Preskočiť na obsah
  |  

WSJ: Elon Musk stále nemá dostatočnú previerku na utajované záležitosti rezortu obrany

Vedenie miliardárovej spoločnosti SpaceX sa údajne snažilo vyhnúť previerke, ktorá by sa mohla dotknúť otázok o jeho užívaní drog a kontaktoch so zahraničnými predstaviteľmi, hoci firma je jedným z najväčších dodávateľov Pentagónu.

Denník Wall Street Journal podotkol, že každý náklad rakiet SpaceX-u, ktorý súvisí s prácou ministerstva obrany či tajných služieb, je oficiálne vládnym tajomstvom, o ktorom vedia len vybraní zamestnanci. Vzniká tak pozoruhodná situácia, keď sú Muskovi podriadení lepšie informovaní ako on sám.

Americké bezpečnostné agentúry odporučili manažérom SpaceX-u, aby sa „neusilovali o vyššiu bezpečnostnú previerku pre Muska“, povedali Journalu zdroje z technologickej firmy.

Medzi pálčivé témy patrí fajčenie marihuany v podcaste Joea Rogana v roku 2018, ktorá skomplikovala získanie jeho súčasnej bezpečnostnej previerky „Top Secret“. WSJ tiež v júni 2023 písal o Muskovom rekreačnom užívaní ketamínu, a v októbri s odvolaním sa na anonymné zdroje zverejnil článok o kontaktoch miliardára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Zvolený prezident Donald Trump Muska vymenoval do čela nového oddelenia pre efektivitu vlády (DOGE), čím sa technologický vizionár dostal na úroveň člena kabinetu – a tým získa aj „široký prístup“ k utajovaným informáciám bez previerky.

Zmluvní dodávatelia Pentagónu majú rovnako ako zamestnanci ministerstva previerku, ktorú rezort obrany udeľuje v troch úrovniach, a síce Dôverné, Tajné a Prísne tajné. Okrem toho však zamestnanci SpaceX-u majú špecifickú autorizáciu pre prácu s hlboko utajovanými dokumentmi, čo Musk v súčasnosti nemá.

V prípade, že DOGE začne preskúmanie a celofederálny audit všetkých rezortov a vyše 400 vládnych agentúr, dostane sa aj k utajovaným informáciám, na ktoré previerku nemá, avšak z pozície kváziministra na to bude mať právo.

(sab)

  |  

USA majú obavy z možného tureckého vpádu do Sýrie

Ankara a jej militantní spojenci organizujú svoje sily pozdĺž sýrsko-tureckej hranice, tvrdia vysokopostavení predstavitelia Pentagónu, podľa ktorých sa Turecko pripravuje na „rozsiahlu“ inváziu, píše denník Wall Street Journal (WSJ).

Turecká armáda sa podľa zdrojov WSJ chystá na vpád do severnej a severovýchodnej časti Sýrie, ktorú ovládajú sýrski Kurdi. Tí do veľkej miery spolupracovali s vládou zvrhnutého prezidenta Bašára Asada, hoci ich podporujú aj Američania.

Ozbrojené sily údajne nasadili uniformované špeciálne jednotky i delostrelectvo, spolu s príslušníkmi viacerých – najmä sunnitských – milícií a sústreďujú sa v blízkosti mesta Kobanî (Ajn al-Arab) na severe Sýrie, v ktorom žije početná kurdská komunita.

Turecká cezhraničná operácia by sa mohla začať v blízkej budúcnosti, uviedol pre WSJ jeden z amerických predstaviteľov.

Zhromažďovanie síl, ktoré sa začalo po Asadovom páde začiatkom decembra, sa zdá byť podobné tureckým vojenským krokom pred inváziou na severovýchod Sýrie v roku 2019. „Zameriavame sa na to a tlačíme na zdržanlivosť,“ povedal ďalší z amerických predstaviteľov.

Spoluprezident kurdskej samosprávy Rojava v Sýrii Ilham Ahmed v pondelok oznámil zvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, že vojenská akcia Ankary „sa zdá byť pravdepodobná“, a vyzval ho, aby naliehal na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, nech zastaví prípravy.

Cieľom Turecka – členského štátu NATO – je „vytvoriť faktickú kontrolu nad našou krajinou ešte pred vaším nástupom do funkcie a prinútiť vás, aby ste s nimi spolupracovali ako s vládcami nášho územia,“ napísal Ahmed Trumpovi v liste, ktorý videl Journal. „Ak Turecko bude pokračovať vo svojej invázii, dôsledky budú katastrofálne,“ dodal spoluprezident.

Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF) sa podľa Journalu „ocitli v zraniteľnej pozícii“, keď stále spolupracujú so Spojenými štátmi na likvidácii a zadržiavaní teroristov z organizácie Islamský štát, zatiaľ čo sa Turecko údajne pripravuje na vpád do oblasti.

Minister zahraničia Antony Blinken pred týždňom v Ankare rokoval o budúcnosti Sýrie a podľa Journalu získal od Erdogana záruky, že „Ankara obmedzí operácie proti kurdským bojovníkom“.

Rozhovory o prímerí sa však podľa hovorcu SDF v pondelok skončili bez dohody. Kurdmi vedené jednotky teraz pozorujú „významné vojenské zoskupenia“ na východ i na západ od Kobanî, dodal hovorca.

„Z druhej strany hranice už vidíme hromadenie tureckých síl a naši civilisti žijú v neustálom strachu z hroziacej smrti a zničenia,“ napísal Ahmed Trumpovi.

Turecko posilnilo svoju pozíciu v regióne Stredného východu po tom, čo Ankarou podporovaná džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám v spolupráci s ďalšími militantnými skupinami začiatkom decembra viedla prekvapivý útok z provincie Idlilb na severozápade krajiny, pričom mimoriadne rýchlo dobyla mestá ako Aleppo, Hamá či Homs.

Nakoniec 8. decembra militanti obsadili aj metropolu Damask, pričom zvrhnutého prezidenta Asada evakuovali ruské ozbrojené sily.

Práve Hajat Tahrír aš-Šám ako bývalú sýrsku odnož al-Káidy podporovalo Turecko, ktoré v priebehu vojny tiež začalo okupovať najmenej dve oblasti severnej Sýrie.

(sab)

  |  

Juhokórejský prezident odmieta, že by sa dopustil vzbury

Proti obvineniu, že vyhlásenie stanného práva možno považovať za vzburu, sa bude prezident Jun Sok-jol brániť na súde, oznámili v utorok jeho právnici, ktorých citovala agentúra Johnap.

Parlament v sobotu schválil návrh na ústavnú obžalobu prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo. Vtedy obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, tá následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury.

Zavedenie stanného práva prezidentom „nespĺňa predpoklady na to, aby išlo o vzburu... napadneme to na súde“, uviedla obhajoba s tým, že hoci obvinenia zo vzbury nepovažuje za právoplatné, bude spolupracovať s vyšetrovateľmi.

Prezidenta vyšetruje prokuratúra, ako aj spoločný tím polície, ministerstva obrany a protikorupčných vyšetrovateľov. Jemu i okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, pripomenula agentúra AFP.

Spoločný vyšetrovací tím počas utorka vykonal raziu v kancelárii prezidentskej bezpečnostnej služby s cieľom zaistiť materiály súvisiace s vyhlásením stanného práva, napísala agentúra Jonhap. Zameraná bola na počítačové servery. Vyšetrovatelia sa okrem iného snažia získať zoznam hovorov zo zabezpečeného telefónu, ktorý používal šéf polície.

(tasr)

  |  

Čína a USA môžu spoločne dosiahnuť veľa veľkých vecí, vyhlásil minister Wang I

Iniciatívy, ako sú finančné rozhovory a cezhraničná kontrola drog, podľa šéfa čínskej diplomacie „plne dokazujú, že pokiaľ Čína a Spojené štáty spolupracujú, môžeme dosiahnuť veľa veľkých vecí“.

Wang I zároveň povedal, že politika Číny voči USA sa nezmenila. Dodal, že Čína sa „rozhodne postavila proti nezákonnému a bezdôvodnému potláčaniu zo strany Spojených štátov, najmä proti ich hrubému zasahovaniu do vnútorných záležitostí Číny v otázkach, ako je Taiwan“.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. V ostatných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť v jeho okolí a čoraz častejšie tam vykonáva aj vojenské cvičenia. USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove na začiatku 70. rokov 20. storočia prerušili diplomatické styky.

„Musíme reagovať tvrdo a dôrazne, rozhodne brániť naše vlastné legitímne práva a záujmy, a chrániť základné normy medzinárodných vzťahov,“ uviedol Wang I.

„Veríme, že nová americká administratíva bude robiť správne rozhodnutia, bude spolupracovať s Čínou rovnakým smerom, odstráni narušenia, prekoná prekážky a bude sa usilovať o stabilný, zdravý a udržateľný rozvoj čínsko-amerických vzťahov,“ dodal Wang I.

Čínsko-americké vzťahy sa po návrate Trumpa do Bieleho domu môžu ešte zhoršiť, pripustila agentúra AFP. Zvolený prezident Donald Trump totiž prisľúbil, že po nástupe do funkcie uvalí na tovary pochádzajúce z Číny clá, aby potrestal to, čo označil za nekalé obchodné praktiky Pekingu. Čína obvinenia z takéhoto konania odmieta.

(tasr)

  |  

Francúzska centrálna banka zhoršila odhad rastu ekonomiky

Rast francúzskej ekonomiky sa na budúci rok spomalí, zatiaľ čo pôvodne sa počítalo so zrýchlením tempa, uviedla banka vo svojej najnovšej kvartálnej prognóze, ktorú citovali agentúry AFP a Reuters.

Centrálna banka odhad zhoršila v reakcii na politické otrasy v krajine a globálne výkyvy, ktoré negatívne vplývajú na domácu ekonomiku.

Po tohtoročnom očakávanom raste na úrovni 1,1 percenta by ekonomika Francúzska mala na budúci rok vzrásť o 0,9 percenta, uviedla v novej prognóze centrálna banka. V predchádzajúcom odhade zo septembra počítala so zrýchlením tempa rastu na 1,2 percenta.

Dodala, že úsporné opatrenia a politická neistota sa nepriaznivo odrazia na výdavkoch spotrebiteľov a investíciách súkromného sektora. Sú to ďalšie negatívne vplyvy pre vývoj domácej ekonomiky, ktorej šance v najbližšom období ohrozujú nové dovozné clá plánované zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Aj na rok 2026 banka zhoršila pôvodný odhad. V septembri počítala s rastom o 1,5 percenta, teraz očakáva, že dosiahne 1,3 percenta. S rovnakým tempom rastu potom banka počíta aj v roku 2027.

Čo sa týka inflácie, centrálna banka predpokladá, že po tohtoročnej očakávanej úrovni 2,4 percenta sa v budúcom roku spomalí pod dve percentá a pod touto hranicou zotrvá aj v ďalších dvoch rokoch.

Najnižšia by mala byť v roku 2025, keď ju centrálna banka očakáva na úrovni 1,6 percenta. V roku 2026 počíta s miernym zrýchlením na 1,7 percenta a v ďalšom roku na 1,9 percenta.

(tasr)

  |  

Bolívijský exprezident Morales sa mal dopustiť sexuálneho zneužívania mladistvej

Prokuratúra v Bolívii vydala v pondelok zatykač na bývalého prezidenta, týka sa prípadu sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi, ktorý sa údajne stal v čase jeho úradovania v rokoch 2006 až 2019, píšu agentúry AFP a AP.

Z dokumentov doručených súdu vyplýva, že Evo Morales mal v roku 2015 vzťah s vtedy 15-ročným dievčaťom, s ktorým v roku 2016 splodil dcéru.

Prokuratúra tvrdí, že samotní rodičia poskytli Moralesovi svoju maloletú dcéru výmenou za rôzne výhody. Okrem bolívijského exprezidenta je tak obžalovaná aj matka obete, a to zo „závažného zločinu obchodovania s ľuďmi“.

Spočiatku sa vyšetrovanie zameriavalo na obvinenia zo zneužívania, prokuratúra ho však rozšírila aj na údajné obchodovanie s ľuďmi.

Ide o druhý zatykač vydaný na Moralesa v tom istom prípade. Jeho zatknutie nariadila prokuratúra aj v septembri tohto roka, jeho obhajcovia sa však voči nemu úspešne odvolali.

Škandál prepukol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa budú v Bolívii konať na budúci rok. Morales obviňuje svojho nástupcu a bývalého spojenca Luisa Arceho, že ho tak chce vyradiť z boja o prezidentský úrad.

(tasr)