Preskočiť na obsah
  |  

Revolúcia v sexbiznise: Belgicko ponúka prostitútkam dovolenku aj materskú

Zákon platný od 1. januára 2025 zaviedol pre sexuálnych pracovníkov práva odmietnuť klienov, zvoliť si praktiky či v akejkoľvek chvíli akt zastaviť bez toho, aby im hrozilo prepustenie zo zamestnania.

Návrh zákona podľa agentúry AP odvolávajúc sa na Brussels Times vypracovali spoločne ministerstvá práce, zdravotníctva a spravodlivosti po konzultáciách aj s belgickým odborovým zväzom pre sexuálne pracovníčky. Cieľom je lepšie chrániť prostitútky pred rizikom zneužívania a vykorisťovania.

Prijatie legislatívy nasledovalo po tom, ako v marci 2022 krajina dekriminalizovala poskytovanie sexuálnych služieb.

Zákon priznáva ľudom pôsobiacim v tomto spornom biznise prístup napríklad k zdravotnému poisteniu, platenej dovolenke, materskej, ako aj podpore v období nezamestnanosti. Legislatíva stanovila tiež pravidlá pracovnej doby, odmeňovania a bezpečnostných opatrení.

Zamestnávatelia musia svojim podriadeným poskytnúť aj čistú posteľnú bielizeň, kondómy, hygienické prostriedky, a na pracovisku nainštalovať núdzové tlačidlá.

"Je to neuveriteľný krok vpred," zhodnotila Isabelle Jaramillová z nevládnej organizácie, ktorá s tvorbou zákona pomáhala. Dodala, že zamestnávatelia musia najnovšie žiadať o štátne povolenie k najímaniu sexuálnych pracovníkov. "Podľa predošlej legislatívy pri najatí pracovníkov ste boli automaticky pasákom, aj keď išlo o dvojstrannú dohodu," poznamenala.

Nemecko a Holandsko síce tiež už skôr legalizovali sexuálnu prácu, takto komplexnú ochranu sexuálnych pracovníčok ako v Belgicku však neprijali.

(max)

  |  

Musk vyzval Faragea, aby odstúpil z postu lídra britskej pravicovej Reform UK

Ako pripomenula stanica BBC, iba niekoľko týždňov predtým médiá špekulovali, že Elon Musk, blízky poradca Donalda Trumpa, by mohol poskytnúť veľký finančný dar Reform UK, aby jej pomohol čeliť dominantným britským labouristom a konzervatívcom.

"Reform UK potrebuje nového lídra. Farage na to nemá," napísal Musk na svojej sociálnej sieti X. Podľa Reuters ide o náhle stiahnutie podpory Faragea, s ktorým ešte v decembri pózoval na fotografii v USA. Stretnutie, ktoré sa konalo vo floridskej rezidencii Mar-a-Lago budúceho amerického prezidenta Trumpa, označil Farage za "historické".

Farage ešte v nedeľňajšom rozhovore pre BBC Muska obhajoval, pričom tvrdil, že "sloboda prejavu sa vrátila". Uviedol to po tom, čo Musk zaútočil na reakciu britskej vlády na gangy, ktoré sú podozrivé zo sexuálneho násilia na deťoch.

Miliardár v sérii príspevkov obvinil britského premiéra Keira Starmera z neschopnosti stíhať gangy, ktoré systematicky zneužívali a znásilňovali mladé dievčatá, a žiadal, aby bola uväznená Jess Phillipsová, šéfka rezortu, ktorý zodpovedá za boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách.

V sobotu sa zase Farage dištancoval od vyjadrení Muska na podporu britského pravicového aktivistu Stephena Yaxley-Lennona, známeho pod pseudonymom Tommy Robinson, ktorý si do októbra odpykáva 18-mesačný trest odňatia slobody za pohŕdanie súdom. Robinson podľa Muska o daných gangoch "hovorí pravdu".

"Tak to je prekvapenie! Elon je pozoruhodná osobnosť, ale v tomto sa obávam, že s ním nesúhlasím. Môj názor zostáva, že Tommy Robinson nie je správny pre Reform UK a ja nikdy nezapredám svoje zásady," reagoval v nedeľu Farage na výzvu Muska, aby odstúpil z funkcie predsedu strany.

Podpredseda Reform UK Richard Tice podľa televízie Sky News Muska v nedeľu pochválil za to, že je "populárny" a "oceňovaný" britskou verejnosťou. Zároveň ho označil za "jedného z najväčších podnikateľov v histórii" a tvrdil, že Musk má veľký záujem o politiku Británie a jej hospodársky rast.

Musk, považovaný za najbohatšieho muža sveta, nedávno spôsobil rozruch svojím článkom uverejneným v nemeckom týždenníku Welt am Sonntag, v ktorom obhajoval svoju podporu pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Táto strana je nemeckým Spolkovým úradom pre ochranu ústavy (BfV) monitorovaná pre podozrenie, že je pravicovo extrémistická. Za takú ju už uznalo niekoľko nemeckých spolkových krajín.

(tasr)

  |  

Prvé americké mesto zavádza poplatky za dopravné kolóny

V New Yorku vstúpil do platnosti systém poplatkov za preťaženie pre vozidlá v USA, vodiči osobných automobilov budú platiť deväť dolárov (8,70 eura) denne, sadzby pre ostatné vozidlá sa budú líšiť.

Zóna preťaženia zahŕňa oblasť južne od Central Parku a známe miesta ako Empire State Building, Times Square a finančnú štvrť okolo Wall Street. Píše BBC.

Cieľom tohto systému je zmierniť známe dopravné problémy v New Yorku a získať miliardy pre sieť verejnej dopravy. Poplatok za preťaženie prvýkrát presadzovala guvernérka štátu New York Kathy Hochulová pred dvoma rokmi, ale po sťažnostiach niektorých cestujúcich a podnikov ho odložili a pozmenili.

Odporcom tohto mechanizmu je však napríklad nastupujúci prezident Donald Trump. Rodený Newyorčan sľúbil, že po nástupe systém poplatkov zruší.

(max)

  |  

Zuckerbergova snaha o priazeň Trumpa? V Mete nahradil republikán rezignovaného liberála

Prezident spoločnosti Meta pre globálne záležitosti Nick Clegg zo svojej funkcie odišiel vo štvrtok po takmer siedmich rokoch. Exlídra britských Liberálnych demokratov nahradí republikán Joel Kaplan.

Kaplan bol zástupcom Clegga, známy tiež udržiavaním vzťahov s republikánmi v rámci Mety. Predtým pôsobil aj ako zástupca personálneho riaditeľa v Bielom dome počas vlády prezidenta Georgea W. Busha.

Clegg na personálne zmeny podľa BBC reagoval slovami, že "niekoľko mesiacov ešte bude odovzdávať opraty" a zastupovať Facebook na medzinárodných stretnutiach, než sa presunie k "novým dobrodružstvám".

Jeho vzťahy s Markom Zuckerbergom boli obzvlášť napäté po tom, ako Facebook a Instagram v roku 2021 na dva roky pozastavili účty Donalda Trumpa v reakcii na to, ako v príspevkoch nevhodne komentoval útok na Kapitol zo 6. januára 2021.

Clegg sa v minulosti netajil svojimi nesympatiami nielen voči novozvolenému prezidentovi Spojených štátov, ale aj voči miliardárovi Elonovi Muskovi. Toho označil za "politického bábkoherca" s tým, že zo siete X urobil "hyperstraníckeho koníka jedného muža".

Trump nedávno pohrozil, že Zuckerberga uväzní, ak bude zasahovať do minuloročných volieb, a v marci dokonca nazval Facebook "nepriateľom ľudu".

Zakladateľ Facebooku ale po výhre Trumpa v prezidentských voľbách okrem gratulácie novému prezidentovi poslal do inauguračného fondu milión dolárov.

Niektorí analytici považujú odchod Clegga za prejav "striedania stráží vo Washingtone".

Analytička odvetvia sociálnych médií Jasmine Enbergová uviedla, že Kaplan je "pravdepodobne tou správnou osobou na túto prácu v tomto politickom momente". "Meta, podobne ako iné technologické spoločnosti, sa ponáhľala, aby si získala priazeň nastupujúcej Trumpovej administratívy," povedala pre citovaný portál.

(max)

  |  

Scholz poprel, že sa chystá za Putinom do Moskvy

Posledná návšteva nemeckého kancelára v ruskej metropole sa konala iba niekoľko dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Roderich Kiesewetter z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na sociálnej sieti X napísal, že Nemecko sa musí "pripraviť na prekvapenie v rámci predvolebnej kampane".

Tvrdí, že sa objavuje čoraz viac náznakov, že kancelár Olaf Scholz vycestuje do Moskvy alebo sa stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putin ešte pred 23. februárom, teda dňom, kedy sa v Nemecku konajú predčasné voľby do Spolkového snemu.

"Toto je nepravdivé tvrdenie, niečo také nesmiete robiť, je to hlboko neslušné, nie je na to žiadny dôvod, " reagoval Scholz v nedeľu v Berlíne. Podľa agentúry DPA bol špekuláciami zjavne pobúrený.

Hovorca spolkovej vlády Steffen Hebestreit už predtým avizoval, že proti Kiesewetterovi budú za jeho vyjadrenia podniknuté právne kroky. Zo šírenia nepravdivých informácií obvinili opozičného poslanca aj ďalší členovia Scholzových sociálnych demokratov (SPD). Líder poslaneckého klubu SPD Rolf Mützenich označil vyjadrenia za "fiktívne".

Scholz v novembri prvýkrát po takmer dvoch rokoch telefonoval s Putinom, čo vyvolalo nevoľu v Kyjeve, ako aj u niektorých východoeurópskych členských krajín NATO, pripomenula DPA. Kancelár tento telefonát so šéfom Kremľom obhajoval a v posledných týždňoch opakovane vyjadril záujem uskutočniť ho znovu.

(tasr)

  |  

U. S. Steel a Nippon Steel hrozia žalobou po Bidenovom oznámení zablokovania predaja

Prezident USA zablokovanie predaja za 14,9 miliardy dolárov odôvodnil tým, že "silný oceliarsky priemysel v domácom vlastníctve predstavuje základnú prioritu národnej bezpečnosti a je rozhodujúci pre odolné dodávateľské reťazce".

Výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS) strávil mesiace skúmaním dohody z hľadiska rizík pre národnú bezpečnosť. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť konsenzus. Rozhodnutie sa tak presunulo na odchádzajúceho prezidenta, ktorého 20. januára vystrieda Donald Trump.

Odborový zväz United Steelworkers oznámenie privítal. Nippon Steel a U.S. Steel vyjadrili sklamanie z výsledku. Podľa nich išlo o politické rozhodnutie a výsledok bol "vopred daný". Dodali, že "podniknú všetky kroky na ochranu svojich zákonných práv". Zablokovanie fúzie označili za "mrazivý odkaz" každej firme, ktorá zvažuje významnú investíciu v USA.

Rozhodnutie kritizoval aj japonský minister priemyslu Jodži Muto. Podľa neho je "nepochopiteľné a poľutovaniahodné, že Bidenova administratíva urobila takéto rozhodnutie s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť v prípade svojho spojenca".

Agentúra AP zase pripomína, že Biden odôvodnil zablokovanie prevzatia U.S. Steel ochranou pracovných miest. No namiesto toho ich môže vystaviť riziku.

Nippon Steel v rámci svojej ponuky sľúbila, že investuje 2,7 miliardy dolárov do starnúcich vysokých pecí amerických oceliarní. Zaviazala sa tiež, že v nasledujúcom desaťročí nezníži výrobnú kapacitu bez predchádzajúceho súhlasu vlády USA. Nippon Steel označila prevzatie za "záchranné lano" pre americkú spoločnosť, ktorá má svoj rozkvet dávno za sebou.

Odporcovia fúzie ale varovali, že japonskí majitelia znížia počet pracovných miest. Nippon Steel sa ich pokúsil upokojiť sľubom, že zastaví akéhokoľvek prepúšťanie alebo zatváranie závodov počas trvania súčasnej zmluvy s odbormi, ktorá vyprší v roku 2026.

(tasr)