Daniel Pipes

Napríklad Efraim Inbar a Dan Schueftan na pro-izraelskej strane tvrdia, že kvôli škodám, ktoré utrpel Hamas, je víťazom Izrael. Doron Matza, Seth Frantzman a Hanan Shai hovoria o jeho zlyhaniach v nevojenských záležitostiach v zmysle, že Palestínčania sa zjednotili proti Izraelu a získali si medzinárodné sympatie. Izraelská vláda tvrdí, že veci šli podľa plánu, zatiaľ čo jej kritici sprava ako Itamar Ben Gvir a Gideon Sa’ar považujú zastavenie paľby za „ťažkú kapituláciu“ a „strápnenie sa“.

Proti-izraelská strana sa, naopak, takmer jednomyseľne zhoduje v tom, že vyhral Hamas. Iba po dvoch dňoch od začiatku bojov vyhlásil vodca Hamasu Ismaíl Haníja, že jeho organizácia „dosiahla víťazstvo v bitke o Jeruzalem“. Podobné tvrdenia sa znásobili po tom, čo 21. mája vstúpilo do platnosti prímerie. Haníja oznámil „strategické, božské víťazstvo“ a vyhlásil, že Hamas „porazil ilúzie rokovania, porazil dohodu storočia, porazil kultúru porážky, porazil projekty zúfalstva, porazil osídľovacie projekty, porazil projekty spolužitia so sionistickou okupáciou a porazil projekty normalizácie [vzťahov] so sionistickou okupáciou“.

Podobne aj iný vodca Hamasu Khalil al-Hayya vyhlásil na masovom zhromaždení v Gaze, že „v mestách Palestíny sa oslavuje (...), pretože sme toto víťazstvo dosiahli spoločne. (...) Máme právo na radosť. (...) Toto je tá eufória víťazstva“.

Ziad al-Nahala, vodca Palestínskeho islamského džihádu, sa takisto radoval z víťazstva svojej organizácie a pohrozil bombardovaním Tel Avivu ako odplatou za „akýkoľvek pokus o atentát namierený na našich bojovníkov alebo vodcov“.