Petr Drulák

Politická povaha jeho činu bola zrejmá už z toho, že do nábojníc, ktoré zostali na mieste činu, údajne boli vryté slová „deny, defend, depose“, ktoré možno preložiť ako „poprieť, brániť, odložiť“. Ide o podobnú trojicu ako „delay, deny, defend“, teda „meškať, poprieť, brániť“, ktorá sa dostala do názvu bestselleru Jaya Feinmana obnažujúceho nevyberavé praktiky zdravotných poisťovní.

V americkom systéme súkromného zdravotného poistenia platí, že akýkoľvek náročnejší lekársky zásah musí byť vopred konzultovaný s príslušnou poisťovňou, ktorá preveruje, či poistencova zmluva pokrýva liečbu. Hlavným cieľom poisťovne, za ktorý zodpovedá akcionárom, nie je verejné zdravie, ale maximalizácia ziskov.

Koná preto ako akákoľvek iná poisťovňa. Hľadá slabé miesta a diery v kontrakte, ktoré jej umožnia financovanie odmietnuť. Odmietnutie sa však pre pacientov môže rovnať rozsudku smrti, v lepšom prípade trvalému zneschopneniu v krajine, ktorá nedisponuje nijako špeciálne rozvinutou sociálnou sieťou.

Bežní Američania sa cítia podvádzaní, okrádaní a ohrozovaní

K predstaviteľom zdravotných poisťovní preto mieri značná dávka nenávisti. Nech už je na ich mieste ktokoľvek a koná akokoľvek, bude ju nutne žať. Niektorí ako Thompson si však ešte privsadia: stupňovaním tvrdosti voči klientom a vykorisťovaním zamestnancov, čo sa premietne do čísel, ktoré akcionári ocenia, ďalej potom okázalým životným štýlom či finančnými machináciami, ktoré akcionára nebolia.

Počas Thompsonovho trojročného vedenia sa zdvojnásobil počet odmietnutí neakútnej pomoci a sťažilo sa preplácanie aj tej akútnej. Sám bol vyšetrovaný pre zneužitie vnútorných informácií pri obchodovaní s akciami.

Oznámenie jeho smrti na firemnom facebooku zdvihlo stotisícovú vlnu posmeškov. Ľudia sa začali skladať na Mangioneho advokáta a rozbehla sa kampaň „Luigi na slobodu“. Do médií sa dostali úryvky z údajného Mangioneho odkazu, v ktorom poukázal na nefunkčnosť systému tým, že USA má najdrahšie zdravotníctvo na svete, ale v priemernej dĺžke života sú na 42. mieste. Za vinu to kladie „parazitom“ ovládajúcim systém.

To v Američanoch rezonuje. Aj keď väčšina Mangioneho čin odmieta, celá pätina ho vidí pozitívne, medzi mladými dokonca dve pätiny. Z kriticky ladených politikov sa najvýstižnejšie vyjadrila demokratická senátorka Elizabeth Warrenová: „Inštinktívna reakcia ľudí z celej krajiny, ktorí sa cítia podvádzaní, okrádaní a ohrozovaní podlými praktikami zdravotných poisťovní, by mala byť varovaním celému zdravotníctvu. Násilie nie je nikdy odpoveďou, ale ľudí nemožno tlačiť za určitú hranicu.“

Analógia medzi Mangionem a Jokerom

Reakcia pripomína náladu filmu Joker, ktorý pred piatimi rokmi obletel svet. Rozpráva príbeh psychicky narušeného mladíka, ktorý je z tej časti spoločnosti, na ktorú bohatí a mocní zabudli a pokiaľ sa im pripomenie, tak ňou pohŕdajú. Najprv v sebaobrane zabije privilegovaných výrastkov, ktorí ho v metre šikanujú, a potom si v klaunskom kostýme vybavuje účty s ďalšími.

Ulica sa s ním solidarizuje, vypukajú orgie násilia. Vo filme sa objavuje aj súvislosť s americkým zdravotníctvom: šialenstvo hlavného hrdinu sa prehlbuje v okamihu, keď mu z úsporných dôvodov zrušia liečebný program, ktorý ho psychicky ako tak držal nad vodou.

Postava Jokera zaujala rôzne protestné hnutia v Amerike aj Európe. Avšak nikto sa zatiaľ filmovému hrdinovi tak nepribližuje ako Mangione, predovšetkým zvláštnou súhrou racionality, psychickej patológie, krajného násilia a nenávideného terča. Filmu zodpovedá aj verejná reakcia: významná menšina vraždu schvaľuje.

Čo si obrancovia poriadku neuvedomujú

Môže ísť o reakciu na rastúcu ekonomickú nerovnosť. Desatina najbohatších domácností drží takmer 70 percent súkromných aktív, zatiaľ čo na chudobnejšiu polovicu spoločnosti pripadá 2,5 percenta. Pritom najbohatší sa veľkosťou príjmov a majetkov neustále vzďaľujú zvyšku spoločnosti. Najviac trpí stredná trieda, ktorá sa prepadá.

Neoliberáli a rôzni kvázi konzervatívci to považujú za prirodzený vývoj, do ktorého vláda nemá zasahovať a verejnú nespokojnosť zľahčujú ako závisť k úspešným. Dianie okolo Mangioneho potom buď nedokážu pochopiť, alebo ho pripisujú spoločenskému úpadku, na ktorý reagujú represiou. Dnes má byť stíhaná za terorizmus Floriďanka, ktorá po odmietnutí liečby pracovníkom poisťovne do telefónu v zúfalstve povedala: „Meškať, poprieť, odložiť. Ste ďalší na rade.“

Obrancovia poriadku si neuvedomujú, že nositeľmi úpadku, ak nie americkej spoločnosti, tak celkom určite americkej demokracie, sú práve oligarchovia, ktorí ovládli politický systém a ktorí budú brániť čomukoľvek, čo by ohrozilo pozície veľkokapitálu. Dobývaním rent žijú na úkor spoločnosti, vhodnými zákonmi si chránia svoje privilégiá a ich služobníci ako zavraždený Thompson ešte provokujú nenásytnosťou.

Demokracia neznesie prílišnú nerovnosť

Demokracia, samozrejme, znesie určitú majetkovú nerovnosť, ale nesmie prerásť únosnú mieru. O prekročení tejto miery svedčí citované varovanie senátorky Warrenovej. V zdravotníctve sa navyše táto nerovnosť prejavuje v najbrutálnejšej forme: „S peniazmi prežiješ, bez nich zomrieš.“

Konflikt medzi progresivistickým veľkokapitálom podporujúcim demokratov, a tým trumpovským, konzervatívnym môže otvoriť množstvo dôležitých otázok vrátane slobody prejavu. Dokáže však politika oligarchov nastoliť otázku extrémov majetkovej nerovnosti?

Robert Kennedy, ktorý má mať v Trumpovej administratíve na starosti zdravotníctvo, sa o to chce aspoň pokúsiť. Ak uspeje, americká demokracia obháji svoj nárok na budúcnosť. V opačnom prípade sa tvárami budúcnosti stanú Mangione a iní Jokeri.