Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť o 2,3 percenta, čo bude mierne rýchlejšie ako tohtoročných 2,1 percenta.
Inflácia by mala dočasne zrýchliť nad 4 percentá z tohtoročných 3,2 percenta. Predpokladá to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej zimnej predikcii, ktorú zverejnila v utorok.
Znížila tak svoje predpoklady z predchádzajúcej jesennej prognózy, kedy očakávala hospodársky rast o 2,5 percenta a infláciu na úrovni 5 percent.
(tasr)
Odborový zväz školstva chce okrem iného zdôrazniť pretrvávajúcu nespokojnosť s financovaním slovenského školstva.
Utorkovým vyhlásením chcú školskí odborári rovnako potvrdiť odhodlanie zamestnancov presadzovať ich požiadavky aj prostredníctvom nátlakových aktivít vrátane štrajku. Informoval o tom predseda zväzu Pavel Ondek.
„Napriek viacerým rokovaniam zástupcov Odborového zväzu školstva so zástupcami ministerstva školstva a ministerstva financií nebola do dnešného dňa (17.12.) uzatvorená dohoda na splnení našich požiadaviek, ktoré sme zdôraznili aj prostredníctvom protestu Školstvo v smútku - protest v čiernom," uviedol predseda.
Jednou z požiadaviek je zvýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov školstva v rokoch 2025 a 2026 minimálne o desať percent.
Ondek podotkol, že minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) na pondelkovom (16. 12.) rokovaní informoval odborárov o možných úsporách v rámci rezortu. Tie však podľa predsedu odborárov dokážu pokryť požadovanú valorizáciu platov v rokoch 2025 a 2026 len čiastočne a je potrebné zvýšiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
„Žiadame preto predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) a predsedu strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka, ktorej nominant je minister školstva, o riešenie naliehavých problémov v slovenskom školstve," doplnil.
Minister školstva Tomáš Drucker (SD) je presvedčený, že štát bude v budúcom roku schopný upraviť mzdy zamestnancov v školstve.
Malo by ísť o valorizáciu na úrovni približne päť až sedem percent. V reakcii na vyhlásenú štrajkovú pohotovosť školských odborárov to uviedol odbor komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVM) SR.
Drucker sa v pondelok zúčastnil na Rade Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, s ktorými diskutoval o viacerých možnostiach. Zvýšenie platov o sedem percent by na ročnej báze predstavovalo dodatočné náklady asi 380 miliónov eur.
„To nie je málo. Bude si to vyžadovať ďalšie konsolidačné opatrenia na strane štátu. Myslím si, že v roku 2025 sme schopní na rezorte vytvoriť realokáciou priestor na valorizáciu miezd okolo 90 až 95 miliónov eur," povedal minister.
Podmienkou je podľa MŠVVM dohoda s partnermi napríklad na tom, že niektoré profesie nebudú financované osobitne, ako je podpora stredného manažmentu či pozície supervízorov. Taktiež, že kompenzačný príspevok bude kompenzovať len tie najväčšie rozdiely v niekoľkých lokalitách a zvyšok bude použitý na valorizáciu miezd.
„V prípade dohody na určitej valorizácii v roku 2025 sa všetky tieto zmeny odzrkadlia aj v požiadavkách na rozpočty v ďalších rokoch, čo si vyžaduje ďalšie rokovania na úrovni ministerstva financií či v rámci koalície," dodal rezort.
Školskí odborári naďalej trvajú aj na ďalších požiadavkách týkajúcich sa odmeňovania pracovníkov v školstve a ich tarifných tabuliek. Okrem iného žiadajú aj zjednotiť financovanie všetkých zamestnancov regionálneho školstva priamo z rozpočtu ministerstva školstva či umožnenie rozdeliť obsah vzdelávania v štátnom vzdelávacom programe na ročníky.
(tasr)
Zabitie veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl v Moskve bola „špeciálnou operáciou“ Služby bezpečnosti Ukrajiny, oznámil zdroj z jej radov pre agentúru AFP.
Generálporučík Igor Kirillov zahynul spolu so svojím asistentom v utorok ráno pri výbuchu v ruskej metropole. Explózia nastalo okolo 6:00 miestneho času, spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte, uviedol ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) s tým, že začal vyšetrovanie „vraždy dvoch vojakov“.
Nálož mala podľa záchranárov ekvivalent asi 200 gramov TNT. Výbuch rozbil okná na prvom až treťom podlaží bytového domu a poškodil vchodové dvere aj auto pridelené generálovi.
(tasr)
Vedenie miliardárovej spoločnosti SpaceX sa údajne snažilo vyhnúť previerke, ktorá by sa mohla dotknúť otázok o jeho užívaní drog a kontaktoch so zahraničnými predstaviteľmi, hoci firma je jedným z najväčších dodávateľov Pentagónu.
Denník Wall Street Journal podotkol, že každý náklad rakiet SpaceX-u, ktorý súvisí s prácou ministerstva obrany či tajných služieb, je oficiálne vládnym tajomstvom, o ktorom vedia len vybraní zamestnanci. Vzniká tak pozoruhodná situácia, keď sú Muskovi podriadení lepšie informovaní ako on sám.
Americké bezpečnostné agentúry odporučili manažérom SpaceX-u, aby sa „neusilovali o vyššiu bezpečnostnú previerku pre Muska“, povedali Journalu zdroje z technologickej firmy.
Medzi pálčivé témy patrí fajčenie marihuany v podcaste Joea Rogana v roku 2018, ktorá skomplikovala získanie jeho súčasnej bezpečnostnej previerky „Top Secret“. WSJ tiež v júni 2023 písal o Muskovom rekreačnom užívaní ketamínu, a v októbri s odvolaním sa na anonymné zdroje zverejnil článok o kontaktoch miliardára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zvolený prezident Donald Trump Muska vymenoval do čela nového oddelenia pre efektivitu vlády (DOGE), čím sa technologický vizionár dostal na úroveň člena kabinetu – a tým získa aj „široký prístup“ k utajovaným informáciám bez previerky.
Zmluvní dodávatelia Pentagónu majú rovnako ako zamestnanci ministerstva previerku, ktorú rezort obrany udeľuje v troch úrovniach, a síce Dôverné, Tajné a Prísne tajné. Okrem toho však zamestnanci SpaceX-u majú špecifickú autorizáciu pre prácu s hlboko utajovanými dokumentmi, čo Musk v súčasnosti nemá.
V prípade, že DOGE začne preskúmanie a celofederálny audit všetkých rezortov a vyše 400 vládnych agentúr, dostane sa aj k utajovaným informáciám, na ktoré previerku nemá, avšak z pozície kváziministra na to bude mať právo.
(sab)
Ankara a jej militantní spojenci organizujú svoje sily pozdĺž sýrsko-tureckej hranice, tvrdia vysokopostavení predstavitelia Pentagónu, podľa ktorých sa Turecko pripravuje na „rozsiahlu“ inváziu, píše denník Wall Street Journal (WSJ).
Turecká armáda sa podľa zdrojov WSJ chystá na vpád do severnej a severovýchodnej časti Sýrie, ktorú ovládajú sýrski Kurdi. Tí do veľkej miery spolupracovali s vládou zvrhnutého prezidenta Bašára Asada, hoci ich podporujú aj Američania.
Ozbrojené sily údajne nasadili uniformované špeciálne jednotky i delostrelectvo, spolu s príslušníkmi viacerých – najmä sunnitských – milícií a sústreďujú sa v blízkosti mesta Kobanî (Ajn al-Arab) na severe Sýrie, v ktorom žije početná kurdská komunita.
Turecká cezhraničná operácia by sa mohla začať v blízkej budúcnosti, uviedol pre WSJ jeden z amerických predstaviteľov.
Zhromažďovanie síl, ktoré sa začalo po Asadovom páde začiatkom decembra, sa zdá byť podobné tureckým vojenským krokom pred inváziou na severovýchod Sýrie v roku 2019. „Zameriavame sa na to a tlačíme na zdržanlivosť,“ povedal ďalší z amerických predstaviteľov.
Spoluprezident kurdskej samosprávy Rojava v Sýrii Ilham Ahmed v pondelok oznámil zvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, že vojenská akcia Ankary „sa zdá byť pravdepodobná“, a vyzval ho, aby naliehal na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, nech zastaví prípravy.
Cieľom Turecka – členského štátu NATO – je „vytvoriť faktickú kontrolu nad našou krajinou ešte pred vaším nástupom do funkcie a prinútiť vás, aby ste s nimi spolupracovali ako s vládcami nášho územia,“ napísal Ahmed Trumpovi v liste, ktorý videl Journal. „Ak Turecko bude pokračovať vo svojej invázii, dôsledky budú katastrofálne,“ dodal spoluprezident.
Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF) sa podľa Journalu „ocitli v zraniteľnej pozícii“, keď stále spolupracujú so Spojenými štátmi na likvidácii a zadržiavaní teroristov z organizácie Islamský štát, zatiaľ čo sa Turecko údajne pripravuje na vpád do oblasti.
Minister zahraničia Antony Blinken pred týždňom v Ankare rokoval o budúcnosti Sýrie a podľa Journalu získal od Erdogana záruky, že „Ankara obmedzí operácie proti kurdským bojovníkom“.
Rozhovory o prímerí sa však podľa hovorcu SDF v pondelok skončili bez dohody. Kurdmi vedené jednotky teraz pozorujú „významné vojenské zoskupenia“ na východ i na západ od Kobanî, dodal hovorca.
„Z druhej strany hranice už vidíme hromadenie tureckých síl a naši civilisti žijú v neustálom strachu z hroziacej smrti a zničenia,“ napísal Ahmed Trumpovi.
Turecko posilnilo svoju pozíciu v regióne Stredného východu po tom, čo Ankarou podporovaná džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám v spolupráci s ďalšími militantnými skupinami začiatkom decembra viedla prekvapivý útok z provincie Idlilb na severozápade krajiny, pričom mimoriadne rýchlo dobyla mestá ako Aleppo, Hamá či Homs.
Nakoniec 8. decembra militanti obsadili aj metropolu Damask, pričom zvrhnutého prezidenta Asada evakuovali ruské ozbrojené sily.
Práve Hajat Tahrír aš-Šám ako bývalú sýrsku odnož al-Káidy podporovalo Turecko, ktoré v priebehu vojny tiež začalo okupovať najmenej dve oblasti severnej Sýrie.
(sab)
Proti obvineniu, že vyhlásenie stanného práva možno považovať za vzburu, sa bude prezident Jun Sok-jol brániť na súde, oznámili v utorok jeho právnici, ktorých citovala agentúra Johnap.
Parlament v sobotu schválil návrh na ústavnú obžalobu prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo. Vtedy obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, tá následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury.
Zavedenie stanného práva prezidentom „nespĺňa predpoklady na to, aby išlo o vzburu... napadneme to na súde“, uviedla obhajoba s tým, že hoci obvinenia zo vzbury nepovažuje za právoplatné, bude spolupracovať s vyšetrovateľmi.
Prezidenta vyšetruje prokuratúra, ako aj spoločný tím polície, ministerstva obrany a protikorupčných vyšetrovateľov. Jemu i okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, pripomenula agentúra AFP.
Spoločný vyšetrovací tím počas utorka vykonal raziu v kancelárii prezidentskej bezpečnostnej služby s cieľom zaistiť materiály súvisiace s vyhlásením stanného práva, napísala agentúra Jonhap. Zameraná bola na počítačové servery. Vyšetrovatelia sa okrem iného snažia získať zoznam hovorov zo zabezpečeného telefónu, ktorý používal šéf polície.
(tasr)
Iniciatívy, ako sú finančné rozhovory a cezhraničná kontrola drog, podľa šéfa čínskej diplomacie „plne dokazujú, že pokiaľ Čína a Spojené štáty spolupracujú, môžeme dosiahnuť veľa veľkých vecí“.
Wang I zároveň povedal, že politika Číny voči USA sa nezmenila. Dodal, že Čína sa „rozhodne postavila proti nezákonnému a bezdôvodnému potláčaniu zo strany Spojených štátov, najmä proti ich hrubému zasahovaniu do vnútorných záležitostí Číny v otázkach, ako je Taiwan“.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. V ostatných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť v jeho okolí a čoraz častejšie tam vykonáva aj vojenské cvičenia. USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove na začiatku 70. rokov 20. storočia prerušili diplomatické styky.
„Musíme reagovať tvrdo a dôrazne, rozhodne brániť naše vlastné legitímne práva a záujmy, a chrániť základné normy medzinárodných vzťahov,“ uviedol Wang I.
„Veríme, že nová americká administratíva bude robiť správne rozhodnutia, bude spolupracovať s Čínou rovnakým smerom, odstráni narušenia, prekoná prekážky a bude sa usilovať o stabilný, zdravý a udržateľný rozvoj čínsko-amerických vzťahov,“ dodal Wang I.
Čínsko-americké vzťahy sa po návrate Trumpa do Bieleho domu môžu ešte zhoršiť, pripustila agentúra AFP. Zvolený prezident Donald Trump totiž prisľúbil, že po nástupe do funkcie uvalí na tovary pochádzajúce z Číny clá, aby potrestal to, čo označil za nekalé obchodné praktiky Pekingu. Čína obvinenia z takéhoto konania odmieta.
(tasr)
Rast francúzskej ekonomiky sa na budúci rok spomalí, zatiaľ čo pôvodne sa počítalo so zrýchlením tempa, uviedla banka vo svojej najnovšej kvartálnej prognóze, ktorú citovali agentúry AFP a Reuters.
Centrálna banka odhad zhoršila v reakcii na politické otrasy v krajine a globálne výkyvy, ktoré negatívne vplývajú na domácu ekonomiku.
Po tohtoročnom očakávanom raste na úrovni 1,1 percenta by ekonomika Francúzska mala na budúci rok vzrásť o 0,9 percenta, uviedla v novej prognóze centrálna banka. V predchádzajúcom odhade zo septembra počítala so zrýchlením tempa rastu na 1,2 percenta.
Dodala, že úsporné opatrenia a politická neistota sa nepriaznivo odrazia na výdavkoch spotrebiteľov a investíciách súkromného sektora. Sú to ďalšie negatívne vplyvy pre vývoj domácej ekonomiky, ktorej šance v najbližšom období ohrozujú nové dovozné clá plánované zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Aj na rok 2026 banka zhoršila pôvodný odhad. V septembri počítala s rastom o 1,5 percenta, teraz očakáva, že dosiahne 1,3 percenta. S rovnakým tempom rastu potom banka počíta aj v roku 2027.
Čo sa týka inflácie, centrálna banka predpokladá, že po tohtoročnej očakávanej úrovni 2,4 percenta sa v budúcom roku spomalí pod dve percentá a pod touto hranicou zotrvá aj v ďalších dvoch rokoch.
Najnižšia by mala byť v roku 2025, keď ju centrálna banka očakáva na úrovni 1,6 percenta. V roku 2026 počíta s miernym zrýchlením na 1,7 percenta a v ďalšom roku na 1,9 percenta.
(tasr)
Prokuratúra v Bolívii vydala v pondelok zatykač na bývalého prezidenta, týka sa prípadu sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi, ktorý sa údajne stal v čase jeho úradovania v rokoch 2006 až 2019, píšu agentúry AFP a AP.
Z dokumentov doručených súdu vyplýva, že Evo Morales mal v roku 2015 vzťah s vtedy 15-ročným dievčaťom, s ktorým v roku 2016 splodil dcéru.
Prokuratúra tvrdí, že samotní rodičia poskytli Moralesovi svoju maloletú dcéru výmenou za rôzne výhody. Okrem bolívijského exprezidenta je tak obžalovaná aj matka obete, a to zo „závažného zločinu obchodovania s ľuďmi“.
Spočiatku sa vyšetrovanie zameriavalo na obvinenia zo zneužívania, prokuratúra ho však rozšírila aj na údajné obchodovanie s ľuďmi.
Ide o druhý zatykač vydaný na Moralesa v tom istom prípade. Jeho zatknutie nariadila prokuratúra aj v septembri tohto roka, jeho obhajcovia sa však voči nemu úspešne odvolali.
Škandál prepukol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa budú v Bolívii konať na budúci rok. Morales obviňuje svojho nástupcu a bývalého spojenca Luisa Arceho, že ho tak chce vyradiť z boja o prezidentský úrad.
(tasr)
Policajti v pondelok oznámili, že počas predvianočných razií v Aténach zadržali 17 členov a spolupracovníkov gangu, citovala ich agentúra AP.
Polícia pri zásahoch objavila opustenú budovu a byty, ktoré gang využíval na skladovanie alkoholu. Zhabala pritom vyše dvetisíc litrov alkoholu, ako aj falošné etikety, 3 833 prázdnych fliaš či hotovosť vo výške 8 120 eur. Skonfiškovala aj vozidlá používané na rozvážanie tohto alkoholu, a tiež strelné zbrane vrátane automatickej pušky a pištole s tlmičom či masky na tvár.
Polícia informovala, že gang dodával pančovaný alkohol miestnym podnikom, pričom ho viaceré z nich nakupovali vedome. Zločinci sa takto obohatili o prinajmenšom pol milióna eur.
Nelegálny predaj pančovaného alkoholu je v Aténach problémom celé desaťročia. Obchodom sa v tomto smere darí v čase vysokej spotreby, ako napríklad v období vianočných sviatkov.
(tasr)
Generálporučík Igor Kirillov, veliteľ jednotiek jadrovej, chemickej a biologickej ochrany, zahynul v utorok ráno po výbuchu bomby umiestnenej v elektrickej kolobežke, píšu agentúry Reuters a UNIAN.
Ukrajinská agentúra s odvolaním sa na telegramové kanály Baza a SHOT doplnila, že pri výbuchu na Riazanskom prospekte pravdepodobne zahynul aj generálov asistent.
„Igor Kirillov, veliteľ síl radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Ruskej federácie, a jeho asistent zahynuli,“ potvrdil v utorok Vyšetrovací výbor (Sledkom) Ruskej federácie.
Očití svedkovia povedali, že nálož vybuchla v čase, keď muži vychádzali z domu. Tlaková vlna na dome odtrhla vstupné dvere a rozbila niekoľko okien, poškodila tiež Kirillovovo auto.
Neznáma osoba v čase medzi 2.00 a 3.00 moskovského času zaparkovala kolobežku pred generálov vchod, pričom výbušnina bola pripevnená na rúčke. Odpálili ju na diaľku.
V pondelok oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) začatie vyšetrovania voči Kirillovovi v neprítomnosti vo veci údajného použitia chemických zbraní na fronte.
„Predstaviteľ je zodpovedný za masívne použitie zakázaných chemických zbraní ‚rašistami‘ proti Obranným silám na východnom a južnom fronte Ukrajiny. Na Kirillovov príkaz bolo od začiatku totálnej vojny zaznamenaných viac ako 4 800 prípadov použitia chemickej munície nepriateľom,“ uviedla SBU.
V priebehu dňa sa SBU prihlásila k zodpovednosti za generálovo zabitie, ktoré pomenovala ako „špeciálnu operáciu“ tajnej služby, oznámil zdroj z jej radov pre agentúru AFP.
Británia v októbri uvalila sankcie na Kirillova a sily jadrovej ochrany za používanie dusivej látky chlóropikrín na bojisku.
(sab, tasr)
Hrozba prívalovej vlny po zemetrasení s magnitúdom 7,4, ktoré v utorok postihlo oblasť pri pobreží ostrovného štátu v južnom Tichom oceáne, pominula, oznámilo Národné centrum USA pre varovania pred cunami.
Zemetrasenie si však pravdepodobne vyžiadalo obete na životoch, vyvolalo zosuvy a spôsobilo poškodenie mostov i budov, dodala agentúra AFP.
Zemetrasenie bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo približne 30 kilometrov západne od Port Vila, najväčšieho mesta Vanuatu. Vyžiadalo si aj bližšie neurčený počet obetí na životoch – v uliciach Port Vila bolo totiž podľa AFP vidieť telá.
Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdom 5,5. Webové stránky štátu Vanuatu bezprostredne po zemetrasení nefungovali.
V dôsledku zemetrasenia zostali značne poškodené budovy v Port Vila, medzi nimi aj sídlo veľvyslanectva Spojených štátov i Francúzska, doplnila AFP.
(tasr)
Zvolený prezident USA odsúdil povolenie použitia systémov ATACMS na ruské územie, ktoré 18. novembra vydal končiaci šéf Bieleho domu Joe Biden, píše agentúra RBK-Ukrajina
Spojené štáty podľa Donalda Trumpa nemali Kyjevu povoliť, aby zaútočil „200 míľ hlboko do Ruska“. V metrickom systéme ide približne o 320 kilometrov.
„Urobili zlú vec. Preto sa do toho zapojili Kórejci, Severná Kórea,“ pokračoval s tým, že Bidenova administratíva s ním tento krok nekonzultovala. Správy o severokórejských vojakoch v Kurskej oblasti v Rusku sa však objavili pred 18. novembrom, pripomenul denník Ukrajinska pravda.
„Nemyslím si, že to malo byť povolené – určite nie niekoľko týždňov predtým, ako som sa stal prezidentom. Prečo to urobili bez toho, aby sa ma opýtali, čo si o tom myslím? Ja by som im to nedovolil. Myslím si, že urobili veľkú chybu,“ dodal Trump s tým, že by po svojej inaugurácii 20. januára „možno“ prehodnotil toto rozhodnutie.
Ukrajinské sily po prvý raz zaútočili raketami ATACMS na vojenský objekt v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou takmer pred mesiacom. Na ďalší deň použili aj rakety britsko-americkej výroby Storm Shadow, pripomenula RBK.
(sab)
Policajné zdroje pre agentúru AP predtým uviedli, že išlo o 17-ročnú študentku, v súčasnosti ju identifikovali ako Natalie Rupnovowú.
Streľba si vyžiadala tri obete na životoch, pričom zahynul jeden učiteľ, jeden študent v tínedžerskom veku a samotná páchateľka, ktorá podľa polície spáchala v priestoroch školy samovraždu. Polícia po príchode do školy nestrieľala, útočníčku objavili už mŕtvu.
Do nemocníc previezli aj šiestich zranených, pričom stav dvoch študentov je podľa šéfa madisonskej polície Shona Barnesa kritický. Ďalší štyria zranení sa nenachádzali v život ohrozujúcom stave. Dvaja zostávajú hospitalizovaní v stabilizovanom stave a dvoch po ošetrení prepustili.
Polícia medzitým prehľadala dom Rupnowovej, a v snahe o objasnenie motívu hovorila s členmi jej rodiny, dodal Barnes.
Streľbu odsúdil aj americký prezident Joe Biden a útok označil za „šokujúci a bezohľadný“, cituje agentúra AFP. Incident podľa neho „opätovne zdôraznil potrebu“ sprísniť zákon o zbraniach. „Potrebujeme, aby Kongres konal. Teraz,“ vyhlásil Biden v reakcii na streľbu.
Motív činu nebol bezprostredne jasný, píše AP. Páchateľka podľa nemenovaných policajných zdrojov zrejme použila pištoľ kalibru deväť milimetrov.
Incident sa stal v študovni súkromnej školy Abundant Life Christian School v meste Madison počas posledného týždňa pred vianočnými prázdninami. Táto inštitúcia zastrešuje materskú až strednú školu a navštevuje ju približne 390 detí.
(tasr)
Zemetrasenie bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo blízko Port Vila, najväčšieho mesta Vanuatu, oznámila v utorok Geologická služba Spojených štátov (USGS), ktorú citovala agentúra AP.
Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdom 5,5. Webové stránky štátu Vanuatu bezprostredne po zemetrasení nefungovali.
USGS tiež vydala varovanie pred možnými vlnami cunami v niektorých pobrežných oblastiach Vanuatu v okruhu 300 kilometrov od epicentra. Štát v Tichom oceáne tvorí 80 ostrovov s populáciou približne 330-tisíc ľudí.
V dôsledku zemetrasenia zostali poškodené budovy v Port Vila. Informácie o prípadných obetiach alebo zranených neboli bezprostredne známe.
(tasr)
Úrad v utorok oznámil, že prezident Jun Sok-jol sa má do soboty 21. decembra dostaviť na vypočúvanie v súvislosti s jeho neúspešným pokusom o vyhlásenie stanného práva, v opačnom prípade na neho môže vydať zatykač.
Parlament v sobotu odhlasoval návrh na ústavnú žalobu juhokórejského prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo, doplnila agentúra Jonhap.
Jun vyhlásil stanné právo 3. decembra vo vopred neohlásenom príhovore, v ktorom obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, prenasledovania predstaviteľov vlády a spolupráce so Severnou Kóreou. Poslanci o niekoľko hodín neskôr odhlasovali zrušenie stanného práva.
Opozícia obvinila Juna zo vzbury a vyhlásila, že prezident môže v Južnej Kórei vyhlásiť stanné právo len počas vojnového stavu alebo podobných mimoriadnych situácií a ani v týchto prípadoch nemá právo pozastaviť činnosť parlamentu.
Vyhlásenie stanného práva vyvolalo v Južnej Kórei protesty. Do ulíc hlavného mesta sa vydali státisíce demonštrantov, ktorí žiadali Junovo odvolanie a zadržanie.
Zosadenému juhokórejskému prezidentovi a okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, píše AFP. V súčasnosti má Jun zákaz z krajiny vycestovať.
Juhokórejský ústavný súd začal v pondelok konanie o odvolaní prezidenta za jeho neúspešný pokus o vyhlásenie stanného práva. Súd tiež oznámil, že prvé prípravné pojednávanie sa uskutoční 27. decembra.
Ústavný súd má do 180 dní rozhodnúť, či ústavnú žalobu potvrdí alebo obnoví Junove prezidentské právomoci. V prípade jeho odvolania sa do dvoch mesiacov musia konať predčasné voľby. Úradujúcim prezidentom je momentálne premiér Han Tok-su.
(tasr)
Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o prezidentskej imunite sa podľa Juana Merchana nevzťahuje na prípad falšovania účtovných záznamov a podplácania Stephanie Cliffordovej, píšu agentúry AP a AFP.
Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump, ktorý sa funkcie ujme 20. januára, všetky obvinenia v prípade odmieta.
Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú „absolútnu imunitu“ v súvislosti s výkonom funkcie a „prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností“.
Sudca Merchan však v rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže súdny proces sa týkal „plne neoficiálneho správania, ktoré nemá nárok na žiadnu imunitnú ochranu“, uviedla stanica CNN. Newyorská prokuratúra tiež zdôrazňuje, že súdne konanie aj výrok poroty prišli ešte pred verdiktom Najvyššieho súdu.
Vynesenie verdiktu súd v tomto prípade koncom novembra odložil na neurčito, pripomína AP, ktorá dodáva, že napriek pondelkovému rozhodnutiu je budúcnosť tohto procesu naďalej nejasná.
(tasr)
Vyhlásenie zverejnil vodca džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám v pondelok na platforme Telegram, citovala ho agentúra AFP.
„Frakcie budú rozpustené a bojovníci budú vycvičení, aby mohli vstúpiť do radov ministerstva obrany, a všetci budú podliehať zákonu,“ napísal Abú Muhammad al-Džawlání, ktorý aktuálne vystupuje pod svojím občianskym menom Ahmad Husajn Šara.
Sýrski militanti začiatkom decembra dobyli Damask a zvrhli vládu dlhoročného prezidenta Bašára Asada. Vedúcou skupinou, ktorá viedla úspešnú ofenzívu, je práve Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Tá pôvodne vzišla zo sýrskej odnože teroristickej organizácie al-Káida.
HTS sa medzičasom džihádistickej ideológie oficiálne vzdala. Jej líder Šara tvrdí, že sa zriekol svojej extrémistickej minulosti a hlási sa k pluralizmu a tolerancii k iným náboženským skupinám v Sýrii.
Napriek tomu však HTS viacero štátov vrátane Británie a Spojených štátov stále považuje za teroristickú skupinu. Na zozname teroristov je aj samotný Šara. Predstavitelia vo Washingtone však už naznačili, že administratíva končiaceho prezidenta Joea Bidena zvažuje odstránenie tohto označenia, dodala AFP.
(tasr)
Po pondelkovom rokovaní Rady ministrov pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE) v Bruseli ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) prezradila, že pre Slovensko bola potvrdená aj výnimka na export produktov z ruskej ropy do Česka.
"Dlhodobo upozorňujeme na to, že cenovo dostupné energie musia byť v Európe prioritou a verím, že nová Európska komisia sa k tejto úlohe postaví zodpovedne a spoločne budeme hľadať praktické riešenia a nie iba ideologické deklarácie," uviedla Saková.
Nová Európska komisia plánuje do 100 dní od svojho nástupu predstaviť plán, ako zabezpečiť pre Európu dostupné a cenovo výhodné energie.
Rezort hospodárstva priblížil, že téma ďalšej podpory geotermálnej energetiky sa v Bruseli rozoberala len pár dní po tom, čo slovenská štátna spoločnosť MH Teplárenský holding v pôsobnosti rezortu získala financovanie viac ako 56 miliónov eur z európskych fondov na výstavbu jednej z najväčších geotermálnych teplární v regióne strednej Európy.
Nový zdroj tepla vznikne pri Košiciach, pričom jeho cieľom bude ekologickým teplom spod povrchu zeme zabezpečovať až štvrtinu tepla, ktoré v súčasnosti dodáva do mesta košická tepláreň.
Saková informovala, že pred zasadnutím TTE sa konalo ešte stretnutie Jadrovej aliancie, pričom jej členské európske krajiny sa zhodli na tom, že jadrová energetika a obnoviteľné zdroje energie nie sú súpermi a ich rozumným využitím dokážu krajiny splniť dekarbonizačné ciele od EÚ. Ďalej zdôraznili, že štáty majú mať právo si samostatne zvoliť svoj energetický mix, ktorý povedie ku klimaticky neutrálnej Európe.
(tasr)
Rusko by malo byť donútené k mierovým rokovaniam, nie Ukrajina, vyhlásil poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelok v Bruseli.
Šéf diplomacie tak reagoval na obavy, že novozvolený americký prezident Donald Trump prinúti Kyjev k dohode o prímerí podľa podmienok Moskvy.
"V súvislosti s nástupom novej americkej administratívy k moci musíme ako Európa ešte viac mobilizovať svoje sily," dodal Sikorski.
Spojené štáty aj Európska únia by mali podľa neho pomôcť Ukrajine dosiahnuť lepšiu vyjednávaciu pozíciu pre prípadné budúce rokovania, ku ktorým by mal byť "nabádaný a nútený agresor, a nie obeť".
Varšava je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 verným podporovateľom susednej Ukrajiny a slúži ako kľúčový logistický uzol pre západnú vojenskú pomoc Kyjevu. Člen EÚ a NATO rokoval o Ukrajine s rôznymi zahraničnými predstaviteľmi, zatiaľ čo sa pripravuje na prevzatie rotujúceho predsedníctva Rady EÚ, ktoré má začať na budúci mesiac.
(tasr, afp)
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár vyjadruje vďaku izraelským a jordánskym partnerom za spoluprácu pri záchrane 13-ročného dievčaťa.
O jeho evakuáciu požiadal slovenský občan, ktorého dcéru sa vďaka spolupráci Slovenska, Izraelu a Jordánska dnes podarilo úspešne previezť priamo z Gazy do Jordánska, odkiaľ sa spolu presunú na Slovensko.
„Konzulárnu pomoc sme v tomto prípade koordinovali dlhodobo, keďže išlo o logisticky aj diplomaticky náročnú operáciu vzhľadom na kritický vývoj situácie v Gaze a veľmi rýchlo sa meniaci stav tiež v súvislosti s nevyhnutnými povoleniami a možnými hraničnými priechodmi, ktoré už nebolo možné použiť ako evakuačné trasy. Vďaka našej intenzívnej diplomatickej činnosti sa podarilo dostať maloleté dievča na bezpečné územie,“ vyhlásil minister Juraj Blanár a vyzdvihol aktivitu slovenských veľvyslanectiev v Izraeli a Libanone.
Zastupiteľský úrad SR v Tel Avive pod vedením veľvyslankyne Barbary Mešťanovej v závere vyzdvihol dievča na hraničnom priechode a sprevádzal ju po celý čas transportu cez izraelské územie až do Jordánska.
„Popri pomoci zo strany izraelských a jordánskych orgánov by som sa rada poďakovala aj zástupcom izraelskej vládnej koordinačnej jednotky COGAT za poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti a spolupráce pri evakuácii,“ uviedla veľvyslankyňa.
(tasr)
Britský minister zahraničných vecí David Lammy v pondelok oznámil, že vláda Spojeného kráľovstva vyslala do Sýrie delegáciu zloženú z vysokopostavených predstaviteľov.
Delegácia podľa ministra dočasnému vedeniu doručí odkaz o tom, že Británia podporuje "inkluzívny transformačný politický proces v Sýrii". "Môžem potvrdiť, že sme tento týždeň vyslali delegáciu zloženú z vysokopostavených predstaviteľov do Damasku na stretnutie s novozriadenými dočasnými sýrskymi orgánmi a predstaviteľmi občianskych skupín v Sýrii," ozrejmil Lammy na tlačovej konferencii.
Lammy taktiež oznámil, že Londýn do Sýrie zašle humanitárnu pomocou vo výške viac ako 60 miliónov eur a prispeje aj na zabezpečenie arzenálu chemických zbraní, ktoré v krajine ostali po páde bývalého režimu.
Sýrski povstalci začiatkom decembra dobyli Damask a zvrhli vládu dlhoročného prezidenta Bašára Asada. Najdôležitejšou povstaleckou skupinou, ktorá viedla úspešnú ofenzívu, je Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Tá pôvodne vzišla zo sýrskej odnože teroristickej organizácie al-Káida.
HTS sa medzičasom džihádistickej ideológie vzdala. Jej líder abú Muhammad Džawlání, ktorý teraz vystupuje pod svojím občianskym menom Ahmad Šara, tvrdí, že sa zriekol svojej extrémistickej minulosti a hlási sa k pluralizmu a tolerancii k iným náboženským skupinám v Sýrii.
Napriek tomu však HTS viacero štátov vrátane Británie považuje za teroristickú skupinu. Na zozname teroristov je aj samotný Šara. Britský minister pre medzivládne vzťahy Pat McFadden minulý týždeň vyhlásil, že britská vláda môže v budúcnosti prehodnotiť zaradenie HTS na tomto zozname.
(tasr, afp)
Zranenia po incidente utrpelo prinajmenšom sedem ďalších ľudí.
Medzi mŕtvymi sú aj deti, a to vrátane domnelého strelca, ktorého veliteľ madisonskej polície Shon Barnes opísal ako mladistvého. Totožnosť strelca dosiaľ nezverejnili. Reuters s odvolaním sa na miestne úrady uvádza, že ide o žiaka tejto školy.
Policajti ho po príchode do školy objavili bez známok života, dodal Barnes. Samotní policajti podľa jeho slov v škole nestrieľali.
Do nemocníc po streľbe previezli najmenej siedmich zranených. Polícia predtým hlásila piatich mŕtvych, no neskôr uviedla, že ide o nesprávnu informáciu.
K streľbe došlo v súkromnej škole Abundant Life Christian School v meste Madison. Táto inštitúcia zastrešuje materskú až strednú školu a navštevuje ju približne 390 detí.
Polícia zablokovala prístupové cesty v okolí školy. Videozáznamy z miesta činu zachytávajú jej masívnu reakciu vrátane nasadených policajtov, hasičov aj sanitiek.
V USA došlo len v tomto roku už k 322 prípadom streľby na školách, ako uvádza americká internetová databáza K-12 School Shooting Database zbierajúca takéto údaje. Uvedené číslo databáza označila za druhý najvyšší počet takýchto prípadov zaznamenaných od roku 1966, ktorý prekonal vlaňajší rekord, a síce 349 prípadov streľby.
(tasr, ap, reuters)
V pondelok o novom zbraňovom systéme informoval veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Vadym Sucharevskyj.
O novom laserovom systéme však neposkytol žiadne podrobnosti. „Dnes dokážeme týmto laserom zostreliť lietadlo vo výške viac ako dva kilometre," citovala Sucharevského tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.
Podľa šéfa ukrajinských bezpilotných síl nesie nový zbraňový systém názov Tryzub (Trojzubec). Reuters pripomína, že trojzubec sa nachádza aj na štátnom symbole Ukrajiny. Názov preto naznačuje, že laserovú zbraň Ukrajina vyrobila v domácich podmienkach.
V apríli bývalý britský minister obrany Grant Shapps vyhlásil, že britský laserový systém DragonFire by v budúcnosti mohol byť nasadený na Ukrajine a slúžiť na obranu proti ruským dronom. Uvedenie britskej laserovej zbrane do prevádzky sa však očakáva až v roku 2027.
(tasr, reuters)
Po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí tripartity sa na tom, že mzdy bránia dohode, zhodli predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) Anton Szalay a prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.
V rámci tripartity je podľa nich zhoda na viac ako polovici požiadaviek LOZ, vyriešenie ostatných je ešte predmetom ďalších rokovaní.
„Minimálne desať bodov je v podstate dohodnutých, v niektorých je to naťahovanie, či sa to dá vyriešiť do konca roka novelou zákona. Podľa mňa by sa nedalo, ale v prvom-druhom kvartáli nového roka by sa dalo a my s tým nemáme problém," uviedol Petko.
ANS podľa jeho slov zásadne nesúhlasí najmä s požiadavkou zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť riaditeľom nemocníc v prípade nedostatku lekárov či sestier v nemocnici. Riaditelia podľa Petka za to nemôžu niesť zodpovednosť, ak samotný štát priznáva, že lekárov a sestier na Slovensku je málo.
K dohode podľa neho naďalej nedošlo v otázke platov. Zdôraznil, že vláda urobila chybu, keď jednostranne porušila memorandum, ktoré v roku 2022 podpísal s LOZ vtedajší vládny kabinet. Ide podľa neho kľúčový bod v rokovaniach. „Ak má dôjsť k upokojeniu, bude sa treba zaoberať čo so zákonom 578 a koeficientmi. Nevidím momentálne iné riešenie. Ale to je politické rozhodnutie vlády," dodal.
Jeho slová potvrdil aj predseda SOZZaSS. „Potvrdzujem slová prezidenta ANS. Momentálne sa javí ako nedohoda najmä nedodržanie memoranda, najmä v dodržaní zákona 578, ktorý sa týka platov," povedal.
Obaja vnímajú situáciu skepticky. „Slovenský pacient je v ohrození. Situácia je veľmi nedobrá,"
Szalay. Petko nevie deklarovať, čo nastane, ak lekári vo výpovediach po 1. januári nenastúpia do nemocníc. Dodal, že obe strany vyzvali, aby k situácii pristupovali zodpovedne a hľadali kompromis.
Rokovanie na pôde Ministerstva zdravotníctva SR naďalej pokračuje, avšak už len medzi LOZ a vedením rezortu. Podľa Szalaya majú diskutovať o otázkach, ktoré zostali otvorené.
Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári v pondelok začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.
(tasr)
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) zároveň informoval, že prvýkrát zasadnutiu zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli predsedala nová šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá si s diplomatmi dohodla formát ďalších rokovaní.
Pri debatách o Ukrajine Blanár zopakoval pozíciu Slovenska, že pomáha iba humanitárne a vojensky len nesmrtiacou technikou. Pripomenul, že práve prebieha doručovanie ďalšieho slovenského humanitárneho balíka vrátane elektrocentrál, ktoré pomáhajú pri častých výpadkoch prúdu na Ukrajine.
„Povedal som, že sme dodali už takmer 60 gigawatthodín elektriny Ukrajine a sme pripravení v tom pomáhať aj ďalej," uviedol.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sibyha podľa Blanára prostredníctvom videokonferencie informoval, že situácia na fronte je zložitá, pričom v debatách odznel aj názor, že Kyjev stráca viac vojakov, ako je schopný regrutovať, a v tomto kontexte niektoré krajiny hovoria aj o možnosti prestať vyplácať sociálne dávky mladým Ukrajincom so štatútom utečencov, ktorí sú schopní bojovať.
„Tieto debaty dávajú za pravdu tomu, čo hovoríme od začiatku, že tento konflikt nemá vojnové riešenie a že treba čím skôr rokovať o mieri," vysvetlil Blanár. V tejto súvislosti informoval Kallasovú a ostatných kolegov, že slovenská vládna delegácia po Číne navštívila aj Brazíliu, kde si vypočula brazílsky pohľad na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, pričom Slovensko zdôraznilo, že patrí do skupiny priateľov mieru v OSN.
„Dnes sme schválili 15. sankčný balík proti Rusku. Chcem povedať, že tento balík nemá žiaden dosah na Slovensko a jeho občanov. Hovorili sme, že v prípade, ak tak bude, tak nebudeme s ním súhlasiť. Pozitívne je, že sme získali podporu od všetkých kolegov na to, aby sa nám predlžila výnimka na vývoz ruských ropných produktov do Českej republiky z rafinérie Slovnaft," opísal situáciu Blanár.
S odkazom na možné mierové rokovania o Ukrajine Blanár pripomenul, že diplomati EÚ očakávajú prvé kroky nového amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho januárovej inaugurácii, keď tento proces môže nabrať väčšiu dynamiku.
V súvislosti so zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli v pondelok Maďarsko zablokovalo snahy uvaliť sankcie na gruzínskych predstaviteľov z dôvodu zásahov proti prozápadným demonštrantom. Blanár (Smer) reagoval, že Slovensko nebude zasahovať do výsledkov volieb v Gruzínsku.
„Na sankcie potrebujeme všetkých 27 členských štátov na palube a tam, žiaľ, nie sme," povedala novinárom nová šéfka európskej diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá zasadnutiu predsedala.
Blanár pripomenul pozíciu slovenskej vlády, že jasne rešpektuje krajiny, ktoré sa rozhodnú ísť vlastnou cestou, a že rešpektuje demokratické princípy. „Jeden z demokratických princípov sú slobodné voľby. A preto nechceme zasahovať do výsledkov volieb ani v Gruzínsku, pretože tieto voľby neboli spochybnené ako také, z hľadiska výsledku," vysvetlil.
Dodal, že výhrady boli vyslovene k určitým nedostatkom, ktoré sa vyskytli, a čaká na definitívnu správu, ktorú má spracovať OBSE. Zdôraznil však, že dôrazne odmieta politizáciu, ktorú predviedol Európsky parlament, lebo bez toho, aby vedel, ako to v súčasnosti naozaj v Gruzínsku vyzerá, spochybnil voľby, nerešpektoval názory občanov Gruzínska a prijal uznesenie, ktoré hovorí, že Gruzínci si majú do jedného roka usporiadať nové voľby.
V závere skonštatoval, že doterajšia prezidentka Gruzínska, ktorá odmietla uvoľniť miesto novému prezidentovi zvolenému parlamentom, porušuje ústavu a zákony a nenapomáha riešeniu napätej situácie v tejto krajine. „Ak sa nevyjadríme k tomuto, tak podporujeme dvojitý meter, a to zrejme nikto z nás nechce," uzavrel šéf diplomacie.
Diplomati EÚ sankcie nepresadili, dohodli sa iba na skôr symbolickom kroku zavedenia vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.
Snaha EÚ zaviesť sankcie voči niektorým predstaviteľom gruzínskej moci vyplýva z toho, že gruzínske úrady tvrdo potláčajú demonštrantov, ktorí v posledných týždňoch vyšli do ulíc na protest proti rozhodnutiu vlády odložiť integračné ambície do EÚ.
(tasr)
Žaloba podaná Európskou komisiou na Súdny dvor Európskej únie je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu len odrazom nekompetentnosti predošlých ministrov životného prostredia.
Tí podľa ministra životného prostredia spôsobili, že Slovensko nemá dobudovanú kanalizačnú sústavu ani desať rokov po termíne, ktorý malo na jej dobudovanie.
Nominant SNS tak reagoval na decembrový balík rozhodnutí o porušení právnych predpisov EÚ, ktorý v pondelok predložila Komisia. V jednom prípade, týkajúcom sa oblasti životného prostredia, Komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd.
Slovensko si podľa eurokomisie neplní v plnej miere povinnosti týkajúce sa zberu a čistenia odpadových vôd stanovené v smernici z roku 1991. Smernica vyžaduje, aby sa komunálne odpadové vody zbierali a čistili pred vypustením do prírody. Mestá a mestské aglomerácie musia zaviesť potrebnú infraštruktúru na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd.
Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo februári 2017, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v novembri 2019. Napriek určitému pokroku slovenské orgány zatiaľ sťažnosti v plnej miere nevyriešili, a preto Komisia podala prípad na Súdny dvor EÚ.
(tasr)
Krajina sa dlhodobo sa snaží nájsť ďalších partnerov na jeho dodávky, uviedla to v pondelok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) po skončení zasadnutia Rady EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku v Bruseli.
Saková pripomenula, že ministrom sa prihovoril nový eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen, ktorý predstavil svoje vízie v oblasti energetickej politiky EÚ. Prezentoval tiež sľub, že do sto dní predloží plán na plnenie zelenej dohody a bezemisného priemyslu a zároveň posilnenie konkurencieschopnosti, lebo v Únii sú troj- až štvornásobne vyššie ceny energií ako napríklad v USA.
Debaty sa podľa nej týkali aj budovania energetického trhu EÚ a dobudovania jednotnej elektrizačnej a prenosovej sústavy v rámci jednotného trhu, aby sa odstránili medzery v prepojení medzi krajinami.
„Aby sme vedeli lepšie reagovať, keď niektorá krajina má nadbytok elektrickej energie a naopak, iná krajina má väčší dopyt, aby vtedy operačné stredisko mohlo bez akýchkoľvek obmedzení toto vyrovnať. Slovensko sa pridáva k tejto iniciatíve," vysvetlila.
Saková ocenila „kus dobrej práce" maďarského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti geotermálnej energie, čo vyústilo v konkrétne odporúčania pre Európsku komisiu, aby hľadala nástroje na podporu geotermálnej energie, najmä na výrobu tepla pre mestá a obce.
„Prípravné fázy týchto projektov sú finančne veľmi náročné. Geologické prieskumy sa medzi krajinami nevymieňajú. Aj tá predprípravná fáza geologických vrtov je náročná a tam je potrebné, aby eurokomisia vytvorila nejaké schémy podpory, čo by sme mohli využívať," uviedla. V tejto súvislosti Saková spomenula podporu projektu pre Košice a okolie na využívanie geotermálnej energie.
Ministerka ocenila, že diplomati členských krajín EÚ v pondelok odobrili predĺženie výnimky pre Slovensko na vývoz produktov z ruskej ropy. Dodala, že Slovensko bolo jedným z iniciátorov, aby sa táto výnimka predĺžila o ďalších šesť mesiacov, a to aj preto, lebo Slovnaft tretinu svojich produktov vyváža na Ukrajinu a do južných Čiech.
„Je stále dopyt po tých výrobkoch. My pozitívne vnímame to, že nenastala situácia, že bez tej výnimky by sa zvýšili fixné prevádzkové náklady, čo by sa mohlo premietnuť do cien palív a mazív na slovenskom trhu. Tešíme sa, že táto výnimka bola schválená pre Slovensko a slovenskú spoločnosť Slovnaft," odkázala ministerka.
Na otázku, ako vníma, že od 1. januára už nebude prúdiť ruský plyn tranzitom cez Ukrajinu, Saková odpovedala, že Slovensko je na zimnú vykurovaciu sezónu dobre pripravené a má dostatok plynu aj na celý rok 2025. Stalo sa tak zásluhou naplnenia zásobníkov plynu a podpisu viacerých zmlúv o diverzifikácii dodávok.
„Samozrejme, nie je to dlhodobé riešenie, a preto rokujeme aj s inými partnermi, ktorí by mohli cez Ukrajinu naďalej prepravovať plyn pre stredoeurópsky región," upozornila. Dodala, že v Bruseli mala na túto tému viacero bilaterálnych rokovaní, aby bolo možné v tomto ohľade skoordinovať úsilie.
(tasr)
Dôvera vláde sa od posledného merania, naopak, mierne zvýšila.
Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktoré je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. So súčasnou politickou situáciou v Česku je podľa výsledkov spokojných 15 percent ľudí.
Dôvera v prezidenta Petra Pavla sa v porovnaní s predchádzajúcim meraním v lete 2024 znížila o dva percentuálne body. Najvyššia dôvera, ktorú Pavel zatiaľ dosiahol, bola 58 percent, a to po väčšinu roka 2023. Nedôveru mu v aktuálnom prieskume vyjadrilo 46 percent opýtaných, čo je o tri percentuálne body viac než v lete.
Kabinet Petra Fialu si polepšil z 21 na súčasných 23 percent. Poslaneckej snemovni dôveruje 24 percent a Senátu 32 percent Čechov. Tradične najlepšie sú na tom starostovia, ktorým verí 68 percent ľudí.
„Pri vláde a Poslaneckej snemovni zostáva dôvera napriek určitému zlepšeniu v porovnaní s jeseňou 2023 na zreteľne horšej úrovni, než bola v období od roku 2018 až do prvého polroka roku 2023," podotkol Jan Červenka z CVVM.
S politickou situáciou v krajine bolo podľa výsledkov prieskumu spokojných 15 percent občanov, pričom odpoveď, že sú s ňou „veľmi spokojní", uviedlo len jedno percento respondentov. Nespokojnosť vyjadrilo 63 percent opýtaných.
Výsledky podľa CVVM vyznievajú v porovnaní s jeseňou roku 2023 trochu lepšie, keďže sa podiel nespokojných znížil o šesť percentuálnych bodov. Hodnotenie politickej situácie je však naďalej výrazne horšie, než bývalo v rokoch 2014 až 2020, s výnimkou krátkodobého prepadu v roku 2017 spojeného s vládnou krízou.
Do prieskumu CVVM, ktorý sa uskutočnil od 2. septembra do 28. novembra 2024, sa zapojilo 1008 respondentov starších než 15 rokov.
(tasr)
V batožinovom priestore lietadla spoločnosti KLM, ktoré letelo z Amsterdamu do Mexico City, sa prevážalo sto živých prasiat, ktorých silný zápach prenikol do kabíny a kokpitu.
Táto situácia znemožnila posádke a cestujúcim pokračovať v lete, informoval o tom denník Bild.
Kapitán letu KL685 kontaktoval riadenie letovej prevádzky na letisku L.F. Wade na Bermudách s prosbou o mimoriadne pristátie. Napriek tomu, že situáciu neoznačil za núdzovú, uviedol, že podmienky na palube sú kvôli zápachu neúnosné a vyžadujú zastávku.
Po pristátí boli cestujúci aj posádka presunutí do hotelov na ostrove, zatiaľ čo lietadlo bolo dôkladne vyvetrané.
Sto prasiat vyložili a premiestnili na bezpečné miesto, kde sa o ne postaral vládny veterinár Dr. Jonathan Nisbett so svojím tímom.
Bermudská vláda zdôraznila, že pohoda zvierat bola prioritou, a poskytla im dočasnú starostlivosť. Po dvojdňovej prestávke boli prasatá opätovne naložené na špeciálne nákladné lietadlo Boeing 777-200, ktoré ich dopravilo do Mexika.
Napriek tomu, že bermudské úrady vyzdvihli svoju koordináciu a starostlivosť o zvieratá, zostáva nejasné, čo sa s prasiatami stalo po ich príchode do Mexika. Lietadlo s cestujúcimi pokračovalo do cieľovej destinácie po takmer 30-hodinovom meškaní.
(mm)
Ukrajinské velenie v pondelok uviedlo, že v bojoch v Kurskej oblasti na západe Ruska prišlo cez uplynulý víkend o život alebo bolo zranených najmenej 30 severokórejských vojakov.
„Podľa našich odhadov sa severokórejskí vojaci zapojili do bojov v Kursku... máme náznaky, že viacerí boli vyradení z boja," ozrejmil hovorca Pentagónu Pat Ryder. Uviedol však, že nemá informáciu o presnom počte strát na strane severokórejskej armády.
Pentagón sa k prítomnosti severokórejských vojakov vyjadril krátko po tom, čo desať západných štátov vrátane USA a EÚ opätovne odsúdili zapojenie Severnej Kórey (KĽDR) do vojny na Ukrajine. Priamu podporu ruskej agresie zo strany Pchjongjangu označili za „nebezpečné rozšírenie konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indo-pacifickú bezpečnosť".
Moskva a Pchjongjang prehlbujú vojenskú spoluprácu od začiatku vojny na Ukrajine. KĽDR sa stala prvým spojencom Ruska, ktorý Moskve poskytol jednotky svojej pravidelnej armády na podporu v bojoch.
Podľa západných a ukrajinských predstaviteľov KĽDR Rusku poskytla viac ako 10-tisíc vojakov. Dodáva mu taktiež muníciu, húfnice a raketomety. Severokórejský vodca Kim Čong-un zároveň Moskve vo vojne na Ukrajine prisľúbil neochvejnú podporu.
(tasr, reuters)
Obe krajiny patrili ku kľúčovým podporovateľom zvrhnutého Bašara Asada, ktorému po víťazstve povstalcov Kremeľ poskytol azyl a odvoz z krajiny.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že EÚ bude diskutovať s novým vedením krajiny aj o otázke ruských vojenských základní v Sýrii. Viacero ministrov zahraničných vecí členských štátov vyzvalo povstalcov, ktorí zvrhli vládu, aby sa ruských vojakov v krajine zbavili.
Rusko má v Sýrii dve vojenské základne – jednu námornú pri meste Tartús a jednu leteckú pri meste Humajmím. Obe sa nachádzajú na severozápade krajiny na pobreží Stredozemného mora.
Zdroje agentúry Reuters v sobotu uviedli, že Rusko stiahlo svoje jednotky z pozícii v sýrskom vnútrozemí. Svoje vojenské základne však údajne opustiť neplánujú.
Vysokopostavený predstaviteľ sýrskych povstalcov pre Reuters taktiež uviedol, že otázka ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii bude predmetom diskusie. „Je to záležitosť budúcich rozhovorov a konečné slovo bude mať sýrsky ľud," vyhlásil.
Kremeľ v pondelok priznal, že o osude ruských vojenských základní ešte nie je rozhodnuté. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že ruské vedenie je v kontakte s „predstaviteľmi síl, ktoré teraz kontrolujú situáciu v Sýrii".
(tasr, afp)
Jednou zo zásadných tém rokovaní boli možnosti koordinácie v oblasti civilnej ochrany a krízového manažmentu v nadväznosti na nedávne rozsiahle záplavy, ktoré postihli všetky štyri krajiny.
„Musíme posilniť spoločne systém včasného varovania, musíme zlepšiť systém výmeny informácií z našich rôznych meraní a meteostaníc. Musíme organizovať spoločné cvičenia v rámci cezhraničných regiónov tak, aby sa naše záchranárske zložky vedeli lepšie koordinovať a spolupracovať," uviedol prezident Peter Pellegrini.
Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu sa účastníci summitu zhodli na potrebe vytvorenia expertnej skupiny, v ktorej by každá krajina mala svojich zástupcov. Skupina by sa stretávala viackrát ročne v záujme zlepšenia varovného systému, skvalitnenia výmeny informácií a výmeny dát v oblasti civilnej ochrany.
Lídri krajín V4 sa počas rokovaní dotkli aj vojnového konfliktu na Ukrajine. Slovenský prezident ocenil, že so svojimi partnermi majú spoločne pragmatický pohľad na skutočnú situáciu. „Všetci cítime, že treba čo najskôr obidve strany dotlačiť k stretnutiu za rokovacím stolom a čo najskoršie zastavenie krviprelievania," poznamenal Pellegrini.
Hľadanie usporiadania povojnového konfliktu podľa neho určite nebude jednoduché. „Zdá sa, že po mieri dnes už nevolá len pár krajín v Európe, ale väčšina lídrov si uvedomuje, že mier je jediným riešením tohto vojnového konfliktu," uzavrel slovenský prezident.
(tasr)
Kanadská vicepremiérka a ministerka financií Chrystia Freelandová a predseda vlády Justin Trudeau sa názorovo rozchádzajú najmä v tom, ako reagovať na zavedenie ciel zo strany USA.
Agentúra AP vo svojej správe pripomenula, že išlo o jednu z najsilnejších ministeriek v liberálnej vláde premiéra Trudeaua, ktorej výrazne klesá popularita.
Freelandová v pondelok vyhlásila, že premiér ju informoval o tom, že si už neželá, aby ďalej vykonávala funkciu ministerky financií, a ponúkol jej iné portfólio vo svojom kabinete. Podľa jej vlastných slov však po takejto výzve bolo jedinou "úprimnou a prijateľnou" cestou podať demisiu.
„V uplynulých týždňoch sme sa rozchádzali v názore na to, aká cesta je pre Kanadu najlepšia," uviedla Freelandová na margo vzťahov s premiérom.
Nachádzajúci americký prezident Donald Trump koncom novembra vyhlásil, že uvalí 25-percentné clá na všetok tovar dovážaný zo susednej Kanady a Mexika.
Freelandová vo svojom rezignačnom liste ozrejmila, že Trumpove hrozby treba brať mimoriadne vážne. Napísala, že v tejto súvislosti je nutné pripraviť sa na nadchádzajúcu obchodnú vojnu a vyhnúť sa „nákladným politickým trikom, ktoré si nemôžeme dovoliť".
AFP pripomína, že Freelandovú prvýkrát zvolili do parlamentu v roku 2013 a o dva roky neskôr, keď sa k moci dostali liberáli, sa stala členkou Trudeauovho kabinetu. V ňom zastávala niekoľko kľúčových pozícií vrátane funkcie ministerky obchodu a zahraničných vecí. Viedla aj rokovania s EÚ a USA týkajúce sa zmluvy o voľnom obchode.
(tasr, ap)
Ruský minister obrany Andrej Belousov v súvislosti s očakávaniami avizoval aj rozsiahle prípravy na možný vojenský konflikt so Severoatlantickou alianciou (NATO) v priebehu najbližšieho desaťročia.
Belousov vyzdvihol postup ruských síl na Ukrajine, pričom tvrdil, že ruská armáda má iniciatívu na všetkých frontoch. Podľa jeho slov bolo tento rok „oslobodených" približne 4 500 štvorcových kilometrov a priemerný denný postup dosahuje 30 štvorcových kilometrov.
Minister zdôraznil, že ukrajinské jednotky sú nútené prechádzať do defenzívy a čeliť značnému vyčerpaniu svojich záloh. Prezident Putin označil vývoj v „špeciálnej operácii" za úspešný, pričom uviedol, že ruské sily dobyli 189 obcí a získali strategickú iniciatívu, referuje ruská agentúra Ria novosti.
Belousov tiež avizoval modernizáciu a rozšírenie vojenského arzenálu, vrátane balistických rakiet Orešnik, strategických raketových systémov Jars, bombardérov Tu-160M a jadrových ponoriek K-555 Kňaz Požarskij. Zároveň zdôraznil potrebu rozvoja dronových technológií, umelej inteligencie a posilnenia vojenskej prítomnosti v strategických oblastiach ako Stredná Ázia, Afrika, Kaukaz a Podnestersko.
Šéf ruskej obrany ďalej obvinil Spojené štáty z eskalácie napätia, pričom poukázal na ich plány modernizovať jadrový arzenál a rozmiestniť rakety stredného a krátkeho doletu v západnej Európe do roku 2030. Podľa jeho slov sú tieto kroky dôvodom, prečo ruské vojenské výdavky dosahujú 6,3 percenta HDP a tvoria takmer tretinu štátneho rozpočtu.
(mm)
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok opäť vetoval sankcie voči najvyššiemu predstaviteľovi ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchovi Kirillovi a odmietol zaradiť do sankčného zoznamu aj ďalších občanov Ruska.
Na najnovší sankčný zoznam Bruselu týkajúci sa zákazu vstupu a zmrazenia aktív odmietol šéf maďarskej diplomacie zaradenie aj ruského veľvyslanca pri OSN, členov ruského olympijského výboru a dvoch ruských futbalových tímov.
EÚ sa už 2. júna 2022 rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku nezaradila patriarchu Kirilla, ktorý je blízkym spojencom šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Szijjártó v pondelok na tlačovej besede po rokovaní Rady Európskej únie pre zahraničné veci uviedol, že ako jediný vetoval vyplatenie približne 6,5 miliardy eur z tzv. Európskeho mierového nástroja členským štátom, ktoré predtým poslali zbrane na Ukrajinu.
„Maďarsko nebude nijakým spôsobom asistovať tomuto kroku. Rovnako tak nepodporíme ani presun koordinačnej jednotky do Kyjeva v rámci výcvikovej misie EÚ a ani vyslanie poradcov Únie do Kyjeva na koordináciu reformy ukrajinského bezpečnostného sektora," dodal Szijjártó.
(tasr, nepszáva)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…