Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Českej hlave štátu dôveruje najmenej opýtaných od nástupu do úradu

Dôvera vláde sa od posledného merania, naopak, mierne zvýšila.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktoré je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. So súčasnou politickou situáciou v Česku je podľa výsledkov spokojných 15 percent ľudí.

Dôvera v prezidenta Petra Pavla sa v porovnaní s predchádzajúcim meraním v lete 2024 znížila o dva percentuálne body. Najvyššia dôvera, ktorú Pavel zatiaľ dosiahol, bola 58 percent, a to po väčšinu roka 2023. Nedôveru mu v aktuálnom prieskume vyjadrilo 46 percent opýtaných, čo je o tri percentuálne body viac než v lete.

Kabinet Petra Fialu si polepšil z 21 na súčasných 23 percent. Poslaneckej snemovni dôveruje 24 percent a Senátu 32 percent Čechov. Tradične najlepšie sú na tom starostovia, ktorým verí 68 percent ľudí.

„Pri vláde a Poslaneckej snemovni zostáva dôvera napriek určitému zlepšeniu v porovnaní s jeseňou 2023 na zreteľne horšej úrovni, než bola v období od roku 2018 až do prvého polroka roku 2023," podotkol Jan Červenka z CVVM.

S politickou situáciou v krajine bolo podľa výsledkov prieskumu spokojných 15 percent občanov, pričom odpoveď, že sú s ňou „veľmi spokojní", uviedlo len jedno percento respondentov. Nespokojnosť vyjadrilo 63 percent opýtaných.

Výsledky podľa CVVM vyznievajú v porovnaní s jeseňou roku 2023 trochu lepšie, keďže sa podiel nespokojných znížil o šesť percentuálnych bodov. Hodnotenie politickej situácie je však naďalej výrazne horšie, než bývalo v rokoch 2014 až 2020, s výnimkou krátkodobého prepadu v roku 2017 spojeného s vládnou krízou.

Do prieskumu CVVM, ktorý sa uskutočnil od 2. septembra do 28. novembra 2024, sa zapojilo 1008 respondentov starších než 15 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Lietadlo muselo núdzovo pristáť. Dôvod bol bizarný

V batožinovom priestore lietadla spoločnosti KLM, ktoré letelo z Amsterdamu do Mexico City, sa prevážalo sto živých prasiat, ktorých silný zápach prenikol do kabíny a kokpitu.

Táto situácia znemožnila posádke a cestujúcim pokračovať v lete, informoval o tom denník Bild.

Kapitán letu KL685 kontaktoval riadenie letovej prevádzky na letisku L.F. Wade na Bermudách s prosbou o mimoriadne pristátie. Napriek tomu, že situáciu neoznačil za núdzovú, uviedol, že podmienky na palube sú kvôli zápachu neúnosné a vyžadujú zastávku.

Po pristátí boli cestujúci aj posádka presunutí do hotelov na ostrove, zatiaľ čo lietadlo bolo dôkladne vyvetrané.

Sto prasiat vyložili a premiestnili na bezpečné miesto, kde sa o ne postaral vládny veterinár Dr. Jonathan Nisbett so svojím tímom.

Bermudská vláda zdôraznila, že pohoda zvierat bola prioritou, a poskytla im dočasnú starostlivosť. Po dvojdňovej prestávke boli prasatá opätovne naložené na špeciálne nákladné lietadlo Boeing 777-200, ktoré ich dopravilo do Mexika.

Napriek tomu, že bermudské úrady vyzdvihli svoju koordináciu a starostlivosť o zvieratá, zostáva nejasné, čo sa s prasiatami stalo po ich príchode do Mexika. Lietadlo s cestujúcimi pokračovalo do cieľovej destinácie po takmer 30-hodinovom meškaní.

(mm)

Minúta  |  

Vojaci KĽDR sa už podľa Pentagónu zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti

Ukrajinské velenie v pondelok uviedlo, že v bojoch v Kurskej oblasti na západe Ruska prišlo cez uplynulý víkend o život alebo bolo zranených najmenej 30 severokórejských vojakov.

„Podľa našich odhadov sa severokórejskí vojaci zapojili do bojov v Kursku... máme náznaky, že viacerí boli vyradení z boja," ozrejmil hovorca Pentagónu Pat Ryder. Uviedol však, že nemá informáciu o presnom počte strát na strane severokórejskej armády.

Pentagón sa k prítomnosti severokórejských vojakov vyjadril krátko po tom, čo desať západných štátov vrátane USA a EÚ opätovne odsúdili zapojenie Severnej Kórey (KĽDR) do vojny na Ukrajine. Priamu podporu ruskej agresie zo strany Pchjongjangu označili za „nebezpečné rozšírenie konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indo-pacifickú bezpečnosť".

Moskva a Pchjongjang prehlbujú vojenskú spoluprácu od začiatku vojny na Ukrajine. KĽDR sa stala prvým spojencom Ruska, ktorý Moskve poskytol jednotky svojej pravidelnej armády na podporu v bojoch.

Podľa západných a ukrajinských predstaviteľov KĽDR Rusku poskytla viac ako 10-tisíc vojakov. Dodáva mu taktiež muníciu, húfnice a raketomety. Severokórejský vodca Kim Čong-un zároveň Moskve vo vojne na Ukrajine prisľúbil neochvejnú podporu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Rusko a Irán by nemali mať v povojnovej Sýrii miesto, vyhlásil šéfka európskej diplomacie

Obe krajiny patrili ku kľúčovým podporovateľom zvrhnutého Bašara Asada, ktorému po víťazstve povstalcov Kremeľ poskytol azyl a odvoz z krajiny.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že EÚ bude diskutovať s novým vedením krajiny aj o otázke ruských vojenských základní v Sýrii. Viacero ministrov zahraničných vecí členských štátov vyzvalo povstalcov, ktorí zvrhli vládu, aby sa ruských vojakov v krajine zbavili.

Rusko má v Sýrii dve vojenské základne – jednu námornú pri meste Tartús a jednu leteckú pri meste Humajmím. Obe sa nachádzajú na severozápade krajiny na pobreží Stredozemného mora.

Zdroje agentúry Reuters v sobotu uviedli, že Rusko stiahlo svoje jednotky z pozícii v sýrskom vnútrozemí. Svoje vojenské základne však údajne opustiť neplánujú.

Vysokopostavený predstaviteľ sýrskych povstalcov pre Reuters taktiež uviedol, že otázka ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii bude predmetom diskusie. „Je to záležitosť budúcich rozhovorov a konečné slovo bude mať sýrsky ľud," vyhlásil.

Kremeľ v pondelok priznal, že o osude ruských vojenských základní ešte nie je rozhodnuté. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že ruské vedenie je v kontakte s „predstaviteľmi síl, ktoré teraz kontrolujú situáciu v Sýrii".

(tasr, afp)

Minúta  |  

Po mieri dnes už nevolá len pár krajín, vyhlásil Pellegrini na samite V4

Jednou zo zásadných tém rokovaní boli možnosti koordinácie v oblasti civilnej ochrany a krízového manažmentu v nadväznosti na nedávne rozsiahle záplavy, ktoré postihli všetky štyri krajiny.

„Musíme posilniť spoločne systém včasného varovania, musíme zlepšiť systém výmeny informácií z našich rôznych meraní a meteostaníc. Musíme organizovať spoločné cvičenia v rámci cezhraničných regiónov tak, aby sa naše záchranárske zložky vedeli lepšie koordinovať a spolupracovať," uviedol prezident Peter Pellegrini.

Podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu sa účastníci summitu zhodli na potrebe vytvorenia expertnej skupiny, v ktorej by každá krajina mala svojich zástupcov. Skupina by sa stretávala viackrát ročne v záujme zlepšenia varovného systému, skvalitnenia výmeny informácií a výmeny dát v oblasti civilnej ochrany.

Lídri krajín V4 sa počas rokovaní dotkli aj vojnového konfliktu na Ukrajine. Slovenský prezident ocenil, že so svojimi partnermi majú spoločne pragmatický pohľad na skutočnú situáciu. „Všetci cítime, že treba čo najskôr obidve strany dotlačiť k stretnutiu za rokovacím stolom a čo najskoršie zastavenie krviprelievania," poznamenal Pellegrini.

Hľadanie usporiadania povojnového konfliktu podľa neho určite nebude jednoduché. „Zdá sa, že po mieri dnes už nevolá len pár krajín v Európe, ale väčšina lídrov si uvedomuje, že mier je jediným riešením tohto vojnového konfliktu," uzavrel slovenský prezident.

(tasr)

Minúta  |  

Kanadská členka vlády odstúpila. Dôvodom sú nezhody s premiérom

Kanadská vicepremiérka a ministerka financií Chrystia Freelandová a predseda vlády Justin Trudeau sa názorovo rozchádzajú najmä v tom, ako reagovať na zavedenie ciel zo strany USA.

Agentúra AP vo svojej správe pripomenula, že išlo o jednu z najsilnejších ministeriek v liberálnej vláde premiéra Trudeaua, ktorej výrazne klesá popularita.

Freelandová v pondelok vyhlásila, že premiér ju informoval o tom, že si už neželá, aby ďalej vykonávala funkciu ministerky financií, a ponúkol jej iné portfólio vo svojom kabinete. Podľa jej vlastných slov však po takejto výzve bolo jedinou "úprimnou a prijateľnou" cestou podať demisiu.

„V uplynulých týždňoch sme sa rozchádzali v názore na to, aká cesta je pre Kanadu najlepšia," uviedla Freelandová na margo vzťahov s premiérom.

Nachádzajúci americký prezident Donald Trump koncom novembra vyhlásil, že uvalí 25-percentné clá na všetok tovar dovážaný zo susednej Kanady a Mexika.

Freelandová vo svojom rezignačnom liste ozrejmila, že Trumpove hrozby treba brať mimoriadne vážne. Napísala, že v tejto súvislosti je nutné pripraviť sa na nadchádzajúcu obchodnú vojnu a vyhnúť sa „nákladným politickým trikom, ktoré si nemôžeme dovoliť".

AFP pripomína, že Freelandovú prvýkrát zvolili do parlamentu v roku 2013 a o dva roky neskôr, keď sa k moci dostali liberáli, sa stala členkou Trudeauovho kabinetu. V ňom zastávala niekoľko kľúčových pozícií vrátane funkcie ministerky obchodu a zahraničných vecí. Viedla aj rokovania s EÚ a USA týkajúce sa zmluvy o voľnom obchode.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.