Preskočiť na obsah
  |  

Česi uvoľňujú. Najedia sa v reštaurácii aj zašportujú vo fitnescentre

Skóre Protiepidemického systému ČR (PES) sa od štvrtka zníži zo štvrtého na tretí z celkovo piatich stupňov. Rozhodla o tom vláda na svojom nedeľňajšom zasadnutí, uviedla spravodajská televízia ČT24.

"Podľa modelov, ktoré máme, sa domnievame, že v priebehu budúceho týždňa dôjde k ďalšiemu výraznému zlepšeniu. To nás oprávňuje vykonať toto rozhodnutie," vysvetlil minister zdravotníctva Jan Blatný. Dodal, že vláda znovu požiada o predĺženie núdzového stavu, ktorý platí do 12. decembra.

S obmedzeniami sa budú môcť otvoriť obchody, služby i reštaurácie. Personál bude musieť používať rúška alebo respirátory. Platiť bude obmedzenie plochy 15 metrov štvorcových na jedného zákazníka, skúšané odevy ani obuv nebudú musieť byť 24 hodín v izolácii.

Rozbehne sa aj kultúra a šport

Zrušený bude zákaz nočného vychádzania i zákaz nedeľného predaja. Stravovacie zariadenia budú môcť byť v prevádzke od 06.00 h do 22.00 h a naplnené na 50 percent svojej kapacity.

Štvrtinu svojej kapacity budú môcť využiť múzeá, pamiatky môžu navštíviť skupiny do desať ľudí. Pre divadlá a kiná stále platí zákaz divákov, ten má byť zrušený až s prechodom na druhý stupeň PES.

Vo fitnes centrách budú môcť prebiehať lekcie za účasti deviatich klientov a inštruktora. Všetky osoby vo vnútorných priestoroch pri tréningoch a zápasoch budú musieť mať rúška. Výnimku majú len profesionálni športovci, ktorí sú pravidelne testovaní.

Počet účastníkov bohoslužieb nebude obmedzený určitým absolútnym počtom návštevníkov, ale kapacitou konkrétneho kostola.

Škôl sa to netýka

Zvýšiť sa má maximálny možný počet osôb na hromadných akciách na desať vnútri, vonku by sa mohlo schádzať až 50 ľudí namiesto súčasných šiestich a platiť nebude ani zákaz konzumácie alkoholu na verejne prístupných miestach. Naopak, povinnosť nosiť rúška vo všetkých vnútorných priestoroch a vo vybraných verejných miestach zostáva.

Uvoľnenie sa netýka škôl. Ministerstvo školstva tento týždeň oznámilo, že školy budú od pondelka fungovať v režime podľa súčasného štvrtého stupňa protiepidemického systému.

Na 3. stupni do konca roka asi ostanú

Podľa Blatného je nepravdepodobné, že by sa Česko do konca roka dostalo do nižšieho než tretieho stupňa protiepidemických opatrení. Avizoval, že jeho rezort pripravuje informačnú kampaň venovanú dezinformáciám okolo pandémie.

Minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček uviedol, že o otvorení lyžiarskych areálov sa bude ešte diskutovať. Pripravuje sa manuál a vláda sleduje situáciu v tomto odvetví v Európe, dodal.

Každý dvadsiaty Čech zažil Covid

Česko za sobotu zaznamenalo 2667 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, uviedlo na svojej oficiálnej webovej stránke ministerstvo zdravotníctva ČR. Je to o 524 menej ako pred týždňom a najmenej za sobotu od 3. októbra.

Počet úmrtí stúpol o 49 na 8054, tieto údaje však bývajú doplňované spätne aj za niekoľko dní a preto sa menia.

Celkový počet potvrdených prípadov od začiatku pandémie dosiahol 518.649, aktívnych prípadov nákazy je 68.268. Do soboty 18.05 h bolo v nemocniciach hospitalizovaných 5087 pacientov, stav 769 z nich je vážny.

(tasr)

  |  

To meno si zapamätajte, povedal Netanjahu o zavraždenom Iránčanovi

Popredný iránsky jadrový fyzik podľahol v piatok zraneniam, ktoré utŕžil pri ozbrojenom útoku neznámych páchateľov. K útoku došlo v meste Ábsard na severe Iránu. K zavraždeniu došlo spôsobom, aký sa zväčša pripisuje izraelským tajným službám.

Mohsen Fachrizáde-Mahábádí zomrel po prevoze do nemocnice. Vedec bol dlhodobo podozrievaný západnými, izraelskými ako aj exilovými iránskymi nepriateľmi islamskej republiky z údajného krytia programu vývoja atómovej bomby, ktorý bol pozastavený v roku 2003. Irán však dlhodobo odmieta tvrdenia, že sa usiluje využiť jadrovú energiu na zostrojenie zbrane.

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf vyhlásil, že za incidentom stojí Izrael. „Teroristi dnes zavraždili uznávaného iránskeho vedca. Tento zbabelý čin - s vážnymi indíciami izraelskej účasti - ukazuje zúfalú snahu o vojnové rozoštvávanie,” napísal Zaríf na sociálnej sieti Twitter.
Šéf iránskej diplomacie vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „prestalo používať dvojaké normy a odsúdilo tento teroristický čin”.

Fachrizáde-Mahábádí údajne viedol „koordinovaný program vývoja jadrových zbraní”, ako uvádzajú americké tajné služby i OSN, informovala tlačová agentúra Reuters.
Fachrizáde-Mahábádí (63) bol členom iránskych Revolučných gárd a expertom na výrobu raketových striel. Podľa miestnych médií sa ho izraelské tajné služby usilovali „eliminovať” mnoho rokov.

Fachrizáde-Mahábádí, ktorého kedysi izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil za „otca” iránskeho jadrového programu, v čase incidentu cestoval autom neďaleko mesta Ábsard v okrese Damávand východne od Teheránu. Jeho vražda je najnovším prípadom v sérii atentátov na jadrových vedcov v Iráne v uplynulých rokoch. Irán z nich viní židovský štát.

(tasr)

  |  

Krajčí predpokladá, že počet infikovaných koronavírusom bude rásť

V spojení s ochorením COVID-19 denne umiera v priemere 30 ľudí. Situácia v nemocniciach sa mierne zlepšuje.

Počet infikovaných novým koronavírusom by mal rásť. Slovensko sa pravdepodobne dostalo na úroveň reprodukčného čísla z 0,9 na 1. Kĺzavý medián stúpol z čísla 1 326 na 1 811. Počet hospitalizácií aj 14-dňová incidencia mierne klesli. V piatok to na tlačovej konferencii k epidemiologickej situácii a aktuálnym informáciám súvisiacim s ochorením COVID-19 povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Počet hospitalizovaných s ochorením klesol z 1 778 na 1 685. Sedemdňový priemer testov stúpol z 7 211 na 8 051. V rámci sedemdňovej incidencie po krajoch je na tom najhoršie Trenčiansky kraj, naopak, najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Aktuálne sú podľa Krajčího najzasiahnutejšie okresy Skalica, Senica či Púchov.

Najviac pozitívnych nad 65 rokov je v Prešovskom kraji s 370 prípadmi. Najlepšie je na tom Bratislavský kraj, kde evidujú 110 takýchto prípadov. Celkovo je takýchto prípadov aktuálne 1 836.

Priemerný počet úmrtí spojených s ochorením COVID-19 je 30 prípadov denne. Krajčí uviedol, že celkový počet úmrtí spojených s novým koronavírusom je 1 000 prípadov. „Kompetentné úrady potvrdili 771 prípadov úmrtí spôsobených priamo ochorením COVID-19," dodal.

Situácia v nemocniciach je podľa neho síce lepšia, no nevidieť rapídny pokles počtu pacientov. Pripomenul, že v súčasnosti je hospitalizovaných 1 685 pacientov s podozrením na ochorenie či s ochorením COVID-19, 122 ľudí potrebuje pľúcnu ventiláciu. „Najvážnejšia situácia je v Prešovskom a Žilinskom kraji," upozornil minister zdravotníctva.

Slovensko má 898 voľných lôžok s kyslíkom a 930 obsadených lôžok s kyslíkom. Aktuálne funguje 154 antigénových odberových miest, podľa Krajčího by mali pribúdať.

(tasr)

  |  

Prieskum: Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 mierne narástla

Rovnako, ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia COVID-19, mierne narástla aj ochota dať sa zaočkovať proti tomuto ochoreniu. V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 percenta respondentov a na prelome októbra a novembra 26,8 percenta. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.

Na otázku "Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?" odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 percenta respondentov a 28,9 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.

Najviac ochotní sú ohrození

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie.

O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 percenta) a tiež o niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov (38,1 percenta) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4 percenta).

Politické rozdiely

Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 percenta), koalíciu PS-Spolu (51 percenta), a OĽANO (46 percent). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany ĽSNS (6,2 percenta).

"Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi," uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Ochota a spokojnosť s vládou

Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a, naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 percenta z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní. Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením nového koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde.

Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus (27,6 percenta).

TASR

  |  

Napriek jej včerajšej výpovedi Fico opäť ocenil niekdajšiu prácu Jankovskej

Väzba sa podľa Fica začína používať ako mučiaci nástroj. Jankovská vo výpovedi uviedla jeho meno.

Predseda Smeru-SD Robert Fico nekomentuje výpoveď bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Moniky J., ktorá má byť stíhaná pre korupčné trestné činy. V jej výpovedi sa mal spomínať aj Fico. Predseda Smeru-SD a expremiér zároveň odmieta tvrdenia, že bol šéfom Norberta Bödöra.

Fico opätovne ocenil prácu Moniky J. na pozícii štátnej tajomníčky. "To, čo mala Monika J. robiť ako štátna tajomníčka, robila dobre," povedal Fico. Skritizoval, že sa väzba začína zneužívať ako "mučiaci nástroj".

S Monikou J. mal Fico, ako predseda vlády, riešiť otázku koordinácie zastupovania štátu vo veľkých prípadoch. Expremiér uviedol, že o jej súkromných aktivitách nič nevedel. Smer-SD podľa neho nemá s kauzou zmeniek podnikateľa Mariana K. nič spoločné a odmietol, že by vybavoval jeho prepustenie z väzby. Podnikateľa označil ako "veľkého chválenkára", ktorý "nič nevybavil".

Na otázku, či bol šéfom Norberta Bödöra, odpovedal "jasné". Poznamenal tiež, že všetci ho volajú "šéf". Nevylúčil, že by sa Norbert Bödör objavil v centrále Smeru-SD. Bödöra v centrále Smeru-SD má spomínať Monika J. vo svojej výpovedi.

Monika J. sa v stredu (25. 11.) pred vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) priznala k svojej trestnej činnosti. Vypovedať mala rozsiahlo. Uviesť mala okolnosti, ktoré sú jej známe o skutkoch, ktoré sú jej kladené za vinu. Zároveň sa podrobne vyjadrovala aj k osobám, ktoré súvisia s jednotlivými obvineniami, medzi nimi aj k Marianovi K. Stíhaná má byť pre korupčné trestné činy. Vo väzbe skončila po policajnej akcii Búrka. Ďalšie obvinenia jej pribudli po akcii Víchrica.

(tasr)

  |  

Pri minimálnom dôchodku je nespravodlivosť, zhodli sa Krajniak a Tomáš

Návrh zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce upravuje minimálne dôchodky. Minister práce Milan Krajniak v úvode tretieho rokovacieho dňa 18. schôdze parlamentu uviedol, že v minulom volebnom období bola nastolená nespravodlivosť. Opozičný nezaradený poslanec Erik Tomáš sa s ním zhodol, že nastavenie valorizácie minimálneho dôchodku bolo "šité horúcou ihlou".

"Bola nastolená nespravodlivosť v tom, že dôchodky minimálne pre ľudí, ktorí odpracovali oveľa menej rokov, ako pre tých, ktorí pracovali oveľa dlhšie, mali nastavenú valorizáciu oveľa rýchlejšiu a v priebehu pár rokov by sa stalo, že by dobehli tých, ktorí odvádzali na dôchodok oveľa vyššie poistné krytia a poistné odvody," priblížil vo štvrtok Krajniak (Sme rodina).

Tomáš pripustil, že návrh, ktorý presadila vtedy koaličná SNS, nie je veľmi dobrý. "Návrh, ktorý vtedy pochádzal z dielne SNS, nastolil príliš vysoké tempo zvyšovania minimálnych dôchodkov na úkor iných dôchodkov a pokiaľ by tento systém valorizácie minimálnych dôchodkov zostal zachovaný, tak by sa potierala akákoľvek zásluhovosť pri poberaní dôchodkov a bolo by to veľmi nespravodlivé voči poberateľom tých iných ďalších dôchodkov, nie minimálneho dôchodku," zdôraznil poslanec.

Zároveň súhlasí, že treba pristúpiť k úprave valorizačného mechanizmu minimálnych dôchodkov. Treba sa podľa neho vrátiť ku kvalifikovaným rokom. Problém však vidí pri samotnom "zmrazení" a opätovnom naviazaní na životné minimum, ktoré podľa neho spôsobí, že ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov by nasledovalo až niekedy po roku 2030. "Pri tomto nastavení, ktoré navrhuje ministerstvo práce, sa ľuďom s minimálnym dôchodkom začnú tieto dôchodky zvyšovať až niekedy v roku 2032 – 2034," dodal Tomáš. Minister práce reagoval s tým, že sa nebráni diskusii v tejto téme.

Zmrazenie dôchodkov

Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva práce v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze.

Rezort preto navrhuje "zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021. "K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura," priblížilo ministerstvo práce.

(TASR)