Telerozhlas prešľapuje na mieste. Musí si vystačiť s peniazmi, ktoré mal aj vlani

Zmeny v niekdajšej RTVS sa začali najskôr vo vláde v apríli schválením zákona o STVR. V júni ho definitívne odsúhlasil parlament. Na jeseň sa čakalo, že bude známy nový generálny riaditeľ. Pre politické spory v koalícii sa však jeho výber odkladá.

Telerozhlasu šéfuje ako štatutár Igor Slanina. V júli nastúpil po Ľubošovi Machajovi, ktorý o pozíciu riaditeľa prišiel schválením nového zákona o STVR. Podpredseda parlamentu Peter Žiga predlžuje Slaninovi poverenie viesť verejnoprávne médium každé tri mesiace. Teraz ho má do konca marca.

Nezhody okolo Rady STVR

Kľúčom k riešeniu je vytvorenie Rady STVR. Jej úlohou bude voľba generálneho riaditeľa telerozhlasu. Rada tak môže podľa zákona urobiť až vtedy, keď bude kompletná. Tvorí ju deväť členov. Štyroch ešte cez leto vymenovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Zvyšných piatich musí zvoliť parlament.

Pôvodne sa malo hlasovať o členoch rady ešte v septembri, ale najskôr to bude až na februárovej schôdzi parlamentu. Koaličný Hlas totiž podmienil hlasovanie o rade dohodou na novom predsedovi parlamentu. K tej však lídri Hlasu Matúš Šutaj Eštok a šéf SNS Andrej Danko nedospeli.

SNS nechce Krajcera

Neuralgickým bodom je osoba Daniela Krajcera, ktorého odmieta podporiť za člena rady SNS. Vyčíta mu, že ako bývalý minister kultúry vo vláde Ivety Radičovej presadil zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pod jednu strechu s názvom Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS).

Nomináciu Krajcera podporuje Hlas a aj jeho podpredseda Erik Tomáš. Poslanec SNS Roman Michelko sa pred časom vyjadril, že sú niektoré persóny, „cez ktoré vlak nejde“. „Máme nechať otráviť tú radu ľuďmi, ktorí sú ikonou zlyhania, ikonou likvidácie verejnoprávnosti? Len preto, že je niekto niekoho kamarát?“ pýtal sa Michelko.

Samotný Krajcer na to reagoval, že v roku 2010 bola STV v ekonomickom a programovom marazme a projekt RTVS významným spôsobom pomohol zachrániť verejnoprávnosť na Slovensku. „Koniec koncov, tí, ktorí ma kritizujú, tak na tomto mojom projekte nezmenili nič. Aj posledná jediná zmena, ktorá nastala vytvorením STVR, je len premaľovanie fasády,“ povedal Štandardu Krajcer.

Daniel Krajcer. Foto: Jakub Kotian/TASR

Vysielanie STVR nie je dramaticky ohrozené

STVR môže zatiaľ počítať len s financiami, ktoré mala k dispozícii minulý rok. Dôvodom je práve nekompletná Rada STVR, ktorá nemohla schváliť návrh financovania na rok 2025. Telerozhlas sa preto musí držať záväzných ukazovateľov na rok 2024. Bežné výdavky STVR by teda mali byť 166,8 milióna eur a kapitálové výdavky 7,7 milióna eur.

Koncesionárske poplatky ako hlavný zdroj príjmov nahradil nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 0,12 percenta z HDP.

„Vysielanie STVR na ďalšie obdobie nie je dramaticky ohrozené. Dočasne menovaný generálny riaditeľ aktuálne zabezpečuje finančné pokrytie výroby programov a ich realizácie pre prvý štvrťrok 2025 tak, aby bol vytvorený priestor pre rozhodnutia v oblasti výroby pre nového generálneho riaditeľa,“ povedala Štandardu Andrea Pivarčiová, ktorá je poverená vedením sekcie marketingu a komunikácie.

Verejnoprávna STVR je od 1. júla tohto roka v prechodnom režime riadenia s dočasne povereným riaditeľom, ktorý má podľa Pivarčiovej len obmedzené právomoci. „STVR funguje aktuálne bez zvolenej Rady STVR, čo neumožňuje plnohodnotné fungovanie inštitúcie a vytvorenie a schválenie zásadného dokumentu Koncepcie riadenia a rozvoja STVR na ďalšie obdobia,“ doplnila Pivarčiová.

V novom roku čaká STVR zmena vizuálnej identity. „Jednou z hlavných výziev pre Slovenskú televíziu a rozhlas bude udržať si pozíciu lídra v objektivite spravodajstva, prinášať relevantný a kvalitný obsah pre širokú verejnosť v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ale aj v online priestore, a adaptovať sa na novú mediálnu realitu, v ktorej si čoraz väčšie miesto ukrajuje práve digitálny obsah a on demand služby,“ dodala Pivarčiová.