Preskočiť na obsah
  |  

Trump sa údajne chystá na Slovensko, správa mala uniknúť z úradu vlády

Lubomír Zaorálek, niekdajší český minister zahraničných vecí, prezradil, že návšteva opätovne zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa ešte nie je oficiálna.

"Hovorím to s rizikom, že to ešte nie je oficiálne, ale viem to bezpečne," povedal Zaorálek vo vysielaní CNN Prima NEWS s dôvetkom, že informácia o februárovej návšteve unikla z Úradu vlády SR.

Dodal, že premiéra Roberta Fica (Smer) s Trumpom spája dôležitá vec – osobný vzťah k Ukrajine a negatívny pohľad na jej prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ten je podľa českého exministra v Trumpových očiach spojený s jedným z pokusov o jeho impeachment [ústavná žaloba na funkcionára pre závažný delikt s trestom zbavenia funkcie, pozn. red].

Cyril Svoboda, tiež niekdajší šéf českej diplomacie, poznamenal, že príprava návštevy ešte nemusí nič znamenať.

Spomenul aj možné stretnutie Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. S prípadným mierovým stretnutím v Bratislave by podľa neho museli súhlasiť všetky zainteresované strany.

"Počúval som Ficov prejav a hovoril v ňom, že sa v Bratislave môžu uskutočniť rôzne diplomatické rokovania, nie iba samit. Ašpirácia Slovenska je teda jasná," zhodnotil Svoboda.

Ak by sa však takéto stretnutie Slovensku podarilo, považoval by to za "veľký zárez". "Prial by som im to, bol by to veľký výkon," uzavrel Svoboda.

Úrad vlády (ÚV) SR informáciu o februárovej návšteve novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na Slovensku nepotvrdil ani nevyvrátil, vyplýva z vyjadrenia úradu vlády pre TASR.

(max)

  |  

Ústavnému súdu rok chýba sudca, jeho predseda kritizuje parlament pre neplnenie povinností

Miesto na Ústavom súde ostáva neobsadené po tom, ako sa v septembri 2023 sudkyňa Jana Laššáková vzdala funkcie.

"Národná rada SR si už viac ako rok neplní svoju ústavnú povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov na uvoľnené miesto sudcu, aby následne prezident mohol vymenovať jedného z nich za sudcu," uviedol predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan.

Parlament dosiaľ totiž nezvolil ani jedného z dvojice kandidátov, z ktorých sudcu následne vymenuje prezident. Tým, že je plénum neúplné, je oslabené riadne fungovanie ústavného súdu.

"V konečnom dôsledku na to doplácajú navrhovatelia, najmä fyzické a právnické osoby, keďže priemerná dĺžka konania pred ústavným súdom sa pre vysoký nápad a chýbajúceho sudcu napriek našej snahe predlžuje," skonštatoval Fiačan.

Doplnenie pléna by podľa neho nielen odbremenilo sudcov od vysokého počtu podaní, ale najmä by zabezpečilo plnú legitimitu pléna Ústavného súdu, ktoré často rozhoduje o návrhoch s celospoločenským významom. "Opomenúť nemožno ani rozhodovanie v senátoch, ktoré má bezprostredný dosah na základné práva a slobody jednotlivcov v rôznych oblastiach ich života," dodal predseda súdu.

V novom roku čaká ÚS rozhodovanie napríklad o ústavnosti zmien v zákone o Slovenskej televízii a rozhlase či zmien v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) alebo v takzvanom kompetenčnom zákone.

(tasr)

  |  

ISW: Rusko nemieni ustúpiť od podmienok ukončenia vojny, tie sa od roku 2021 nezmenili

Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) poukazujú na to, že ruské orgány prekrúcajú ukrajinskú legislatívu a ústavu Ukrajiny, pokiaľ ide o voľby počas vojnového stavu.

Volodymyr Zelenskyj podľa ISW 2. januára načrtol podmienky, ktoré musia byť splnené pre donútenie Ruska súhlasiť s mierom. Píše Ukrajinska pravda s odvolaním sa na správu ISW.

Putin podľa ukrajinského prezidenta počas istanbulských mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou na jar 2022 vyslovil požiadavku, aby Ukrajina udržiavala armádu na úrovni 50-tisíc príslušníkov - Zelenskyj nepovažuje za možné dosiahnuť s tak početnou armádou "spravodlivý mier".

Predstavitelia Kremľa požadovali aj úplnú kapituláciu Ukrajiny, a to vrátane odstránenia legitímnej vlády a demilitarizácie.

Hoci sa tieto podmienky od roku 2021 nezmenili, Zelenskyj zopakoval, že ukrajinská ústava a ukrajinské právne predpisy zakazujú uskutočniť prezidentské a parlamentné voľby počas vojnového stavu.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinské orgány budú môcť zvážiť zrušenie stanného práva, keď sa skončí "horúca fáza" vojny a keď Ukrajina zaujme "silnú pozíciu" so "silnou armádou, silným balíkom zbraní a bezpečnostnými zárukami."

"Predstavitelia Kremľa, vrátane Putina, opakovane úmyselne nesprávne interpretovali ukrajinský zákon a ústavu, aby tvrdili, že Zelenskyj je nezákonným prezidentom Ukrajiny po tom, čo Ukrajina, ktorá dodržiava zákony a ústavu, neuskutočnila voľby počas stanného práva v roku 2024," konkretizujú analytici.

Pripomínajú, že ukrajinský zákon "O právnom režime vojnového stavu" prijatý v roku 2000 stanovuje, že ukrajinské orgány môžu ukončiť vojnový stav "za predpokladu, že je odstránená hrozba útoku alebo nebezpečenstvo pre štátnu nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť."

(max)

  |  

USA chcú údajne predať Izraelu zbrane za osem miliárd dolárov

Navrhovaný obchod má zahŕňať strelivo pre stíhačky, útočné vrtuľníky či delostrelectvo.

O "neformálnom" ozname amerického ministerstva zahraničných vecí Kongresu informoval web Axios s odvolaním sa na dva svoje dva zdroje. Portál pripomína, že pôjde pravdepodobne o posledný predaj zbraní Izraelu, ktorý administratíva Joea Bidena uskutoční.

O predaji sa hovorí v čase, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že dosluhujúci prezident USA Joe Biden uvalil na Izrael "tiché zbrojné embargo".

Zdroje citovaného portálu uviedli, že ide o dlhodobú dohodu. Časť výroby a dodávok munície sa môže uskutočniť prostredníctvom súčasných amerických zásob, ale dodanie väčšiny bude trvať jeden alebo viac rokov.

Niektorí demokrati podľa nich naliehali na administratívu, aby predaj zbraní Izraelu podmienila izraelským postupom vo vojne a prístupom k humanitárnej situácii v Gaze, avšak Biden to odmietol.

Súčasťou obchodu majú byť rakety vzduch-vzduch AIM-120C-8 AMRAAM pre stíhačky na obranu proti vzdušným hrozbám vrátane bezpilotných lietadiel. Rovnako aj 155 mm delostrelecké granáty a rakety Hellfire AGM-114 pre útočné vrtuľníky.

Navrhovaná dohoda zahŕňa aj bomby s malým priemerom, chvostové súpravy JDAM, ktoré menia nepresné bomby na presné strelivo, 500-kilogramové bojové hlavice a bombové rozbušky.

Jeden zo zdrojov oboznámených s predajom zbraní uviedol, že rezort zahraničných vecí oznámil Kongresu, že cieľom dohody je "podporiť dlhodobú bezpečnosť Izraela doplnením zásob kritickej munície a spôsobilosti protivzdušnej obrany."

"Prezident jasne uviedol, že Izrael má právo brániť svojich občanov v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom a odrádzať od agresie zo strany Iránu a jeho zástupných organizácií. Budeme naďalej poskytovať kapacity potrebné na obranu Izraela," uviedol americký predstaviteľ.

(max)

  |  

Newyorský sudca oznámil, kedy vynesie rozsudok nad Trumpom v kauze podplácania pornoherečky

Sudca Juan Mechan určil termín na 10. januára, verdikt tak vynesie zhruba týždeň pred návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Agentúra AP označila rozhodnutie sudcu Merchana za mimoriadne. Podľa neho sa Trump bude musieť dostaviť na súd osobne alebo prostredníctvom videohovoru.

Podobný vývoj predstavuje ďalší zvrat v tomto výnimočnom prípade. Trumpov hovorca na žiadosť o komentár bezprostredne nereagoval. Agentúry AP a Reuters však naznačili, že trestom nebude väzenie.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels výmenou za jej mlčanlivosť.

S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump, ktorý sa funkcie ujme 20. januára, všetky obvinenia v prípade odmieta.

Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú "absolútnu imunitu" v súvislosti s výkonom funkcie a "prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností."

Sudca Merchan však v predošlom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže proces súdny proces sa týkal "plne neoficiálneho správania, ktoré nemá nárok na žiadnu imunitnú ochranu", uviedla stanica CNN.

Newyorská prokuratúra tiež zdôraznila, že súdne konanie aj výrok poroty prišli ešte pred verdiktom Najvyššieho súdu.

(tasr)

  |  

Výbuch Tesly pred hotelom Trumpa mal byť „budíček“. Vojak, čo auto odpálil, nechal odkaz

Vyšetrovatelia uviedli, že americký vojak pravdepodobne nepociťoval žiadnu nenávisť voči novozvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Matthew Livelsberger, ktorý slúžil v špeciálnej jednotke zelených baretov a v stredu odpálil auto pred hotelom prezidenta Trumpa, v odkaze uviedol, že potrebuje očistiť svoju myseľ od stratených životov, ktoré vzal.

"Nebol to teroristický útok, ale budíček. Američania venujú pozornosť len násiliu. Čo môže byť lepší spôsob, ako dať najavo svoj názor, než senzácia s ohňostrojmi a výbušninami," napísal podľa agentúry AP v liste, ktorý našli úrady.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) uviedol, že 37-ročný Livelsberger zrejme trpel posttraumatickou stresovou poruchou a mal aj ďalšie problémy.

Tesla Cybertruck v stredu vybuchla pred hotelom Donalda Trumpa v Las Vegas. Sedem ľudí utrpelo ľahké zranenia. Podľa predstaviteľa bezpečnostných zložiek, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, bolo vozidlo prenajaté cez aplikáciu požičovne Turo.

Auto bolo podľa neskorších zistení naložené pyrotechnikou a nádobami na palivo a vodič bol po explózii popálený na nepoznanie. Podľa koronera bola jeho smrť spôsobená strelným zranením, pred výbuchom sa teda zrejme zastrelil.

(tasr)