Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že disponuje novou laserovou zbraňou s dosahom nad 2 000 metrov

V pondelok o novom zbraňovom systéme informoval veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Vadym Sucharevskyj.

O novom laserovom systéme však neposkytol žiadne podrobnosti. „Dnes dokážeme týmto laserom zostreliť lietadlo vo výške viac ako dva kilometre," citovala Sucharevského tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.

Podľa šéfa ukrajinských bezpilotných síl nesie nový zbraňový systém názov Tryzub (Trojzubec). Reuters pripomína, že trojzubec sa nachádza aj na štátnom symbole Ukrajiny. Názov preto naznačuje, že laserovú zbraň Ukrajina vyrobila v domácich podmienkach.

V apríli bývalý britský minister obrany Grant Shapps vyhlásil, že britský laserový systém DragonFire by v budúcnosti mohol byť nasadený na Ukrajine a slúžiť na obranu proti ruským dronom. Uvedenie britskej laserovej zbrane do prevádzky sa však očakáva až v roku 2027.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Platy lekárov sa javia ako najväčšia prekážka dohody s vládou

Po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí tripartity sa na tom, že mzdy bránia dohode, zhodli predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) Anton Szalay a prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.

V rámci tripartity je podľa nich zhoda na viac ako polovici požiadaviek LOZ, vyriešenie ostatných je ešte predmetom ďalších rokovaní.

„Minimálne desať bodov je v podstate dohodnutých, v niektorých je to naťahovanie, či sa to dá vyriešiť do konca roka novelou zákona. Podľa mňa by sa nedalo, ale v prvom-druhom kvartáli nového roka by sa dalo a my s tým nemáme problém," uviedol Petko.

ANS podľa jeho slov zásadne nesúhlasí najmä s požiadavkou zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť riaditeľom nemocníc v prípade nedostatku lekárov či sestier v nemocnici. Riaditelia podľa Petka za to nemôžu niesť zodpovednosť, ak samotný štát priznáva, že lekárov a sestier na Slovensku je málo.

K dohode podľa neho naďalej nedošlo v otázke platov. Zdôraznil, že vláda urobila chybu, keď jednostranne porušila memorandum, ktoré v roku 2022 podpísal s LOZ vtedajší vládny kabinet. Ide podľa neho kľúčový bod v rokovaniach. „Ak má dôjsť k upokojeniu, bude sa treba zaoberať čo so zákonom 578 a koeficientmi. Nevidím momentálne iné riešenie. Ale to je politické rozhodnutie vlády," dodal.

Jeho slová potvrdil aj predseda SOZZaSS. „Potvrdzujem slová prezidenta ANS. Momentálne sa javí ako nedohoda najmä nedodržanie memoranda, najmä v dodržaní zákona 578, ktorý sa týka platov," povedal.

Obaja vnímajú situáciu skepticky. „Slovenský pacient je v ohrození. Situácia je veľmi nedobrá,"

Szalay. Petko nevie deklarovať, čo nastane, ak lekári vo výpovediach po 1. januári nenastúpia do nemocníc. Dodal, že obe strany vyzvali, aby k situácii pristupovali zodpovedne a hľadali kompromis.

Rokovanie na pôde Ministerstva zdravotníctva SR naďalej pokračuje, avšak už len medzi LOZ a vedením rezortu. Podľa Szalaya majú diskutovať o otázkach, ktoré zostali otvorené.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári v pondelok začali podávať už aj výpovede z nadčasov. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár tvrdí, že nový sankčný balík nebude mať vplyv na Slovákov

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) zároveň informoval, že prvýkrát zasadnutiu zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli predsedala nová šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá si s diplomatmi dohodla formát ďalších rokovaní.

Pri debatách o Ukrajine Blanár zopakoval pozíciu Slovenska, že pomáha iba humanitárne a vojensky len nesmrtiacou technikou. Pripomenul, že práve prebieha doručovanie ďalšieho slovenského humanitárneho balíka vrátane elektrocentrál, ktoré pomáhajú pri častých výpadkoch prúdu na Ukrajine.

„Povedal som, že sme dodali už takmer 60 gigawatthodín elektriny Ukrajine a sme pripravení v tom pomáhať aj ďalej," uviedol.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sibyha podľa Blanára prostredníctvom videokonferencie informoval, že situácia na fronte je zložitá, pričom v debatách odznel aj názor, že Kyjev stráca viac vojakov, ako je schopný regrutovať, a v tomto kontexte niektoré krajiny hovoria aj o možnosti prestať vyplácať sociálne dávky mladým Ukrajincom so štatútom utečencov, ktorí sú schopní bojovať.

„Tieto debaty dávajú za pravdu tomu, čo hovoríme od začiatku, že tento konflikt nemá vojnové riešenie a že treba čím skôr rokovať o mieri," vysvetlil Blanár. V tejto súvislosti informoval Kallasovú a ostatných kolegov, že slovenská vládna delegácia po Číne navštívila aj Brazíliu, kde si vypočula brazílsky pohľad na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, pričom Slovensko zdôraznilo, že patrí do skupiny priateľov mieru v OSN.

„Dnes sme schválili 15. sankčný balík proti Rusku. Chcem povedať, že tento balík nemá žiaden dosah na Slovensko a jeho občanov. Hovorili sme, že v prípade, ak tak bude, tak nebudeme s ním súhlasiť. Pozitívne je, že sme získali podporu od všetkých kolegov na to, aby sa nám predlžila výnimka na vývoz ruských ropných produktov do Českej republiky z rafinérie Slovnaft," opísal situáciu Blanár.

S odkazom na možné mierové rokovania o Ukrajine Blanár pripomenul, že diplomati EÚ očakávajú prvé kroky nového amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho januárovej inaugurácii, keď tento proces môže nabrať väčšiu dynamiku.

Slovensko nebude zasahovať do výsledkov volieb v Gruzínsku

V súvislosti so zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli v pondelok Maďarsko zablokovalo snahy uvaliť sankcie na gruzínskych predstaviteľov z dôvodu zásahov proti prozápadným demonštrantom. Blanár (Smer) reagoval, že Slovensko nebude zasahovať do výsledkov volieb v Gruzínsku.

„Na sankcie potrebujeme všetkých 27 členských štátov na palube a tam, žiaľ, nie sme," povedala novinárom nová šéfka európskej diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá zasadnutiu predsedala.

Blanár pripomenul pozíciu slovenskej vlády, že jasne rešpektuje krajiny, ktoré sa rozhodnú ísť vlastnou cestou, a že rešpektuje demokratické princípy. „Jeden z demokratických princípov sú slobodné voľby. A preto nechceme zasahovať do výsledkov volieb ani v Gruzínsku, pretože tieto voľby neboli spochybnené ako také, z hľadiska výsledku," vysvetlil.

Dodal, že výhrady boli vyslovene k určitým nedostatkom, ktoré sa vyskytli, a čaká na definitívnu správu, ktorú má spracovať OBSE. Zdôraznil však, že dôrazne odmieta politizáciu, ktorú predviedol Európsky parlament, lebo bez toho, aby vedel, ako to v súčasnosti naozaj v Gruzínsku vyzerá, spochybnil voľby, nerešpektoval názory občanov Gruzínska a prijal uznesenie, ktoré hovorí, že Gruzínci si majú do jedného roka usporiadať nové voľby.

Dvojitý meter

V závere skonštatoval, že doterajšia prezidentka Gruzínska, ktorá odmietla uvoľniť miesto novému prezidentovi zvolenému parlamentom, porušuje ústavu a zákony a nenapomáha riešeniu napätej situácie v tejto krajine. „Ak sa nevyjadríme k tomuto, tak podporujeme dvojitý meter, a to zrejme nikto z nás nechce," uzavrel šéf diplomacie.

Diplomati EÚ sankcie nepresadili, dohodli sa iba na skôr symbolickom kroku zavedenia vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.

Snaha EÚ zaviesť sankcie voči niektorým predstaviteľom gruzínskej moci vyplýva z toho, že gruzínske úrady tvrdo potláčajú demonštrantov, ktorí v posledných týždňoch vyšli do ulíc na protest proti rozhodnutiu vlády odložiť integračné ambície do EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Komisia zažalovala Slovensko. Taraba resty dáva za vinu exministrom

Žaloba podaná Európskou komisiou na Súdny dvor Európskej únie je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu len odrazom nekompetentnosti predošlých ministrov životného prostredia.

Tí podľa ministra životného prostredia spôsobili, že Slovensko nemá dobudovanú kanalizačnú sústavu ani desať rokov po termíne, ktorý malo na jej dobudovanie.

Nominant SNS tak reagoval na decembrový balík rozhodnutí o porušení právnych predpisov EÚ, ktorý v pondelok predložila Komisia. V jednom prípade, týkajúcom sa oblasti životného prostredia, Komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd.

Slovensko si podľa eurokomisie neplní v plnej miere povinnosti týkajúce sa zberu a čistenia odpadových vôd stanovené v smernici z roku 1991. Smernica vyžaduje, aby sa komunálne odpadové vody zbierali a čistili pred vypustením do prírody. Mestá a mestské aglomerácie musia zaviesť potrebnú infraštruktúru na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd.

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo februári 2017, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v novembri 2019. Napriek určitému pokroku slovenské orgány zatiaľ sťažnosti v plnej miere nevyriešili, a preto Komisia podala prípad na Súdny dvor EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko má podľa Sakovej na rok 2025 dosť plynu

Krajina sa dlhodobo sa snaží nájsť ďalších partnerov na jeho dodávky, uviedla to v pondelok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) po skončení zasadnutia Rady EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku v Bruseli.

Saková pripomenula, že ministrom sa prihovoril nový eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen, ktorý predstavil svoje vízie v oblasti energetickej politiky EÚ. Prezentoval tiež sľub, že do sto dní predloží plán na plnenie zelenej dohody a bezemisného priemyslu a zároveň posilnenie konkurencieschopnosti, lebo v Únii sú troj- až štvornásobne vyššie ceny energií ako napríklad v USA.

Debaty sa podľa nej týkali aj budovania energetického trhu EÚ a dobudovania jednotnej elektrizačnej a prenosovej sústavy v rámci jednotného trhu, aby sa odstránili medzery v prepojení medzi krajinami.

„Aby sme vedeli lepšie reagovať, keď niektorá krajina má nadbytok elektrickej energie a naopak, iná krajina má väčší dopyt, aby vtedy operačné stredisko mohlo bez akýchkoľvek obmedzení toto vyrovnať. Slovensko sa pridáva k tejto iniciatíve," vysvetlila.

Saková ocenila „kus dobrej práce" maďarského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti geotermálnej energie, čo vyústilo v konkrétne odporúčania pre Európsku komisiu, aby hľadala nástroje na podporu geotermálnej energie, najmä na výrobu tepla pre mestá a obce.

„Prípravné fázy týchto projektov sú finančne veľmi náročné. Geologické prieskumy sa medzi krajinami nevymieňajú. Aj tá predprípravná fáza geologických vrtov je náročná a tam je potrebné, aby eurokomisia vytvorila nejaké schémy podpory, čo by sme mohli využívať," uviedla. V tejto súvislosti Saková spomenula podporu projektu pre Košice a okolie na využívanie geotermálnej energie.

Ministerka ocenila, že diplomati členských krajín EÚ v pondelok odobrili predĺženie výnimky pre Slovensko na vývoz produktov z ruskej ropy. Dodala, že Slovensko bolo jedným z iniciátorov, aby sa táto výnimka predĺžila o ďalších šesť mesiacov, a to aj preto, lebo Slovnaft tretinu svojich produktov vyváža na Ukrajinu a do južných Čiech.

„Je stále dopyt po tých výrobkoch. My pozitívne vnímame to, že nenastala situácia, že bez tej výnimky by sa zvýšili fixné prevádzkové náklady, čo by sa mohlo premietnuť do cien palív a mazív na slovenskom trhu. Tešíme sa, že táto výnimka bola schválená pre Slovensko a slovenskú spoločnosť Slovnaft," odkázala ministerka.

Na otázku, ako vníma, že od 1. januára už nebude prúdiť ruský plyn tranzitom cez Ukrajinu, Saková odpovedala, že Slovensko je na zimnú vykurovaciu sezónu dobre pripravené a má dostatok plynu aj na celý rok 2025. Stalo sa tak zásluhou naplnenia zásobníkov plynu a podpisu viacerých zmlúv o diverzifikácii dodávok.

„Samozrejme, nie je to dlhodobé riešenie, a preto rokujeme aj s inými partnermi, ktorí by mohli cez Ukrajinu naďalej prepravovať plyn pre stredoeurópsky región," upozornila. Dodala, že v Bruseli mala na túto tému viacero bilaterálnych rokovaní, aby bolo možné v tomto ohľade skoordinovať úsilie.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Českej hlave štátu dôveruje najmenej opýtaných od nástupu do úradu

Dôvera vláde sa od posledného merania, naopak, mierne zvýšila.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktoré je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied ČR. So súčasnou politickou situáciou v Česku je podľa výsledkov spokojných 15 percent ľudí.

Dôvera v prezidenta Petra Pavla sa v porovnaní s predchádzajúcim meraním v lete 2024 znížila o dva percentuálne body. Najvyššia dôvera, ktorú Pavel zatiaľ dosiahol, bola 58 percent, a to po väčšinu roka 2023. Nedôveru mu v aktuálnom prieskume vyjadrilo 46 percent opýtaných, čo je o tri percentuálne body viac než v lete.

Kabinet Petra Fialu si polepšil z 21 na súčasných 23 percent. Poslaneckej snemovni dôveruje 24 percent a Senátu 32 percent Čechov. Tradične najlepšie sú na tom starostovia, ktorým verí 68 percent ľudí.

„Pri vláde a Poslaneckej snemovni zostáva dôvera napriek určitému zlepšeniu v porovnaní s jeseňou 2023 na zreteľne horšej úrovni, než bola v období od roku 2018 až do prvého polroka roku 2023," podotkol Jan Červenka z CVVM.

S politickou situáciou v krajine bolo podľa výsledkov prieskumu spokojných 15 percent občanov, pričom odpoveď, že sú s ňou „veľmi spokojní", uviedlo len jedno percento respondentov. Nespokojnosť vyjadrilo 63 percent opýtaných.

Výsledky podľa CVVM vyznievajú v porovnaní s jeseňou roku 2023 trochu lepšie, keďže sa podiel nespokojných znížil o šesť percentuálnych bodov. Hodnotenie politickej situácie je však naďalej výrazne horšie, než bývalo v rokoch 2014 až 2020, s výnimkou krátkodobého prepadu v roku 2017 spojeného s vládnou krízou.

Do prieskumu CVVM, ktorý sa uskutočnil od 2. septembra do 28. novembra 2024, sa zapojilo 1008 respondentov starších než 15 rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.