Kanadský premiér čelí rastúcej nespokojnosti liberálov a zlým prieskumom verejnej mienky, v ktorých výrazne vedú opoziční konzervatívci.
Tri zdroje kanadského denníka The Globe and Mail uviedli, že termín rezignácie nie je zatiaľ jasný, no očakáva sa pred stredajším zasadnutím poslaneckého klubu liberálov. Jasné nie je ani to, či Trudeau hneď odíde aj z funkcie predsedu vlády, alebo v nej zotrvá do výberu nového lídra svojej strany.
Trudeau sa dostal k moci v roku 2015 a liberálov viedol k ďalším dvom volebným víťazstvám v rokoch 2019 a 2021. V súčasnosti však v prieskumoch zaostáva za lídrom Konzervatívnej strany Pierrom Poilievrom o 20 bodov.
Konzervatívci vedú v prieskumoch s dvojciferným náskokom celý uplynulý rok. Podľa posledných výsledkov z piatka majú liberáli pod vedením Trudeaua podporu len 13 percent voličov. V prípade nového lídra by sa tieto čísla zmenili.
Favoritkou je bývalá vicepremiérka a ministerka financií Chrystia Freelandová, ktorá prekvapivo odstúpila z funkcie v decembri. Ak by prevzala vedenie strany, za liberálov by hlasovalo 21 percent voličov.
Archijerejská svätá liturgia, ktorej bude predsedať gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ, bude spojená s Jordánskym svätením vody.
„Ide o spomienku na krst Kristov v rieke Jordán, kedy sa Boh zjavuje ako Svätá Trojica," priblížil l Peter Paľovčík z Gréckokatolíckej eparchie Košice s tým, že od skončenia pandémie vladyka Cyril Vasiľ každý rok svätí vodu na sviatok Bohozjavenia v Klokočove.
Svätá liturgia sa začne o 10.00 h, následne sa spolu so sprievodom presunú k vodám Zemplínskej šíravy, kde sa uskutoční posvätenie vody.
„Voda sa posviaca zvolávaním Svätého Ducha cez trojité požehnanie vody - ponáranie sviec do vody, dýchaním na hladinu a ponorením ruky. Nakoniec sa do vody ponára kríž. Po posvätení vody sa pokropia prítomní veriaci, chrám, veriaci sa z vody môžu napiť i odniesť si ju domov," spresnil.
Podľa Paľovčíka je zvykom takmer v každej farnosti, že sa v týchto dňoch posviacajú príbytky. „Je to príležitosť nielen na požehnanie domovov veriacich, ale aj možnosť pre každého kňaza osobne sa stretnúť s väčšinou svojich veriacich," dodal.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v trojhodinovom rozhovore s americkým podcasterom Lexom Fridmanom hovoril o spolupráci s Donaldom Trumpom, o ukončení vojny na Ukrajine, aj o bezpečnostných zárukách pre jeho krajinu.
Ukrajinský prezident vyjadril nádej, že sa stretne so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom už krátko po jeho inaugurácii.
Volodymyr Zelenskyj vyjadril želanie zúčastniť sa na inaugurácii novozvoleného amerického prezidenta, ktorá sa uskutoční 20. januára, ale pozvánku ešte nedostal. „Rád by som (prišiel na inauguráciu), ale nemôžem prísť, pokiaľ ma nepozve prezident Trump. Nie je to pekné. (…) Ja som taký človek, že neprídem bez pozvania,“ povedal Zelenskyj.
Dodal však, že ho Trump ešte pred voľbami pozval na inauguráciu v prípade, že zvíťazí.
Mier prostredníctvom sily
Zelenskyj v rozhovore s americkým podcasterom Lexom Fridmanom, ktorého rodina pochádza z bývalého Sovietskeho zväzu a do svojich jedenástich rokov vyrastal v Moskve, vyzdvihol Trumpa, ktorý vyhlásil, že vojnu ukončí rýchlo, hoci nevysvetlil ako. Prednedávnom tiež Fridman spovedal práve Donalda Trumpa či Elona Muska.
Ukrajinci podľa Zelenského dúfajú, že Trump prinúti Moskvu, aby súhlasila s trvalým mierom. Zvolenie Trumpa, ktorý sa vráti do Bieleho domu 20. januára, vyvolalo nádeje na diplomatické riešenie, no tiež obavy v Kyjeve, že rýchly mier si vyžiada vysokú cenu.
Ukrajinský prezident v interview znovu vyzval na členstvo svojej krajiny v NATO a zdôraznil svoje presvedčenie, že prímerie bez bezpečnostných záruk pre Kyjev by len poskytlo Rusku čas znovu sa vyzbrojiť na nový útok.
Zelenskyj podčiarkol dôležitú úlohu, ktorú podľa neho zohrá Biely dom za Trumpa, a tvrdil, že so zvoleným prezidentom USA sa zhodujú, že pri snahe ukončiť konflikt je potrebný prístup „mier prostredníctvom sily".
„Bez Spojených štátov nie sú bezpečnostné záruky možné. Myslím tým bezpečnostné záruky, ktoré môžu zabrániť ruskej agresii," povedal Zelenskyj.
Doplnil, že musí rokovať s Trumpom, aby stanovili ďalší postup na zastavenie Ruska, pričom do tohto procesu sa musia zapojiť aj európske vlády, kým bude môcť Kyjev viesť priame rozhovory s Moskvou.
Podľa Zelenského by sa Trump mohol stať prvým svetovým lídrom, ktorý poletí na Ukrajinu lietadlom. „Vojna sa skončí a prezident Trump by mohol byť prvým lídrom, ktorý priletí. Myslím si, že by to bolo symbolické,“ povedal.
https://www.youtube.com/watch?v=u321m25rKXc
Bezpečnostné záruky
Ukrajina bude podľa Zelenského súhlasiť s prímerím pod podmienkou prijatia serióznych bezpečnostných záruk, dodávok zbraní a pokračovania protiruských sankcií.
„NATO znamená silné bezpečnostné záruky pre všetkých ľudí, pre nás je to súčasť bezpečnostných záruk. Druhá časť je balík zbraní. Nepoužijeme ich. Ak bude fungovať prímerie, nikto nepoužije zbrane. Musia však ostať,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
Poznamenal, že ak Trump pristúpi k prímeriu bez serióznych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, dá to Putinovi príležitosť „ukončiť okupáciu Ukrajiny“. Zelenskyj tiež povedal, že „Putin sa bojí Trumpa“.
Mimochodom, v inej časti rozhovoru označil ruského vodcu za „mamuta s holým zadkom“, ktorý svoj ľud nemiluje, pretože obyvateľov Ruska posiela zomrieť do inej krajiny. „Nemiluje svoj ľud. Nemôžeš poslať svojich ľudí zomrieť do cudzej krajiny. S vedomím, že zomrú,“ povedal.
Zelenskyj tiež navrhol, že v prípade pozvania Ukrajiny do NATO sa môžu záruky Aliancie dočasne vzťahovať len na územia kontrolované Ukrajinou. „Potrebujeme však aj zbrane a sankcie voči Rusku, aby sa agresia neopakovala.“
Zelenskyj povedal, že novej Trumpovej administratíve navrhol kúpiť americké zbrane na úkor ruských aktív. Dodal, že by to mohla byť „jedna z bezpečnostných záruk“.
„Zoberte si 300 miliárd (dolárov) zmrazených ruských aktív. Vezmeme si ich. Vezmeme peniaze, ktoré potrebujeme na našu domácu produkciu a nakúpime všetky zbrane v USA. Nepotrebujeme dary z USA,“ povedal Zelenskyj, ale nepovedal, aká bola reakcia Trumpa na tento návrh.
Voľby budú až po vojne alebo po legislatívnych zmenách
Podľa Zelenského všetci na Ukrajine chápu, že je nemožné uskutočniť voľby, kým sa neskončí vojna alebo kým nebude potrebné zmeniť legislatívu.
„Verím, že voľby budú hneď po skončení stanného práva, je to tak podľa zákona. Alebo sa poslanci musia dať dokopy a zmeniť legislatívu, čo bude veľmi ťažké, pretože spoločnosť je proti tomu,“ dodal.
V rozhovore upozornil aj na praktické prekážky ako je zabezpečenie možnosti hlasovania pre 8,5 milióna Ukrajincov v zahraničí či pre ľudí na okupovaných územiach.
„Milióny ľudí na okupovaných územiach. Čo robiť s týmito ľuďmi? A ako hlasovať bez milióna vojakov? To je nemožné,“ povedal prezident.
Zelenskyj tiež poznamenal, že alternatívou by mohlo byť zavedenie hlasovania cez internet. Táto myšlienka však čelí obavám z kybernetických útokov a bezpečnostných rizík.
Na otázku, či by sa uchádzal o druhé funkčné obdobie, Zelenskyj odpovedal, že to bude závisieť od toho, ako sa skončí vojna, čo budú chcieť ľudia, ako aj jeho rodina. Zelenskyj o tom teraz podľa vlastných slov neuvažuje.
O vystrelení možnej severokórejskej balistickej rakety informovala aj japonská pobrežná stráž, podľa ktorej už projektil dopadol.
Juhokórejský generálny štáb uviedol, že zachytil vypustenie najmenej jednej strely. Dodal, že stále prebieha analýza údajov a zatiaľ nemôže potvrdiť počet odpálených rakiet ani ich dolet.
K novému testu došlo v čase, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívil Soul, aby s juhokórejskými spojencami viedol rozhovory okrem iného o jadrovej hrozbe Pchjongjangu.
Severná Kórea naposledy skúšobne odpálila balistické rakety začiatkom novembra minulého roka. Tvrdila vtedy, že išlo o jej najmodernejšie a najsilnejšie medzikontinentálne balistické strely na pevné palivo. Južná Kórea reagovala testom svojej balistickej rakety.
Stúpenci vtedajšieho a budúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa vtrhli do sídla Kongresu USA a podľa odchádzajúceho prezidenta išlo o jeden z najťažších dní v dejinách Spojených štátov.
„Naša demokracia bola doslova vystavená skúške. A, našťastie, naša demokracia obstála," uviedol Biden v Bielom dome pred novozvolenými kongresmanmi zo svojej Demokratickej strany.
„Teraz je vašou povinnosťou hovoriť pravdu a pamätať na to, čo sa stalo. Nepripustite, aby bol 6. január prepísaný alebo dokonca vymazaný," vyzval ich.
Po víťazstve Bidena vo voľbách v roku 2020 žiadal vtedajší prezident Trump Kongres a svojho viceprezidenta, aby zablokovali potvrdenie výsledkov volieb, pričom tvrdil, že k jeho prehre viedli rozsiahle podvody. Po zhromaždení pred Bielym domom priaznivci Trumpa vtrhli do budovy Kapitolu, aby kongresmanom zabránili hlasovať.
„Myslím si, že to, čo urobil, bola skutočná hrozba pre demokraciu," povedal Biden v nedeľu. „Dúfam, že sme to prekonali," dodal deň pred tým, ako sa členovia Kongresu zídu, aby potvrdili výsledky volieb z novembra 2024, v ktorých Trump vyhral nad kandidátkou demokratov Kamalou Harrisovou.
Vyšetrovateľom úradu v tom minulý týždeň zabránili členovia prezidentovej ochranky.
Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) a polícia potvrdili, že o záležitosti rokujú. Zatykač na Juna platí do polnoci z pondelka na utorok miestneho času. Podľa polície však CIO pravdepodobne požiada súd o jeho predĺženie.
Súd v Soule vydal zatykač na prezidenta 31. decembra po tom, ako sa napriek opakovaným žiadostiam vyšetrovateľov nedostavil na vypočúvanie. Protikorupčný úrad vedie s políciou a ministerstvom obrany spoločné vyšetrovanie vyhlásenia stanného práva z minulého mesiaca a zvažuje, že Juna obviní zo vzbury.
Konzervatívny prezident vyhlásil stanné právo 3. decembra, krátko na to však jeho rozhodnutie zrušil parlament, ktorý následne schválil ústavnú žalobu voči Junovi. Ten konal v zjavnej nespokojnosti z toho, že prácu jeho vlády blokuje parlament s prevahou liberálnej opozície.
Náčelníka prezidentovej ochranky Pak Čong-juna obvinili z účasti na vzbure a z marenia vyšetrovania, keďže členovia ochranky spolu s vojakmi zabránili príslušníkom CIO zatknúť Juna. Vstup do prezidentskej rezidencie okrem vojakov a ochranky zablokovalo aj asi 200 ľudí.
Junovi právnici spochybnili príkazy na zatknutie i na prehliadku s tým, že ich nemožno vykonať v jeho rezidencii pre zákon, ktorý miesta potenciálne spojené s vojenskými tajomstvami chráni pred prehliadkou bez súhlasu zodpovednej osoby, ktorou je Jun.
"Ak centristické strany nie sú schopné vytvárať spojenectvá a odmietajú kompromisy ako diablovo dielo, pomáha to radikálom. To si Nemecko nemôže dovoliť," poznamenal vicekancelár.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck v nedeľu vyzval centristické strany, aby prejavili ochotu spolupracovať po predčasných voľbách do Spolkového snemu, ktoré prebehnú 23. februára. V opačnom prípade podľa neho riskujú, že pomôžu svojim extrémistickým rivalom.
Habeck sa vyjadril deň po tom, čo rakúsky kancelár a šéf ľudovcov z ÖVP Karl Nehammer oznámil svoj zámer odstúpiť z funkcie po zlyhaní koaličných rokovaní so sociálnymi demokratmi (SPÖ). To podľa DPA vytvorilo cestu pre možnú vládnu koalíciu ÖVP a Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), označovanou za krajne pravicovú.
"Rakúsko je príkladom toho, ako to nemôže dopadnúť," reagoval Habeck, kandidát strany Zelených na post kancelára, na dianie v susednej krajine. V predvolebnej kampani v Nemecku budú podľa jeho slov "lietať iskry", no zdôraznil, že strany musia zachovať pokoj.
"Ak centristické strany nie sú schopné vytvárať spojenectvá a odmietajú kompromisy ako diablovo dielo, pomáha to radikálom. Ak nie sme pripravení vytvárať demokratické aliancie, hrozí nám nestabilita a neschopnosť konať. To si Nemecko nemôže dovoliť," poznamenal vicekancelár.
Strana Zelených, ktorá v roku 2021 so sociálnymi demokratmi (SPD) a liberálmi (FDP) zostavila vládnu trojkoalíciu, má v najnovších prieskumoch verejnej mienky podporu približne 13 percent voličov.
Prvé miesto prieskumy pripisujú konzervatívnemu bloku CDU/CSU, nasledovanom pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) a SPD súčasného kancelára Olafa Scholza.
Zelení sa podľa DPA spomínajú ako možný koaličný partner CDU/CSU. Líder CSU Markus Söder sa však opakovane vyjadril proti takejto koalícii.
Nemecko 23. februára čakajú predčasné voľby do Spolkového snemu. Vyvolal ich rozpad Scholzovej vládnej trojkoalície v novembri minulého roka po mesiacoch napätia v súvislosti s rozpočtovou politikou a hospodárskym smerovaním krajiny.
V novembri 2023 sa Izrael a Hamas dohodli na jedinom prímerí počas takmer 15 mesiacov trvajúcej vojny, počas ktorého bolo prepustených 80 unesených izraelských rukojemníkov výmenou za 240 Palestínčanov väznených v Izraeli.
"Hamas súhlasil s prepustením 34 izraelských väzňov zo zoznamu, ktorý predložil Izrael, v rámci prvej fázy dohody o výmene väzňov," uviedol vysokopostavený predstaviteľ hnutia podľa agentúry Reuters.
Predstaviteľ hnutia tvrdí, že má ísť o všetky ženy, deti, starších a chorých ľudí, ktorí sú v Pásme Gazy stále zadržiavaní ako rukojemníci. Hamas "však potrebuje týždeň pokoja, aby mohol komunikovať so zajatcami a identifikovať tých, ktorí sú nažive, a tých, ktorí sú mŕtvi", dodal predstaviteľ.
Taktiež zopakoval, že dohoda s Izraelom musí byť podmienená úplným stiahnutím izraelských vojsk z Pásma Gazy a trvalým prímerím. V tomto smere izraelská strana podľa neho nedosiahla žiadny pokrok.
"Hamas zatiaľ neposkytol zoznam rukojemníkov," reagovala v nedeľu kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Podľa izraelského televízneho kanála Channel 12 Hamas zoznam 34 rukojemníkov odsúhlasil aj predložil, no neuviedol, kto z nich je nažive a kto nie.
Hamas už minulý týždeň súhlasil s prepustením 22 z uvedených rukojemníkov - žien, starších a chorých ľudí. Ďalších, ktorí sú vraj muži v potenciálnom veku pre službu v armáde, prepustiť odmietol, napísal denník Times of Israel.
Netanjahu vo štvrtok poveril vyjednávačov, aby pokračovali v rokovaniach v katarskej Dauhe s cieľom dosiahnuť s Hamasom dohodu o prepustení rukojemníkov z Pásma Gazy.
Obe strany sa nedávno niekoľkokrát navzájom obvinili z odďaľovania dohody. V posledných týždňoch sa však v Dauhe konali nepriame rokovania sprostredkované Katarom, Egyptom a Spojenými štátmi, ktoré podľa AFP oživili nádej na prímerie a dohodu o prepustení rukojemníkov.
Počas útoku na Izrael 7. októbra 2023 palestínski militanti pod vedením Hamasu zajali 251 rukojemníkov, z ktorých 96 naďalej zostáva v palestínskej enkláve. Izraelská armáda tvrdí, že 34 z nich je po smrti.
Útok na Bourbon Street v turistami vyhľadávanej Francúzskej štvrti v centre New Orleans sa odohral 1. januára nadránom, páchateľom je 42-ročný vojnový veterán Shamsud-Din Jabbar zo štátu Texas, ktorý zomrel po prestrelke s policajtmi.
FBI vyšetruje útok, pri ktorom zomrelo 14 ľudí, ako teroristický čin. Považuje za pravdepodobné, že Jabbar konal sám a inšpiroval sa džihádistickou skupinou Islamský štát (ISIS). V jeho prenajatom pickupe našli zbrane, výbušné zariadenie a vlajku IS.
V New Orleans sa podľa FBI od 30. októbra 2024 zdržiaval muž niekoľko dní v prenajatom dome. Počas tohto obdobia jazdil na bicykli po Francúzskej štvrti a nahrával videá pomocou inteligentných okuliarov spoločnosti Meta.
Agentúra DPA vysvetľuje, že takéto okuliare sú nenápadné, pretože vyzerajú ako bežné - ich nositeľ však môže videá natáčať bez použitia rúk. Mesto navštívil aj 10. novembra. Podrobnosti o tejto ceste však vyšetrovatelia stále zhromažďujú.
Inteligentné okuliare mal Jabbar na sebe aj počas novoročného útoku, v ten deň ich však neaktivoval. Okuliare uňho našli až po jeho smrti.
Vyšetrovatelia taktiež informovali, že Jabbar v lete roku 2023 navštívil Egypt aj Kanadu. Spojitosť s útokom v New Orleans zatiaľ ale neurčili a je naďalej predmetom vyšetrovania.
Očakáva sa, že do mesta v pondelok príde americký prezident Joe Biden spolu s prvou dámou Jill, ktorí chcú okrem iného hovoriť s príbuznými obetí.
Spustenie vlajok na pol žrde na 30 dní nariadil Joe Biden z dôvodu úmrtia niekdajšieho prezidenta Jimmyho Cartera.
Donald Trump, ktorý oznámil, že sa 9. januára plánuje zúčastniť na Carterovej zádušnej omši vo Washingtone, sa v piatok v príspevku na sociálnej sieti Truth Social vyjadril, že vlajky v smútočnom režime budú aj počas jeho inaugurácie.
"Demokrati sú celí 'rozjarení' z toho, že naša veľkolepá americká vlajka môže byť počas mojej inaugurácie na 'pol žrde'," uviedol Trump podľa agentúry Reuters.
"Myslia si, že je to také skvelé, a tak sa z toho tešia, pretože v skutočnosti našu krajinu nemilujú, myslia len na seba," dodal nastupujúci prezident.
Neopomenul, že vzhľadom na Carterovu smrť bude americká vlajka "po prvýkrát v histórii počas inaugurácie budúceho prezidenta na pol žrde".
"Nikto to nechce vidieť a žiadny Američan z toho nemôže mať radosť. Uvidíme, ako to dopadne," zhodnotil. Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že Biely dom neplánuje toto rozhodnutie prehodnotiť.
Arcibiskupa Anastasiosa previezli letecky do nemocnice v Aténach pre zdravotné ťažkosti spôsobené virózou.
Deväťdesiatpäťročného Anastasiosa koncom decembra hospitalizovali v nemocnici v Tirane so sezónnou vírusovou infekciou. Podľa gréckych médií sa však jeho zdravotný stav ďalej zhoršoval a objavovali sa u neho príznaky krvácania do žalúdka. Do Atén ho previezli v piatok večer na žiadosť gréckych záchranných služieb.
"Ošetrujúci lekári hodnotia stav Jeho Blaženosti ako kritický," uvádza sa v lekárskej správe z gréckej nemocnice. Ešte v sobotu jeho stav vyhodnotili ako "stabilný napriek jeho už tak komplikovanej anamnéze".
Nemocnicu, v ktorej sa arcibiskup lieči, navštívil v nedeľu popoludní aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorého informovali o zdravotnom stave chorého arcibiskupa, napísala AFP.
Anastasios má podľa francúzskej agentúry zásluhu na oživení pravoslávnej cirkvi v Albánsku, kde väčšinu tvoria moslimovia. Túto cirkev tam vedie už tri desaťročia.
