Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vymenoval Richarda Grenella za vyslanca pre osobitné misie

V prvej Trumpovej administratíve pôsobil ako dočasný riaditeľ tajných služieb, veľvyslanec v Nemecku i osobitný vyslanec pre mierové rokovania medzi Srbskom a Kosovom, píše agentúra Reuters.

„Ric bude pracovať na niektorých z najhorúcejších miest na svete vrátane Venezuely a Severnej Kórey,“ napísal zvolený prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Bližšie podrobnosti k pozícii vyslanca neuviedol. Nemenovaný zdroj z Trumpovho okolia pre Reuters povedal, že Grenell sa zameria aj na napätie na Balkáne.

Jeho meno sa predtým spomínalo aj v súvislosti s nomináciou na post ministra zahraničných vecí, ktorý napokon získal senátor Marco Rubio. Uvažovalo sa o ňom tiež pri voľbe osobitného vyslanca pre vojnu na Ukrajine. Táto pozícia pripadla generálporučíkovi vo výslužbe Keithovi Kelloggovi.

Grenell bol tiež jedným z troch autorov plánov prímeria v rusko-ukrajinskej vojne, pričom jeho plán počítal so vznikom úseku menších samosprávnych oblastí pozdĺž demilitarizovanej zóny.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Väčšina dronov hlásených na východnom pobreží sú lietadlá

Americkí predstavitelia v sobotu oficiálne ubezpečili verejnosť, že nič nenasvedčuje tomu, že by bola ohrozená národná bezpečnosť, píšu agentúry AFP a DPA.

Obyvatelia štátu New York a susedného New Jersey od polovice novembra hlásia lety veľkých neidentifikovaných dronov. V posledných dňoch sa pridali aj obyvatelia ďalších štátov vrátane Marylandu a Massachusetts.

Podľa AFP to vyvoláva obavy najmä preto, že miestne a vnútroštátne orgány neposkytli žiadne odpovede na otázku, aký je pôvod týchto zariadení.

„Samozrejme, berieme to neuveriteľne vážne,“ povedal v sobotu novinárom nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena. Podľa neho zatiaľ nie sú známe žiadne dôvody domnievať sa, že ide o akúkoľvek trestnú činnosť, o ohrozenie verejnej či národnej bezpečnosti, alebo aktivitu aktéra zo zahraničia.

„Sme presvedčení, že mnohé z nahlásených pozorovaní dronov sú v skutočnosti lietadlá s posádkou, ktoré boli nesprávne identifikované ako drony,“ dodal iný úradník z ministerstva vnútornej bezpečnosti.

Letové dráhy lietadiel sa podľa neho zhodovali s hláseniami o pozorovaniach dronov, avšak zdôraznil, že „to neznamená, že všetky správy odmietame ako nedôveryhodné“.

Podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho prinajmenšom z časti išlo o lietadlá, ktoré sú vo vzdušnom priestore legálne.

Na základe žiadostí o odpovede v súvislosti s nárastom počtu pozorovaní bola zriadená národná linka, prostredníctvom ktorej prijali približne päťtisíc podnetov. Z tohto počtu sa približne 100 ukázalo ako relevantných, uviedol počas brífingu predstaviteľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Ako dodal, väčšina z údajných pozorovaní dronov pochádzala zo zeme a len „veľmi, veľmi málo“ hlásení bolo od pilotov zo vzduchu. Mnohé hlásené pozorovania sa tiež vyskytovali v blízkosti veľkých letísk.

Guvernérka štátu New York Kathy Hochulová v sobotu vyzvala federálne bezpečnostné zložky, aby zvýšili svoje úsilie. Reagovala tak na piatkové hodinové uzavretie pristávacích dráh na miestnom letisku z dôvodu činnosti dronov.

„Zašlo to priďaleko,“ napísala na sieti X v príspevku, v ktorom vyzvala vládu, aby posilnila presadzovanie práva, a Kongres, aby prijal legislatívu o reforme dronov.

Sociálne siete v uplynulých týždňoch zahltili videozáznamy neidentifikovaných zariadení vo vzduchu. Niektorí volení predstavitelia začali kritizovať Bidenovu administratívu za jej údajnú nečinnosť.

Republikánsky kongresman z New Jersey Chris Smith dokonca podľa AFP nastolil možnosť hrozby zo strany cudzieho štátu, napríklad Ruska alebo Číny. Dôkazy na podporu tohto tvrdenia však neuviedol.

V piatok sa k situácii vyjadril aj zvolený prezident USA Donald Trump, ktorý hovoril o „záhadných pozorovaniach dronov po celej krajine“. „Môže sa to naozaj diať bez vedomia našej vlády?“ pýtal sa na svojej sociálnej sieti Truth Social. „To si nemyslím! Dajte to vedieť verejnosti, a to hneď. V opačnom prípade ich zostreľte!!!“ dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 73 rokov zomrel dlhoročný český moderátor Zbyněk Merunka

Známa tvár českého televízneho vysielania podľa rodiny podľahla v sobotu ťažkej chorobe, píšu portály iDnes a Novinky.

Merunka sa narodil 19. decembra 1950 v Prahe. Svoju novinársku kariéru začal po maturite v Československom rozhlase, kde pôsobil viac než 20 rokov, najmä v zahraničnej redakcii. Po roku 1989 sa pripojil k novovznikajúcemu súkromnému rádiu Alfa.

V roku 1993 sa zúčastnil na výberovom konaní na pozíciu redaktora pripravovanej súkromnej televízie Nova, kde mu ponúkli miesto moderátora hlavnej spravodajskej relácie Televízne noviny. Spolu so Stanislavou Wanatowiczovou viedol 4. februára 1994 vôbec prvé živé vysielanie TV Nova.

Následne utvoril obľúbenú moderátorskú dvojicu s Evou Jurinovou, s ktorou televízne noviny uvádzali päť rokov. Jurinová zomrela vo veku 67 rokov v januári 2021.

Po odchode z TV Nova koncom 90. rokov sa Merunka pripojil k televízii Prima, kde moderoval niekoľko populárnych relácií vrátane Mňam, Prima vareška či Autosalon. V posledných rokoch pôsobil v Českej televízii, kde uvádzal relácie ako Čo vedeli naše babičky a na čo sme zabudli a Putovanie za vínom.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael pokračuje v útokoch na Sýriu. Vyslúžil si kritiku od lídra islamistov

Posledná vlna úderov v sobotu sa podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v Londýne zamerala na tábory armády bývalého režimu na vidieku v Damasku.

Tel Aviv vystrelil na územie Sýrie 61 rakiet za päť hodín, tvrdí SOHR. Ciele útokov Obranných síl Izraela (IDF) zahŕňali horské tunely so skladmi rakiet a ďalšej munície, zničené bolo aj výskumné centrum severne od sýrskej metropoly, citovala ďalej agentúra DPA.

Líder islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá stála za Asadovým zvrhnutím, v sobotu v rozhovore pre sýrsku televíznu stanicu kritizoval Izrael za jeho vojenské operácie v Sýrii. Zároveň však povedal, že nemá záujem o nové konflikty, pretože sa chce sústrediť na obnovu vojnou zničenej krajiny.

„Izraelské argumenty sú už slabé a neospravedlňujú jeho nedávne útoky. Izraelčania jasne prekročili hranice zapojenia v Sýrii spôsobom, ktorý hrozí neopodstatnenou eskaláciou v regióne,“ uviedol líder HTS Ahmad Husajn Šara, predtým známy ako Abú Muhammad Džawlání.

„Stav Sýrie, ktorá je po rokoch konfliktov a vojen unavená, neumožňuje nové konfrontácie. Prioritou v tomto štádiu je obnova a stabilita, nie zatiahnutie do sporov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu ničeniu,“ dodal.

Diplomatické riešenia sú podľa neho jediným spôsobom, ako zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu a „nevypočítateľné vojenské dobrodružstvá“ nateraz nie sú žiaduce.

Od dobytia Damasku sunnitskými džihádistami 8. decembra Izrael podľa SOHR podnikol v Sýrii celkovo 430 leteckých útokov. IDF takisto na pokyn premiéra Benjamina Netanjahua obsadili nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej východnej časti Golanských výšin.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz zase nariadil armáde, aby sa pripravila zotrvať na vrchu Hermon aj počas nadchádzajúcej zimy. Vrch leží na libanonsko-sýrskej hranici, približne 40 kilometrov od Damasku.

Izrael svoje vojenské akcie v Sýrii obhajuje. V dlhom príspevku na sociálnej sieti Telegram náčelník generálneho štábu IDF Herci Halevi napísal, že hlavným dôvodom týchto úderov v uplynulom týždni je bezpečnosť Izraela.

„Bola tu krajina, ktorá bola nepriateľským štátom, jej armáda sa rozpadla a existuje hrozba, že by sa sem mohli dostať teroristické elementy. Nemáme v úmysle spravovať Sýriu. Jednoznačne zasahujeme do toho, čo tu určuje bezpečnosť izraelských občanov,“ napísal Halevi.

Zoskupenie HTS je viacerými západnými krajinami zaradené na zoznam teroristických organizácií. Tvrdí však, že sa od svojich koreňov v džihádistickej sieti al-Káida odklonilo. Od prevzatia moci sa svojimi vyhláseniami snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii i zahraničné vlády, že nastolí „inkluzívnu“ vládu.

(tasr)

Minúta  |  

V Iráne zadržali známu speváčku, ktorá vystupovala bez povinného hidžábu

Parastu Ahmadiová (27) v stredu zverejnila na platforme YouTube živý prenos zo svojho koncertu bez publika, na ktorom vystúpila bez povinného hidžábu, pričom mala oblečené dlhé čierne šaty, sprievod jej robili štyria hudobníci.

Koncert má na YouTube viac než 1,5 milióna zhliadnutí. Po jeho rozsiahlom šírení na internete Ahmadiovej dom prepadli príslušníci bezpečnostných zložiek a predvolali ju na výsluch. Zároveň oznámili, že sa proti nej okamžite začne súdny proces.

Jej právnik v sobotu informoval, že Ahmadiovú zadržali iránske orgány na severe krajiny a dvoch hudobníkov z jej kapely zadržali v ich hudobnom štúdiu v Teheráne. O tom, kde trojicu momentálne držia, nevie. Podľa neho sa však zdá, že nemajú žiadny kontakt s vonkajším svetom.

Speváčkino vystúpenie niektorí diváci podľa denníka Le Monde považovali za gesto vzdoru voči iránskym úradom. Agentúra DPA doplnila, že Iránci i ľudia v zahraničí ju chválili za odvážny čin, ktorým sa postavila proti prísnemu výkladu islamského práva a pravidiel obliekania pre ženy v Iráne.

https://www.youtube.com/watch?v=oYcaDHEnhbU

Represie voči ženám vyvolali v posledných rokoch opakované protesty proti iránskej teokratickej vláde. Veľká vlna celoštátnych demonštrácii sa strhla v roku 2022 po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela v nemocnici po tom, čo ju za údajné porušenie pravidiel obliekania zadržala mravnostná polícia.

Vyšetrovacia misia OSN v marci vyhlásila, že Amíníová zomrela v dôsledku fyzického násilia v čase, keď bola v rukách štátnych orgánov.

Vláda v Teheráne nakoniec podľa DPA nariadila tvrdé potlačenie protestov a mnohých popredných aktivistov odsúdila na smrť. Mnoho žien vo veľkomestách sa podľa agentúry teraz na protest bráni pravidlám obliekania, najmä noseniu povinnej šatky. Iránsky parlament proti tomu chce zakročiť prijatím nového zákona a prísnymi trestami.

(tasr)

Minúta  |  

ABC News zaplatí Trumpovi za mimosúdne vyrovnanie 15 miliónov dolárov

Zvolený prezident podal žalobu na televíznu stanicu za urážku na cti, ktorej sa moderátori dopustili nepravdivými vyjadreniami na republikánovu adresu, píše agentúra AFP.

Donald Trump zažaloval ABC News a jej hlavného moderátora Georgea Stephanopoulosa za nepresné vyjadrenia, ktoré vyslovil počas rozhovoru s kongresmankou Nancy Maceovou, odvysielaného v marci. Moderátor vtedy tvrdil, že Trump bol v občianskoprávnom spore uznaný za „vinného zo znásilnenia“ spisovateľky E. Jean Carrollovej.

Mimosúdne vyrovnanie sa dohodlo v sobotu len deň po tom, čo sudkyňa sudkyňa Lisette M. Reidová požiadala Trumpa aj Stephanopoulosa – bývalého poradcu exprezidenta Billa Clintona – o výpovede. Podmienky dohody vyžadujú, aby ABC News darovala 15 miliónov dolárov do fondu určeného na „prezidentskú nadáciu a múzeum“.

Televízna stanica i moderátor sa zároveň verejne ospravedlnia a uvedú, že „ľutujú výroky“, ktoré o Trumpovi zazneli počas spomínaného rozhovoru. ABC News taktiež zaplatí ďalší milión dolárov za právne služby Trumpovmu právnikovi.

Trumpa porota minulý rok uznala za vinného za sexuálne napadnutie Carrollovej, čo je podľa newyorských zákonov iný trestný čin ako znásilnenie, objasnila AFP.

Zároveň mu nariadila zaplatiť spisovateľke päť miliónov dolárov ako odškodnenie. V januári tohto roku zase porota v inom prípade rozhodla, že Trump má zaplatiť Carrollovej odškodné 83,3 milióna dolárov za urážku na cti. Voči obom verdiktom sa Trump odvolal.

„Nikdy som túto ženu nestretol. Je to vymyslený vykonštruovaný príbeh niekoho, kto sa snaží predať knihu,“ reagoval zvolený prezident v septembri.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.