Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Sme pripravení zorganizovať akékoľvek mierové rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou

Slovenský predseda vlády v piatok vo videu na sociálnej sieti potvrdil, že počas svojej návštevy Moskvy rokoval s ruským prezidentom o možnosti konania mierového samitu na Slovensku a víta, že Vladimir Putin na to reagoval pozitívne.

"Ak sa na Slovensko ktokoľvek obráti s iniciatívou zorganizovať akékoľvek mierové rokovanie vo veci rusko-ukrajinského konfliktu, môže rátať s našou pohostinnosťou," prízvukoval Fico.

"Nikdy nechcem a nebudem patriť medzi západných politikov, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine. Je pre mňa navyše nepochopiteľné, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta čo i len prímerie, pretože vyjednávacia pozícia Ukrajiny je každým dňom horšia," zdôraznil tiež.

Fico sa pustil do Zelenského

Slovenský šéf vládneho kabinetu sa vrátil aj k výmene názorov, ktorú mal na nedávnom samite EÚ s ukrajinským prezidentom. Podčiarkol, že aj napriek tomu, že išlo o dôverné rokovanie, Zelenskyj na neho slovne zaútočil na verejnej tlačovej konferencii, informoval verejnosť o obsahu ich konfliktu a pokračoval v tom aj v obsiahlom príspevku na sociálnych sieťach, kde bol podľa Fica ešte arogantnejší a drzejší.

"Pán prezident Zelenskyj, ja rozumiem tlaku, ktorému ste vystavený. Rozumiem tomu, že Západ vám dáva všetko, čo si vypýtate, ale uvedomte si, že ja nie som váš podriadený služobník, ktorý si nemôže povedať svoj vlastný názor a ktorý má povinnosť len vám pomáhať a nič od vás neočakávať," povedal Fico.

Premiérom, premiérkam a prezidentom členských štátov EÚ odkázal, že zastavenie ruského plynu cez Ukrajinu je nielen prázdne politické gesto, ale aj extrémne drahé gesto, ktoré "zaplatíme my v Európskej únii".

"EÚ na vyšších cenách plynu a elektriny v rokoch 2025 a 2026 zaplatí okolo 120 miliárd eur viac a opäť jej klesne konkurencieschopnosť. Slovensko príde približne o pol miliardy na tranzitných poplatkoch, Ukrajina o miliardu a Rusko približne o 2,5 miliardy. To sme zase tých Rusov vytrestali, pravda? Ako všetky sankcie, ktoré škodia predovšetkým nám," konštatoval Fico s tým, že po 1. januári na Úrade vlády SR zhodnotia situáciu s možnosťou recipročných opatrení proti Ukrajine.

"Ak to bude nevyhnutné, zastavíme dodávky elektrickej energie, ktorú Ukrajina súrne potrebuje pri výpadkoch siete, alebo sa dohodneme na inom postupe," dodal Fico.

Premiér zároveň prezradil, že bude pokračovať v rokovaniach o mieri aj na budúci rok, a to v rámci svojich zahraničných pracovných ciest. Spomenul návštevu Turecka, konferenciu vo švajčiarskom Davose či návštevu Svätého otca vo Vatikáne.

Žiga: Išlo by o historickú prestíž

Mierový samit na Slovensku by pre Slovensko znamenal historickú prestíž a významný diplomatický úspech. Pre TASR to uviedol podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas).

"Vítam každú mierovú iniciatívu, ktorá ukončí tragický vojnový konflikt priamo v našom susedstve," ozrejmil Žiga. Najdôležitejšie podľa neho je, že v prípade úspechu mierového samitu by bol koniec utrpenia a škôd pre všetky strany konfliktu.

To, že Slovensko je pripravené aktívne prispieť k mieru na Ukrajine potvrdil aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Príprava druhého samitu bude podľa jeho slov prebiehať na rôznych úrovniach a naša krajina viackrát deklarovala, že ponúka svoju pôdu na takéto rokovania.

„V tejto súvislosti vnímame vyjadrenie ruského prezidenta, ktorý pripustil, že by sa časť mierových rokovaní mohla viesť na Slovensku, ako pozitívny signál na čo najskoršie ukončenie tejto vojny, krviprelievania a ničenia,“ spresnil slovenský minister.

Takúto možnosť slovenská vláda podľa Blanára komunikovala aj ukrajinským partnerom na spoločnom medzivládnom rokovaní začiatkom októbra v Užhorode.

O podobný krok sa pokúšal aj Pellegrini

Na tieto vyjadrenia reagoval aj slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý tvrdí, že chcel v Bratislave usporiadať rusko-ukrajinský samit. „Prezident dlhodobo hovorí o ukončení vojny na Ukrajine a vo svojich verejných vystúpeniach ponúkal ideu usporiadania rusko-ukrajinského samitu v Bratislave,“ informovali z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Túto ideu, naopak, kritizovali opozičné strany Progresívne Slovensko, SaS či KDH, ktoré zdôrazňujú, že premiér Robert Fico v posledných dňoch ukázal sériu kontroverzných krokov spochybňujúcich jeho schopnosť zastávať úlohu mierotvorcu. KDH zároveň upozorňuje, že Ficove kroky prichádzajú v čase, keď Rusko zosilnilo útoky na Ukrajinu a ruský minister zahraničných vecí zopakoval, že prímerie považuje za slepú uličku.

Generálna prokuratúra preverí názory Fica na Rusko

Žiadosť o preskúmanie dlhodobých krokov Roberta Fica v súvislosti s postojom k Rusku, ktorú podalo občianske združenie Mier Ukrajine, preverí aj Generálna prokuratúra SR. Predseda vlády totiž podľa združenia dlhodobo legitimizuje ruského prezidenta, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Slovensko je zároveň Ruskou federáciou považované za nepriateľskú krajinu. Fico sa teda podľa predstaviteľov združenia stretol s nepriateľom.

Ruský prezident Vladimir Putin 26. decembra oznámil, že Slovensko je pripravené hostiť rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom Moskva nie je proti tomu, aby bolo hostiteľom takýchto rokovaní.

Pripravenosť poskytnúť územie svojej krajiny ako platformu pre rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom vyjadril podľa Putina premiér Robert Fico (Smer) počas svojej návštevy v Moskve, ktorá sa uskutočnila 22. decembra.

(tasr, gko)

  |  

Zomrel odborník na energetiku a bývalý štátny tajomník za Smer Dušan Petrík

Informáciu o jeho úmrtí zverejnilo na svojich sociálnych sieťach strana Smer.

Vo veku 69 rokov zomrel Dušan Petrík, dlhoročný odborník na energetiku a aktívny politik. Strana Smer vo svojom vyjadrení adresovala úprimnú sústrasť jeho manželke, deťom a všetkým, ktorí s ním zdieľali posledné chvíle.

„Je nám veľmi ľúto jeho straty. Bol osobnosť, ktorá bola nepochybne veľkým prínosom pre svoje okolie a jeho aktívny život zostane inšpiráciou pre tých, ktorí ho poznali,“ uviedla strana.

(lipa)

  |  

BRICS sa rozrastie o ďalších deväť štátov

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a tento rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty.

Deväť štátov - Bielorusko, Bolívia, Kuba, Indonézia, Kazachstan, Malajzia, Thajsko, Uganda a Uzbekistan - sa od 1. januára 2025 stane partnermi skupiny BRICS, oznámilo v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Ďalšie štyri nekonkretizované krajiny podľa neho dostali pozvánku stať sa partnermi zoskupenia, no zatiaľ na ňu nereagovali.

„S partnerskými štátmi sa plánujeme plne koordinovať s cieľom ich čo najviac zapojiť do spolupráce v rámci združenia," píše sa vo vyhlásení ruského ministerstva.

Ruský prezident Vladimir Putin na summite BRICS v Kazani koncom októbra povedal, že želanie vstúpiť do združenia vyjadrilo už viac ako 30 ďalších štátov.

(tasr, afp, tass)

  |  

KDH kritizuje Fica: Mierotvorca? Skôr opak, odkazuje hnutie

KDH poukazuje na jeho nedávne kroky, ktoré namiesto budovania dôvery a rešpektu prinášajú otázniky a napätie.

Opozičné hnutie zdôrazňuje, že premiér Robert Fico v posledných dňoch ukázal sériu kontroverzných krokov, ktoré spochybňujú jeho schopnosť zastávať úlohu mierotvorcu.

V statuse na sociálnej sieti KDH zverejnilo stanovisko, v ktorom uvádza, že skutočný mierotvorca musí vzbudzovať rešpekt a dôveru všetkých zúčastnených strán. Fico však podľa hnutia namiesto toho prijal rozhodnutia, ktoré Slovensko stavajú do nie dobrého svetla.

KDH pripomína, že premiér Fico sa pred niekoľkými dňami dostal do ostrej výmeny názorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, následne zaujal protichodné postoje na samite lídrov Európskej únie v dôležitých geopolitických otázkach. Najväčšiu vlnu otázok však vyvolala jeho neohlásená cesta do Moskvy.

Hnutie tiež skonštatovalo, že témy rokovania sa týkali dodávok ruského plynu a verejnosť sa to dozvedela až z vyjadrení ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova.

Ďalej KDH v stanovisku uviedlo, že „s odstupom času sa opäť z médií štátu, ktorý nás prehlásil za nepriateľa, dozvedáme informáciu, že išlo aj o pozvanie na mierové rokovanie.“

Hnutie zároveň upozorňuje, že Ficove kroky prichádzajú v čase, keď Rusko zosilnilo útoky na Ukrajinu, a ruský minister zahraničných vecí zopakoval, že prímerie považuje za slepú uličku. KDH pripomína historické skúsenosti Slovenska, podľa ktorých diktát z Moskvy nikdy nepriniesol želaný výsledok.

(lipa)

  |  

Cez Lamanšský prieliv prišlo do Británie za posledné roky viac ako 150-tisíc migrantov

Britská ministerka vnútra Yvette Cooperová informovala, že vláda má morálnu zodpovednosť za riešenie problému prekročenia Lamanšského prielivu zo strany nelegálnych prisťahovalcov.

Podľa analýzy vládnych údajov sa od 1. januára 2018 dostalo cez Lamanšský prieliv 150 243 ľudí. Hranica 50-tisíc osôb bola prekročená v júni 2022 a číslo 100-tisíc osôb v auguste 2023.

Kumulatívny počet príchodov v roku 2024 je v súčasnosti 35-tisíc migrantov, čo je o 22 percent viac ako počet v rovnakom období počas roku 2023.

Yvette Cooperová počas návštevy Talianska, kde sa stretla s predsedníčkou vlády tejto krajiny Giorgiou Meloniovou, aby s ňou diskutovala o migrácii, povedala, že Spojené kráľovstvo musí „ísť po gangoch, ktoré stoja za nebezpečnými prechodmi."

(mja)

  |  

Izrael sa prihlásil k náletom na sýrsko-libanonský hraničný prechod

Izraelská armáda informovala, že cieľom náletov bolo zabrániť Hizballáhu získať zbrane, ktoré by podľa nej využíval na útoky na izraelských občanov.

Izraelská armáda v piatok oznámila, že uskutočnila nálety zamerané na "infraštruktúru" na sýrsko-libanonskej hranici. Cieľom bol hraničný priechod pri obci Džantá, ktorý podľa armády využíva organizácia Hizballáh na pašovanie zbraní zo Sýrie do Libanonu.

Izraelské orgány nespresnili, či išlo o útoky na sýrskej alebo libanonskej strane. Prišli však deň po tom, ako libanonská armáda obvinila Izrael z „porušovania dohody o prímerí útokom na libanonskú suverenitu a zničenia miest a dedín na juhu krajiny".

Podľa libanonských bezpečnostných zdrojov útoky zasiahli aj tri miesta v údolí Bikáa vo východnom Libanone. S hnutím Hizballáh viedol Izrael viac ako rok pozemnú a leteckú vojnu, pričom 27. novembra uzavreli prímerie. Na oboch stranách však neustále dochádza k jeho porušovaniu.

„Naďalej sa budeme snažiť odstrániť akúkoľvek hrozbu pre Izrael v súlade s dohodami o prímerí," vyhlásila v piatok izraelská armáda.

Dočasné sily OSN v Libanone tento týždeň informovali, že „sú znepokojené neprestajným ničením obytných oblastí, poľnohospodárskej pôdy a ciest v južnom Libanone zo strany izraelskej armády". Zároveň vyzvali obe strany na ukončenie všetkých bojov.

(tasr, afp, dpa)