Preskočiť na obsah
  |  

Iránsky prezident Pezeškiján vetoval prísny zákon o pokrývkach hlavy

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján zároveň požiadal o stanovisko iránsku Najvyššiu radu národnej bezpečnosti (SNSC).

Prezidentov krok bol opodstatnený pre účinok, ktorý by zákon mal na spoločnosť, uviedol pre nedeľné vydanie denníka Hamšahri prezidentov poradca Ali Rabií.

SNSC je najvyšším iránskym bezpečnostným orgánom. Prezident dúfa, že zákon aspoň do istej miery zmierni.

Zákon v parlamente presadili zástancovia tvrdej línie. Ženám, ktoré si nesplnia povinnosť zahaliť si hlavu, podľa neho hrozia vysoké pokuty a odopretie poskytovania služieb zo strany štátu.

Výnimočne tvrdé tresty podľa zákona hrozia verejne známym osobám, napríklad zákaz vykonávania profesie, vycestovania za hranice a konfiškácie majetku až do piatich percent jeho hodnoty.

Zákon sa stal terčom ostrej kritiky aj od členov vlády a spôsobila zdržanie jeho vstupu do platnosti. Iránsky prezident je proti schváleniu zákona údajne pre obavy z odporu verejnosti a vypuknutia novej vlny nepokojov.

Pozorovatelia považujú zákon za súčasť zápasu medzi zástancami tvrdej línie a umierneného krídla. Pre Pezeškijána môže prípadné prelomenie veta predstavovať problém a ohrozenie umierneného smerovania, ku ktorému sa prezident hlásil počas svojej prezidentskej kampane.

Mnohé iránske ženy v mestách si odmietajú zarývať hlavu v súlade s prísnymi požiadavkami islamského práva. Trend vzišiel z hnutia Žena, život, sloboda (kurdsky Jin, Jiyan, Azadî), ktoré vzniklo počas dlhotrvajúcich rozsiahlych občianskych protestov a nepokojov v roku 2022. Tie vypukli po smrti 22-ročnej Mahsy Amíniovej, ktorá v septembri 2022 zomrela vo väzbe za údajné porušenie islamistických pravidiel obliekania sa pre ženy.

(tasr, dpa)

  |  

Sýria by sa mohla stať tureckým protektorátom, tvrdí izraelský denník Haaretz

Turecko sa snaží prevziať úlohu Ruska a Iránu v Sýrii s cieľom transformovať ju na protiváhu kurdským silám.

Táto stratégia zahŕňa aj kontrolu nad sýrskym vzdušným priestorom, čo by mohlo zásadne ovplyvniť izraelské operácie v regióne. Nová vláda Sýrie pod vedením Abu Mohammeda alˇ-Ďžawlaniho, ktorá vznikla po páde Asadovho režimu, sa usiluje získať medzinárodné uznanie a podporu na stabilizáciu krajiny, píše izraelský denník Haaretz.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude udržiavať vojenskú prítomnosť v sýrskej nárazníkovej zóne, pokiaľ nevznikne sila schopná vynútiť dodržiavanie separačnej dohody z roku 1974. Tento krok však môže byť ohrozený narastajúcim medzinárodným tlakom na stiahnutie izraelských síl zo sýrskeho územia, podporovaným zbližovaním Sýrie s Tureckom, Katarom a ďalšími krajinami, tvrdí Haaretz.

Turecko, ktoré už ovláda časti severozápadnej Sýrie, má záujem rozšíriť svoje operácie na východ od Eufratu a vytvoriť v Sýrii bariéru proti kurdským silám. Kurdi, ktorí kontrolujú väčšinu ropných polí a poľnohospodárskych oblastí, signalizovali ochotu spolupracovať s novou sýrskou vládou, avšak pod podmienkou autonómnej správy, návratu vysídlených Kurdov a uznaním kurdského jazyka.

Vzhľadom na stiahnutie ruských síl zo Sýrie by Turecko mohlo získať dominantnú úlohu v sýrskom vzdušnom priestore, čo by obmedzilo izraelské operácie. Izrael tak bude pravdepodobne nútený vyjednávať s Tureckom, čo by mohlo mať politické dôsledky aj v ďalších oblastiach, ako je Gaza, uzatvára Haaretz.

(mm)

  |  

Škriniar sa nezmestil do kádra na zápas s Lyonom, z PSG by mal odísť

Okrem slovenského futbalistu Milana Škriniara nie je v zápasovej nominácii ani útočník Randal Kolo-Muani, obaja by mali podľa novinára Fabrizia Romana opustiť klub v januári.

Podľa zdroja je neúčasť oboch futbalistov rozhodnutím Luisa Enriqueho, kouča PSG. Očakáva sa, že v najbližších týždňoch sa presunú do nových klubov. O Škriniara prejavili záujem talianske kluby, ale údajne aj Bayer Leverkusen.

(tasr)

  |  

Agentúra Moody's znížila Francúzsku rating

Rating krajiny znížila o jeden stupeň z úrovne Aa2 na úroveň Aa3.

Agentúra v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že v nasledujúcich rokoch očakáva výrazné oslabenie francúzskych verejných financií.

Krok ratingovej agentúry znamená, že druhej najväčšej európskej ekonomike by sa teraz mohli zvýšiť náklady pôžičky. Výhľad ratingu agentúra na druhej strane zlepšila z negatívneho na stabilný. Rozhodnutie prišlo bezprostredne po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval centristického politika Francoisa Bayroua za nového francúzskeho premiéra. Pred týždňom pravicoví nacionalisti a ľavicový blok vo francúzskom Národnom zhromaždení zvrhli predchádzajúcu stredopravú vládu Michela Barniera, ktorej vyslovili nedôveru, čím vyvrcholil spor o podobu budúcoročného štátneho rozpočtu.

Krajina musí dostať pod kontrolu svoje vysoké dlhy a nové pôžičky, zdôraznila agentúra Moody's. Rozpočtový deficit Francúzska podľa jej odhadov dosiahne v tomto roku 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako dvojnásobok limitu, ktorý stanovujú dlhové pravidlá EÚ. Európska komisia (EK) v súčasnosti vedie konanie pre nadmerný deficit proti siedmim krajinám EÚ vrátane Francúzska.

Agentúra Moody's poukázala na "politickú roztrieštenosť" krajiny, ktorá sťažuje výraznejšie ozdravenie verejných financií. Žiadny z politických táborov vo Francúzsku totiž nemá v Národnom zhromaždení absolútnu väčšinu.

(tasr, reuters, dpa)

  |  

Prieskum: Takmer polovica Slovákov nesúhlasí s požiadavkami lekárov

S požiadavkami lekárov, medzi ktoré patrí aj udržanie valorizácie platov, naopak súhlasí 39 percent opýtaných v prieskume agentúry NMS Market Research pre televíziu Markíza.

Až 63 percent respondentov nad 65 rokov odmieta požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ), na druhej strane respondenti vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov súhlasia v 69-percentnej väčšine. Polovica opýtaných z vekovej kategórie 25 až 34 rokov s požiadavkami súhlasí.

Podľa 48 percent respondentov sa prístup lekárov nezmenil ani po prijatí memoranda vládou Eduarda Hegera. Až 22 percent opýtaných vníma prístup lekárov ako horší a len šesť percent ako lepší.

Na otázku, či majú odborári primeraný vplyv na situáciu v slovenskom zdravotníctve, odpovedalo 44 percent respondentov kladne, ďalších 31 percent opýtaných vníma vplyv LOZ ako neprimeraný.

NMS uskutočnila online prieskum v dňoch 4. až 9. decembra 2024 na vzorke tisíc respondentov.

(sab)

  |  

Bratislavu s Kyjevom prepája nový vlakový spoj

Prvý priamy vlak z Ukrajiny privítali v nedeľu v Čiernej nad Tisou, oznámil hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Dominik Drevický.

Nový cestovný poriadok optimalizuje časy vlakov a rozširuje ponuku o nový pár vlakov na trase Košice – Čop s možnosťou prestupu na ďalšie spoje smerom do Kyjeva.

Železnice spresňujú, že novinka v podobe nových medzinárodných spojení R 961 a R 964 umožní cestujúcim využiť priame vozne z Bratislavy do Košíc a späť, odkiaľ budú pokračovať cez Čiernu nad Tisou až do Čopu, kde cestujúci prestúpia na viac ako desaťvozňový lôžkový vlak Ukrajinských železníc (UZ) do Kyjeva.

Všetky medzinárodné spoje na Ukrajinu budú povinne miestenkové. Slovenská hraničná a colná kontrola bude realizovaná priamo vo vlaku v Čiernej nad Tisou na jedno zastavenie.

Podľa štátnej tajomníčky ministerstva dopravy Denisy Žilákovej je rozšírenie železničných spojení medzi Slovenskom a Ukrajinou dôležitým krokom k podpore cezhraničnej mobility, ktorá je základným pilierom moderného a prepojeného európskeho regiónu.

„Táto spolupráca medzi ZSSK a UZ ukazuje, ako môžu medzinárodné partnerstvá prispieť k rozvoju osobnej železničnej dopravy. Teší ma, že takéto iniciatívy zlepšujú prepojenie a posilňujú vzťahy medzi oboma krajinami. Vnímame ju tiež ako pomoc susednej krajine, ktorá je v ťažkej vojnovej situácii a jej obyvatelia majú obmedzené dopravné možnosti,“ povedala.

„Táto zmena v grafikone je výsledkom našej snahy o zlepšenie dopravnej dostupnosti a poskytovanie ekologických a pohodlných alternatív cestovania. Cestujúci sa môžu tešiť na efektívne spojenia a lepšiu nadväznosť vlakov na oboch stranách hranice,“ dodal generálny riaditeľ ZSSK Peter Helexa.

Nový grafikon okrem nového spojenia na trase Bratislava – Čop s prípojom do a z Kyjeva prináša aj vylepšené spojenia na trase Košice – Mukačevo.

(tasr)