herec Lior Aškenazi pred davom, ktorý sa zhromaždil v Tel Avive.

V uplynulých dňoch sa podľa agentúry AFP objavuje opatrný optimizmus, že dohoda o prímerí a prepustení rukojemníkov by po mesiacoch neúspešných rokovaní mohla byť konečne na dohľad.

Katar, ktorý sa nedávno vrátil k sprostredkovávaniu vyjednávaní medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, minulý týždeň oznámil, že rozhovory nabrali nový impulz. Zo svojej roly mediátora sa pôvodne stiahol začiatkom novembra, pretože ani jedna zo strán podľa neho neprejavovala vôľu dohodu uzavrieť.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken takisto v sobotu počas návštevy Jordánska vyhlásil, že teraz je ten „správny okamih“ na uzavretie dohody.

V Egypte sa zase s prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím stretol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a vyslanec USA pre Blízky východ Brett McGurk. Podľa Sísího kancelárie sa na stretnutí zaoberali „úsilím o dosiahnutie dohody o prímerí a výmene väzňov v Pásme Gazy“.

Počas minuloročného útoku na juh Izraela militanti z Hamasu a ďalších spriaznených skupín zavliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov, z ktorých 96 je stále zadržiavaných. V tomto počte je zahrnutých aj 34 rukojemníkov, ktorých izraelská armáda medzičasom – na základe informácií z hodnoverných zdrojov – vyhlásila za mŕtvych.

Prekvapivý útok zo 7. októbra 2023 si v Izraeli vyžiadal smrť 1 207 ľudí, väčšinou civilistov. Izraelská odveta v Pásme Gazy pripravila o život už najmenej 44 930 ľudí.

(tasr)

  |  

Kandidát na šéfa FBI žiada vyšetrovanie Zelenského: Kde skončili miliardy z USA?

Podľa potenciálneho riaditeľa FBI je potrebné objasniť, ako sa využili miliardy dolárov, ktoré Spojené štáty poslali Volodymyrovi Zelenskému a jeho vláde na podporu vojenských operácií.

Kash Patel, kandidát na post riaditeľa FBI navrhnutý Donaldom Trumpom, tvrdí, že je všeobecne známe, že Ukrajina má problémy s korupciou a politici, ktorí dostávajú veľké finančné prostriedky, by mali čeliť prísnej kontrole. 

„Nie je to tak, že by sme na Ukrajinu poslali miliardu dolárov, aj keď to tiež nie je málo. Poslali sme stokrát viac," skonštatoval Patel podľa portálu Echo24 v podcaste Kash's Corner.

Zároveň prezidenta Volodymyra Zelenského skritizoval, že namiesto transparentnosti cestuje po svete a „žobre o peniaze" a o finančných prostriedkoch, ktoré mu krajiny poskytujú, ďalej nikto nič nevie.

Patel pri spochybňovaní Ukrajinského prezidenta taktiež vyzdvihol incident z roku 2022, keď ukrajinská raketa zo systému protivzdušnej obrany (PVO), vystrelená proti ruskej rakete, spadla a zasiahla poľskú dedinu Przewodów, kde zabila dvoch ľudí. Podľa neho Zelenskyj spočiatku obvinil zo smrti Poliakov Rusko.

Nominácia Kasha Patela na čelo FBI vyvolala v Spojených štátoch kontroverziu. Kritici vrátane bývalých federálnych úradníkov varujú, že Patel by mohol využiť FBI na prenasledovanie Trumpových politických oponentov a oslabiť nezávislosť a profesionalitu úradu. 

(lipa)

  |  

Izrael po páde Asadovho režimu údajne zvažuje úder na iránske jadrové zariadenia

Oslabenie Sýrie a Hizballáhu poskytlo Izraelu príležitosť na zásah, no rozhodujúcou môže byť ochota USA zapojiť sa do konfliktu. Irán je však podľa izraelského premiéra najslabší za posledné roky.

Izraelskej armáde sa podarilo podľa niektorých informácií zlikvidovať približne 80 percent vojenského vybavenia sýrskej armády a podstatne oslabila aj hnutie Hizballáh, iránskeho spojenca v regióne.

Tento vývoj vytvára podľa izraelských činiteľov „jedinečnú príležitosť“ na rozhodujúci úder voči Iránu, ktorého jadrový program označuje izraelský premiér Benjamin Netanjahu dlhodobo za hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

„Irán je na najslabšom a najnižšom bode za posledných 30 rokov. Všetky teroristické organizácie, ktoré financoval a vybudoval, padli jedna po druhej. Teraz je čas na úder, ktorý destabilizuje režim zla a teroru v Teheráne,“ povedal pre Telegraph izraelský premiér.

Plány na útok boli podľa zdrojov z prostredia izraelskej vlády už pripravené, no ich uskutočnenie bude pravdepodobne závisieť od podpory USA.

Na základe správ denníka Wall Street Journal novozvolený americký prezident Donald Trump podobný úder voči iránskym jadrovým zbraniam nevylučuje.

Podľa bývalého šéfa Mossadu, Amnona Sofrina, niektoré ciele - ako iránske zariadenie Fordow, nachádzajúce sa hlboko pod zemou - môžu byť náročné na zničenie.

Sofrina však zdôraznil, že pri útoku by Izraelu pomohla spolupráca s USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Nemeckom.

(lipa)

  |  

Shiffrinová niekoľko týždňov po páde v Killingtone podstúpila nečakanú operáciu

Americká lyžiarka o pláne rekonvalescencie zatiaľ nemá jasno.

Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová podľa vlastných slov podstúpila neočakávanú operáciu po páde v obrovskom slalome SP v Killingtone.

„Vo štvrtok som odstúpila menšiu nečakanú operáciu, pretože som sa necítila dobre. Bolo potrebné vypláchnuť, zašiť a drenážovať malú dutinu, ktorá sa nachádzala hlbšie než bolo viditeľné na povrchu. Ďalšie informácie oznámime, keď budeme poznať podrobný plán rekonvalescencie," citovala lyžiarku agentúra DPA.

Shiffrinová spadla v obrovskom slalome v Killingtone 30. novembra, keď útočila na svoj stý triumf. Pri páde utrpela vážne svalové zranenie a poranenie brušnej steny.

V plnej rýchlosti zachytila ​​hranu lyže a narazila do ochrannej siete, pričom zostala ležať niekoľko minút, kým ju odviezli na vyšetrenie.

  |  

Vodca hnutia Hizballáh: Pád Asadovho režimu nás odrezal od vojenského zásobovania zo Sýrie

Naím Kásim priznal, že strata kľúčového zdroja podpory ich núti prispôsobiť stratégiu novým podmienkam.

Libanonské hnutie Hizballáh prišlo po páde Asadovho režimu o možnosť vojenského zásobovania zo Sýrie, vyhlásil v sobotu podľa agentúry AFP vodca hnutia Naím Kásim.

„Hizballáh prišiel o vojenské zásobovanie zo Sýrie," oznámil Kásim počas príhovoru vysielaného televíziou. „Odpor sa bude musieť prispôsobiť okolnostiam," dodal.

Sýrski povstalci vedení islamisticko-povstaleckou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

V rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj Damask a zvrhli Asada, ktorý následne ušiel do Moskvy.

Zvrhnutím režimu sa v Sýrii skončila vyše 50-ročná vláda klanu Asadovcov.

Hnutie Hizballáh podporovalo Asadov režim počas občianskej vojny v Sýrii, ktorá vypukla v roku 2011 po tom, čo prezident Bašár Asad potlačil protivládne protesty.

Do následných bojov sa zapojili aj zahraničné mocnosti a džihádisti. Tie si vyžiadali státisíce obetí a milióny ľudí opustili svoje príbytky.

(tasr)