Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: OĽaNO má od volieb najmenej, Za ľudí sú stále mimo parlamentu

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v novembri, vyhrala by ich mimoparlamentná strana Hlas-SD so ziskom 19,1 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončilo hnutie OĽANO s podporou 14 percent. Tretia by bola strana SaS s 12,1 percenta hlasov.

Do parlamentu by sa dostalo osem strán. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza. Prieskum realizovali od 18. do 25. novembra na vzorke 1004 respondentov.

Na štvrtom mieste v prieskume skončila ĽSNS s 9,6 percenta a tesne za ňou Smer-SD s 9,5 percenta hlasov. Nasleduje Sme rodina so ziskom 6,1 percenta hlasov, Progresívne Slovensko (PS) s 5,9 percenta a do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 5,1 percenta hlasov.

Pred bránami NR SR by ostala strana Za ľudí so 4,1 percenta hlasov. Nasleduje SMK (3,3 percenta), Dobrá voľba (2,8 percenta), Vlasť (2,4 percenta), SNS (2,2 percenta), Most-Híd (2,1 percenta) a Spolu s jedným percentom hlasov.

Hlas-SD by v parlamente podľa prieskumu obsadil 35 kresiel, OĽANO 26 a SaS 22 kresiel. Smer-SD a ĽSNS by v NR SR zastupovalo po 18 poslancov, PS aj Sme rodina by obsadili 11 kresiel. KDH by získalo deväť kresiel.

(tasr)

  |  

Všetci kandidáti na generálneho prokurátora sú podľa Fica z prostredia vládnej koalície

Koalícia sa podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej ešte nedohodla na kandidátovi na generálneho prokurátora. Expremiér Robert Fico vyhlásil, že všetci poslanci Smeru sa na voľbe plánujú zúčastniť.

V koalícii ešte nie je dohoda na kandidátovi na generálneho prokurátora. Prioritou je, aby sa strany dohodli čo najskôr. V diskusnej relácii TA3 V politike to povedala predsedníčka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.

Šéf Smeru-SD Robert Fico vyhlásil, že všetci poslanci strany sa na voľbe plánujú zúčastniť, ale pravdepodobne sa pri voľbe zdržia. Dodal, že do úvahy možno ešte prichádzajú traja kandidáti, ktorých by mohli podporiť. Hovorí, že všetci uchádzači o post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sú z prostredia koalície. Kritizoval napríklad Tomáša Honza a Juraja Klimenta.

Za ľudí chce, aby bol kandidát nevydierateľný a aby mal ochotu robiť potrebné reformy na prokuratúre. Fico hovorí o politizácii voľby. "Všetci kandidáti prichádzajú z prostredia vládnej koalície," skonštatoval, pričom kritizuje verejnú voľbu. Koalícia sa podľa neho bojí dať poslancom právo slobodne sa rozhodovať.

Dobrý signál?

"Je asi dobrým znakom, že Smeru ani jeden nevyhovuje," reagovala Remišová a vylúčila politizáciu voľby. Verejná voľba podľa nej umožní občanom skontrolovať, ako poslanci volili. Fico sa pýtal, ako môže byť generálny prokurátor nezaujatý, ak dostane po voľbe zoznam poslancov, ako hlasovali.

"Mnohí ľudia sedia vo väzbe nezákonne," povedal Fico s tým, že väzba exšéfa polície Tibora G. a špeciálneho prokurátora Dušana K. je čisto politická vec. Niektorí policajti či prokurátori podľa neho porušujú zákon. Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika J. je vo väzbe nezmyselne trápená, myslí si šéf Smeru-SD. Zopakoval, že agendu, ktorú s ňou riešil, si riadne plnila.

Za ľudí navrhuje komunitné testovanie, aby sa prioritne testovali zraniteľné skupiny, napríklad klienti a pracovníci v domovoch sociálnych služieb alebo zdravotníci. Prioritou podľa nej je vrátiť deti do škôl. Ak by bol opäť pokus o celoplošné testovanie s následnými obmedzeniami v prípade neúčasti, Smer-SD sa obráti na Ústavný súd. Školy mali byť podľa Fica už dávno otvorené, pripísal to neschopnosti koalície.

(tasr)

  |  

Česi uvoľňujú. Najedia sa v reštaurácii aj zašportujú vo fitnescentre

Skóre Protiepidemického systému ČR (PES) sa od štvrtka zníži zo štvrtého na tretí z celkovo piatich stupňov. Rozhodla o tom vláda na svojom nedeľňajšom zasadnutí, uviedla spravodajská televízia ČT24.

"Podľa modelov, ktoré máme, sa domnievame, že v priebehu budúceho týždňa dôjde k ďalšiemu výraznému zlepšeniu. To nás oprávňuje vykonať toto rozhodnutie," vysvetlil minister zdravotníctva Jan Blatný. Dodal, že vláda znovu požiada o predĺženie núdzového stavu, ktorý platí do 12. decembra.

S obmedzeniami sa budú môcť otvoriť obchody, služby i reštaurácie. Personál bude musieť používať rúška alebo respirátory. Platiť bude obmedzenie plochy 15 metrov štvorcových na jedného zákazníka, skúšané odevy ani obuv nebudú musieť byť 24 hodín v izolácii.

Rozbehne sa aj kultúra a šport

Zrušený bude zákaz nočného vychádzania i zákaz nedeľného predaja. Stravovacie zariadenia budú môcť byť v prevádzke od 06.00 h do 22.00 h a naplnené na 50 percent svojej kapacity.

Štvrtinu svojej kapacity budú môcť využiť múzeá, pamiatky môžu navštíviť skupiny do desať ľudí. Pre divadlá a kiná stále platí zákaz divákov, ten má byť zrušený až s prechodom na druhý stupeň PES.

Vo fitnes centrách budú môcť prebiehať lekcie za účasti deviatich klientov a inštruktora. Všetky osoby vo vnútorných priestoroch pri tréningoch a zápasoch budú musieť mať rúška. Výnimku majú len profesionálni športovci, ktorí sú pravidelne testovaní.

Počet účastníkov bohoslužieb nebude obmedzený určitým absolútnym počtom návštevníkov, ale kapacitou konkrétneho kostola.

Škôl sa to netýka

Zvýšiť sa má maximálny možný počet osôb na hromadných akciách na desať vnútri, vonku by sa mohlo schádzať až 50 ľudí namiesto súčasných šiestich a platiť nebude ani zákaz konzumácie alkoholu na verejne prístupných miestach. Naopak, povinnosť nosiť rúška vo všetkých vnútorných priestoroch a vo vybraných verejných miestach zostáva.

Uvoľnenie sa netýka škôl. Ministerstvo školstva tento týždeň oznámilo, že školy budú od pondelka fungovať v režime podľa súčasného štvrtého stupňa protiepidemického systému.

Na 3. stupni do konca roka asi ostanú

Podľa Blatného je nepravdepodobné, že by sa Česko do konca roka dostalo do nižšieho než tretieho stupňa protiepidemických opatrení. Avizoval, že jeho rezort pripravuje informačnú kampaň venovanú dezinformáciám okolo pandémie.

Minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček uviedol, že o otvorení lyžiarskych areálov sa bude ešte diskutovať. Pripravuje sa manuál a vláda sleduje situáciu v tomto odvetví v Európe, dodal.

Každý dvadsiaty Čech zažil Covid

Česko za sobotu zaznamenalo 2667 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, uviedlo na svojej oficiálnej webovej stránke ministerstvo zdravotníctva ČR. Je to o 524 menej ako pred týždňom a najmenej za sobotu od 3. októbra.

Počet úmrtí stúpol o 49 na 8054, tieto údaje však bývajú doplňované spätne aj za niekoľko dní a preto sa menia.

Celkový počet potvrdených prípadov od začiatku pandémie dosiahol 518.649, aktívnych prípadov nákazy je 68.268. Do soboty 18.05 h bolo v nemocniciach hospitalizovaných 5087 pacientov, stav 769 z nich je vážny.

(tasr)

  |  

To meno si zapamätajte, povedal Netanjahu o zavraždenom Iránčanovi

Popredný iránsky jadrový fyzik podľahol v piatok zraneniam, ktoré utŕžil pri ozbrojenom útoku neznámych páchateľov. K útoku došlo v meste Ábsard na severe Iránu. K zavraždeniu došlo spôsobom, aký sa zväčša pripisuje izraelským tajným službám.

Mohsen Fachrizáde-Mahábádí zomrel po prevoze do nemocnice. Vedec bol dlhodobo podozrievaný západnými, izraelskými ako aj exilovými iránskymi nepriateľmi islamskej republiky z údajného krytia programu vývoja atómovej bomby, ktorý bol pozastavený v roku 2003. Irán však dlhodobo odmieta tvrdenia, že sa usiluje využiť jadrovú energiu na zostrojenie zbrane.

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf vyhlásil, že za incidentom stojí Izrael. „Teroristi dnes zavraždili uznávaného iránskeho vedca. Tento zbabelý čin - s vážnymi indíciami izraelskej účasti - ukazuje zúfalú snahu o vojnové rozoštvávanie,” napísal Zaríf na sociálnej sieti Twitter.
Šéf iránskej diplomacie vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „prestalo používať dvojaké normy a odsúdilo tento teroristický čin”.

Fachrizáde-Mahábádí údajne viedol „koordinovaný program vývoja jadrových zbraní”, ako uvádzajú americké tajné služby i OSN, informovala tlačová agentúra Reuters.
Fachrizáde-Mahábádí (63) bol členom iránskych Revolučných gárd a expertom na výrobu raketových striel. Podľa miestnych médií sa ho izraelské tajné služby usilovali „eliminovať” mnoho rokov.

Fachrizáde-Mahábádí, ktorého kedysi izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil za „otca” iránskeho jadrového programu, v čase incidentu cestoval autom neďaleko mesta Ábsard v okrese Damávand východne od Teheránu. Jeho vražda je najnovším prípadom v sérii atentátov na jadrových vedcov v Iráne v uplynulých rokoch. Irán z nich viní židovský štát.

(tasr)

  |  

Krajčí predpokladá, že počet infikovaných koronavírusom bude rásť

V spojení s ochorením COVID-19 denne umiera v priemere 30 ľudí. Situácia v nemocniciach sa mierne zlepšuje.

Počet infikovaných novým koronavírusom by mal rásť. Slovensko sa pravdepodobne dostalo na úroveň reprodukčného čísla z 0,9 na 1. Kĺzavý medián stúpol z čísla 1 326 na 1 811. Počet hospitalizácií aj 14-dňová incidencia mierne klesli. V piatok to na tlačovej konferencii k epidemiologickej situácii a aktuálnym informáciám súvisiacim s ochorením COVID-19 povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Počet hospitalizovaných s ochorením klesol z 1 778 na 1 685. Sedemdňový priemer testov stúpol z 7 211 na 8 051. V rámci sedemdňovej incidencie po krajoch je na tom najhoršie Trenčiansky kraj, naopak, najlepšie je na tom Bratislavský kraj. Aktuálne sú podľa Krajčího najzasiahnutejšie okresy Skalica, Senica či Púchov.

Najviac pozitívnych nad 65 rokov je v Prešovskom kraji s 370 prípadmi. Najlepšie je na tom Bratislavský kraj, kde evidujú 110 takýchto prípadov. Celkovo je takýchto prípadov aktuálne 1 836.

Priemerný počet úmrtí spojených s ochorením COVID-19 je 30 prípadov denne. Krajčí uviedol, že celkový počet úmrtí spojených s novým koronavírusom je 1 000 prípadov. „Kompetentné úrady potvrdili 771 prípadov úmrtí spôsobených priamo ochorením COVID-19," dodal.

Situácia v nemocniciach je podľa neho síce lepšia, no nevidieť rapídny pokles počtu pacientov. Pripomenul, že v súčasnosti je hospitalizovaných 1 685 pacientov s podozrením na ochorenie či s ochorením COVID-19, 122 ľudí potrebuje pľúcnu ventiláciu. „Najvážnejšia situácia je v Prešovskom a Žilinskom kraji," upozornil minister zdravotníctva.

Slovensko má 898 voľných lôžok s kyslíkom a 930 obsadených lôžok s kyslíkom. Aktuálne funguje 154 antigénových odberových miest, podľa Krajčího by mali pribúdať.

(tasr)

  |  

Prieskum: Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 mierne narástla

Rovnako, ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia COVID-19, mierne narástla aj ochota dať sa zaočkovať proti tomuto ochoreniu. V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 percenta respondentov a na prelome októbra a novembra 26,8 percenta. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.

Na otázku "Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?" odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 percenta respondentov a 28,9 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.

Najviac ochotní sú ohrození

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie.

O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 percenta) a tiež o niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov (38,1 percenta) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4 percenta).

Politické rozdiely

Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 percenta), koalíciu PS-Spolu (51 percenta), a OĽANO (46 percent). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany ĽSNS (6,2 percenta).

"Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi," uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Ochota a spokojnosť s vládou

Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a, naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 percenta z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní. Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením nového koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde.

Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus (27,6 percenta).

TASR