Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti.
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vo štvrtok schválila návrh zákona, na základe ktorého majú byť uvalené sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC). Tento návrh schválila na protest proti vydaniu zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.
Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti. Na základe zákona budú uvalené sankcie na každého cudzinca, ktorý vyšetruje, zatkne, zadrží alebo stíha občanov USA alebo občanov ich spojeneckých krajín vrátane Izraela, ktoré nie sú členmi ICC.
"Tento súd sa prostredníctvom vykonštruovaného procesu usiluje zatknúť premiéra nášho významného spojenca Izraela," vysvetlil dôvod návrhu pred hlasovaním Brian Mast, republikánsky predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov.
Líder republikánskej väčšiny v Senáte John Thune avizoval, že zákon čoskoro pôjde na hlasovanie do Senátu, aby ho mohol zvolený prezident Donald Trump podpísať čo najskôr po nástupe do funkcie.
ICC v novembri minulého roka oznámil, že vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na Netanjahua, Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území.
Izrael odmieta obvinenia, že by počas vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy páchal vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Snemovňa reprezentantov odhlasovala rovnaký návrh zákona ešte v júni, avšak Senát, ktorý v tom čase ovládala demokratická väčšina, sa týmto návrhom nikdy nezaoberal.
Herečka svoj postoj odôvodnila stavom kultúry na Slovensku, ktorý považuje za alarmujúci.
„Oslovili ma, slušne som sa poďakovala a odmietla. Nemám potrebu prevziať toto ocenenie v situácii, v akej sa momentálne nachádza kultúra na Slovensku,“ uviedla Studenková pre Denník N.
Studenková patrí medzi kritikov aktuálnej situácie v kultúre, ktorú označila za „neriešenú a stále sa zhoršujúcu“.
„Keby to bolo za iných okolností, považovala by som to za česť, ale v súčasnej situácii som to urobiť nemohla,“ zdôraznila herečka, ktorá bola dlhoročnou členkou Činohry Slovenského národného divadla.
Po prvom odvolaní Mateja Drličku z funkcie riaditeľa SND však z divadla odišla, pričom poukázala na údajný politický vplyv na vedenie kultúrnych inštitúcií.
Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen vo štvrtok na platforme X oznámil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom mali „dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu".
„O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni so Slovenskom a Ukrajinou," uviedol Jörgensen na platforme X, čím v podstate potvrdil Ficove slová z tlačovej konferencie. Aj Fico spomenul zriadenie pracovnej skupiny, v ktorej záujmy Slovenska bude zastupovať ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Ministerka sa vo štvrtok rovnako zúčastnila na rokovaniach v Bruseli s eurokomisárom Jörgensenom a zástupcami Generálneho direktoriátu Európskej komisie pre energetiku.
Jörgensen vo svojom vyhlásení zdôraznil, že „zatiaľ čo pre EÚ neexistuje žiadny problém s bezpečnosťou dodávok plynu", s Ficom na bilaterálnom stretnutí diskutoval práve o ekonomických obavách Slovenska a upozornil, že spolu s premiérom SR pripravili k tejto otázke spoločné vyhlásenie.
„Mali sme dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni medzi Slovenskom a Európskou komisiou. V tejto súvislosti sme sa dohodli, že zriadime pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude sledovať a identifikovať možnosti na základe spoločného hodnotenia situácie s cieľom zistiť, ako môže EÚ pomôcť," tak znie kompletný text spoločného vyhlásenia komisára Jörgensena a premiéra Fica.
Predseda vlády SR v tejto súvislosti pripomenul, že jeho vláda je pripravená po 24 hodín a sedem dní v týždni „dať do toho všetku energiu". Saková v Bruseli novinárom pripomenula, že počas vlaňajška jej ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie na zaistenie dodávok plynu tranzitom cez Ukrajinu, a zdôraznila, že jej rezort túto nádej nestráca.
„Chceme, aby Slováci a slovenský priemysel mali dostatok energií a za dostupné ceny. Na túto sezónu a na tento rok sme pripravení, máme dostatok plynu v zásobníkoch, máme podpísané diverzifikačné kontrakty na dodávky plynu cez rôzne tranzitné sústavy. Nie, nevzdávame sa, naopak, ďalej budeme rokovať, aj na úrovni Európskej komisie, aj s ukrajinskou stranou, aj s inými partnermi, aby sa dodávky a tranzit plynu cez Ukrajinu obnovili," opísala situáciu Saková. Dodala, že obnovenie dodávok plynu touto cestou bude aj v prospech ďalších krajín strednej Európy.
Odkázala, že slovenská strana je od budúceho pondelka pripravená diskutovať o tejto situácii „na každom možnom stretnutí", pričom „bude hľadať riešenie, ktoré je výhodné pre Ukrajinu, pre Slovensko a pre celý stredoeurópsky región".
Podľa kontroverzného influencera má strana Bruv "obnoviť hodnoty Británie"
Medzi hlavné body programu patrí reforma verejnoprávnej stanice BBC, národná bitcoinová rezerva a zavedenie referend na týždennej báze. Zároveň plánuje zriadenie deportačných centier pre migrantov, ktorí spáchajú trestné činy. V oblasti boja proti kriminalite strana presadzuje „nulovú toleranciu“ voči násilným trestným činom.
Bruv je britský slangový výraz pre slovo „brat," no Tate za písmena dosadil slová „Britain restoring underlying values," teda Británia obnovuje základné hodnoty.
Tate, ktorý má rovno premiérske ambície a v minulosti voči nemu vzniesli obvinenia zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi, za štart svojej politickej kariéry zinkasoval veľkú vlnu kritiky a posmechu.
Mnohí označili návrhy za bizarné a populistické, pričom upozorňovali na Tateovu minulosť a jeho problémy so zákonom. Napriek kritike má Tate stále veľkú podporu medzi mladými ľuďmi, ktorí ho vnímajú ako rebela bojujúceho proti tradičným politickým štruktúram.
Labouristická poslankyňa Emily Darlingtonová, ktorú cituje portál London Economic, sa voči Tateovým plánom ostro ohradila. „Británia nepotrebuje premiéra, ktorý bol obvinený z takých závažných činov. Jeho program je výsmechom skutočných problémov našej krajiny," vyhlásila.
Andrew Tate, ktorý žije v Rumunsku, už predtým naznačil svoju ambíciu vstúpiť do politiky. Na sociálnej sieti X sa opýtal svojich sledovateľov, či by mal kandidovať na britského premiéra. Jeho strana Bruv však zatiaľ nie je registrovaná v britskej volebnej komisii.
Budúcnosť tohto projektu zostáva neistá, no už teraz je podľa mnohých pozorovateľov jasné, že Tateova politická kariéra bude sprevádzaná kontroverziami.
V Národnej katedrále vo Washingtone sa vo štvrtok konal štátny pohreb exprezidenta USA Jimmyho Cartera, ktorý zomrel 29. decembra 2024 vo veku 100 rokov.
Štvrtok bol v Spojených štátoch vyhlásený za deň smútku, pričom federálne úrady zostali zatvorené.
Hlavný smútočný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov „charakter, ktorý sa zdal byť z minulej éry, ale v skutočnosti ním videl jasne do budúcnosti."
Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. „Máme povinnosť neposkytnúť nenávisti bezpečný prístav a postaviť sa... najväčšiemu hriechu zo všetkých - zneužitiu moci," zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.
S príhovormi vystúpili aj viacerí členovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec „oslavoval majestát každého živého tvora".
Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na počesť Cartera - svojho politického rivala, s ktorým sa časom spriatelili. Fordov príhovor prečítal jeho syn Steven.
Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea prečítal jeho syn Ted.
Carterov štátny pohreb bol výnimočný aj tým, že sa na ňom zúčastnilo všetkých päť žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.
Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádzať súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyučoval náboženstvo v nedeľnej škole.
Štátnym pohrebom sa v USA končí takmer týždeň smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklosťami boli dňom Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj počas Trumpovej inaugurácie - 20. januára, čo zvolený prezident kritizoval.
AFP pripomenula, že Carter bol počas svojho jediného funkčného obdobia v rokoch 1977 - 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnosť a úspechy v zahraničnej politike - najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom - Egyptom.
Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou občianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia.
Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ľudských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.
Belgický premiér Alexander De Croo vo štvrtok vyzval Európu, aby zachovala pokoj v súvislosti s „kontroverznými" tvrdeniami zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Jednou z lekcií z prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa je, že by ste nemali reagovať na všetko," povedal belgický predseda vlády. „Veľa vecí sa spustí len s cieľom začať diskusiu, ktorá nikam nevedie," upozornil De Croo.
Budúci americký prezident vyvolal v utorok rozruch, keď na tlačovej konferencii na novinársku otázku nevylúčil vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska, ktoré je súčasťou Dánska už 600 rokov.
„Musíme si zachovať chladnú hlavu," povedal De Croo belgickým poslancom. „Nemali by sme reagovať na každú provokáciu, robili by sme to každý deň," pokračoval.
Belgický premiér bol podľa AFP dôraznejší, keď prišla reč na údajné zasahovanie amerického podnikateľa a Trumpovho spojenca Elona Muska do európskej politiky.
Agentúra Belga konštatuje, že americký miliardár využíva svoju sociálnu sieť X, aby prezentoval svoje politické preferencie. Napríklad vyzval Nemcov, aby v nadchádzajúcich parlamentných voľbách hlasovali za Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za krajne pravicovú či pravicovo extrémistickú stranu.
De Croo upozornil, že Európa je neustále vystavená útokom. Podľa jeho vyjadrenia Rusko už nejaký čas zasahuje do západných demokracií a teraz sa k tomu pridávajú aj „bohatí a mocní ľudia". Belgický premiér si myslí, že Belgicko a Európa by to nemali tolerovať.
„Slobodné organizovanie volieb je základom pre náš politický a sociálny systém. Musí sa uskutočňovať bez zasahovania krajín alebo mocných ľudí," vyhlásil De Croo a vyzval Európsku komisiu (EK), aby presadzovala reguláciu týkajúcu sa online dezinformácií.
„Musíme veriť našim obyvateľom, väčšina obyvateľov našich krajín vidí rozdiel medzi tým, čo je informácia a čo dezinformácia," povedal belgický premiér.
Agentúra Belga pripomína, že EK v decembri 2023 začala s vyšetrovaním siete X. V júli túto sieť obvinila z porušovania Aktu o digitálnych službách (DSA). Platforma podľa EK zavádza používateľov modrými fajočkami pri neoverených účtoch, nedisponuje vhodnou databázou reklám a neposkytuje prístup k verejným údajom.
Predsedovia koaličných strán Robert Fico (Smer), Andrej Danko (SNS) a Matúš Šutaj-Eštok (Hlas) budú verejnosť informovať o výsledkoch rokovaní po jej skončení.
„Ako som avizoval po rokovaní vládnej delegácie v Bruseli vo veci tranzitu plynu cez Ukrajinu, zvolal som koaličných partnerov, aby sme dohodli ďalší postup. O prijatých rozhodnutiach budete včas informovaní," uviedol premiér v stanovisku.
Fico vo štvrtok po rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) v Bruseli priblížil možné recipročné opatrenia proti Kyjevu za zastavenie tranzitu ruského zemného plynu. Hovoril o možnom zastavení humanitárnej pomoci Ukrajine, o možnosti rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojenských utečencov na Slovensku či o zastavení dodávok elektrickej energie v havarijných situáciách, informoval osobitný spravodajca TASR. K týmto krokom však SR podľa premiéra pristúpi, len ak nebude mať inú možnosť.
Predseda vlády tiež oznámil, že okamžite vzniká skupina na riešenie súčasného sporu, ktorá bude zahŕňať predstaviteľov Slovenska, EK a zrejme aj Ukrajiny.
Pôvodné rokovania sa mali v Bruseli uskutočniť už v utorok (7. 1.) aj za účasti ukrajinskej delegácie. Eurokomisia ich však podľa vyhlásenia Úradu vlády SR zrušila pre neúčasť ukrajinskej strany a preplánovala na štvrtok.
Na konci roka 2024 vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur.
V piatok sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretne aj s prezidentom Sergiom Mattarelom.
Jeho hovorca Serhyj Nykyforov spresnil, že rokovania v Taliansku sa budú okrem iného týkať podpory obrany a obnovy Ukrajiny, medzinárodného úsilia o mier a ambícií Kyjeva na vstup do NATO.
Zelenskyj do Ríma prišiel po stretnutí spojencov Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Išlo o poslednú takúto schôdzku pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára.
Melionová, ktorá stojí na čele talianskej vlády od októbra 2022, Ukrajinu v jej boji proti Rusku výrazne podporuje, zároveň má ale politicky blízko k Trumpovi, napísala AFP. Trump dlhodobo kritizuje rozsah americkej pomoci Kyjeva a tvrdí, že vojnu dokáže rýchlo ukončiť. Dosiaľ však nespresnil, ako by to dosiahol.
Talianska premiérka v utorok na bilančnej tlačovej konferencii v Ríme vyjadrila presvedčenie, že zvolený americký prezident sa Ukrajiny nevzdá. Trump, s ktorým sa nedávno stretla v jeho floridskom sídle Mar-a-Lago, podľa nej "jasne povedal, že pretože chceme mier, Ukrajinu nezavrhneme".
Meloniová sa tiež vyslovila v prospech takých možností mieru, ktoré podporí samotná Ukrajina. Taliansko za jej vlády poskytlo Ukrajine zbrane aj iné formy pomoci, aby sa dokázala brániť voči invázii ruských síl, ktorá trvá už takmer tri roky. Rím ale zatiaľ neumožnil Kyjevu používať zbrane pri útokoch na ruskom území.
Dosluhujúci prezident Joe Biden napriek tomu, že ešte neprijal konečné rozhodnutie, priznal, že kroky jeho nástupcu môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie.
V rozhovore pre USA Today prezident Biden zdôraznil, že zloženie Trumpovej novej vlády by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu. „Trochu záleží na tom, koho dosadí na aké miesta,“ uviedol.
Na otázku, či by preventívne udelil milosť Anthonymu Faucimu, bývalému hlavnému odborníkovi na infekčné choroby, alebo Liz Cheneyovej, ktorá čelila ostrým útokom zo strany Trumpa za svoju úlohu pri vyšetrovaní útoku na Kapitol, Biden odpovedal, „že existujú ľudia, pri ktorých by to mohlo dávať zmysel“.
Biden prezradil, že po voľbách strávil dve hodiny s Trumpom v Oválnej pracovni, kde na neho apeloval, aby sa vyhol politickým odvetám. „Snažil som sa vysvetliť, že je to zbytočné a kontraproduktívne,“ uviedol Biden.
Bidenov tím už mesiace skúma možnosti preventívnych milostí vrátane ich právnych aspektov. Trump medzitým verejne vyhlásil, že plánuje trestné stíhanie niektorých členov kongresového výboru, ktorý vyšetroval útok na Kapitol, pričom Cheneyová a Fauci patria medzi jeho časté ciele kritiky.
S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy USA to vo štvrtok napísala agentúra Reuters.
Končiaci americký prezident Joe Biden chce podľa nej týmto krokom posilniť vojnové úsilie Kyjeva proti Moskve ešte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Spojené štáty sú vôbec najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok na stretnutí podporovateľov Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku oznámil, že Bidenova administratíva pripravuje ďalší balík v hodnote 500 miliónov dolárov. Ten by mal podľa amerického predstaviteľa obsahovať rakety pre systémy vzdušnej obrany, strely vzduch-zem a ďalšie podporné vybavenie pre stíhačky F-16.
Návrat Trumpa do prezidentského úradu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane odstúpenia časti ukrajinského územia Rusku, ako to naznačili spolupracovníci budúceho prezidenta USA, píše Reuters.
Naopak, Bidenovi poradcovia tvrdia, že chcú, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu na bojisku a získala tak výhodu na prípadné rokovania s Ruskom v tomto roku.
Podrobnosti o nových sankciách, ktoré chce Biden zaviesť počas svojich posledných dní v Bielom dome, neboli bezprostredne známe. Zdroj Reuters ale povedal, že predstavitelia súčasnej administratívy o krokoch, ktoré podnikajú, informujú aj Trumpov tím.
Agentúra už začiatkom tohto týždňa - s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov - informovala, že USA majú v pláne ďalšie sankcie zamerané na príjmy Ruska z ropy, ktoré pomáhajú financovať jeho ťaženie na Ukrajine.
Jeden z citovaných zdrojov tvrdil, že sankcie budú namierené proti dvom ruským ropným spoločnostiam, viac ako 100 tankerom, obchodníkom s ropou a ruským poisťovniam. O aké konkrétne subjekty pôjde, nepovedal.
Ohlásená návšteva podpredsedu parlamentu a šéfa SNS Andreja Danka v Moskve sa začne už cez víkend. Sprevádzať ho budú aj poslanci Smeru bez účasti zástupcu Hlasu.
Danko nebude prvým, ale druhým vysokopostaveným ústavným činiteľom Slovenska, ktorý od vypuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou navštívi Moskvu. Predbehol ho premiér Robert Fico. Ten sa pred vianočnými sviatkami nečakane stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Informácia o návšteve Danka je známa od novembra minulého roka. O súhlas so zahraničnou cestou požiadal povereného predsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas). Napokon súhlas dostal. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil vlani túto cestu „za vydupanú“.
Pôvodne mal ísť Danko na návštevu ešte vlani v lete. Pozývací list dostal od predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, s ktorým ho viažu dlhoročné priateľské vzťahy. Cestu však musel odložiť z dôvodu rokovania parlamentu o novele Trestného zákona.
V delegácii dominuje Smer
Spolu s Dankom budú v delegácii podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), šéfovia zahraničného výboru Marián Kéry (Smer), výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer). Ďalšími majú byť poslanci Ján Mažgút (Smer) a Adam Lučanský (SNS).
V koaličnej delegácii nie je poslanec Hlasu. Podľa informácií Štandardu však boli aj takí, ktorí záujem mali.
Poslanci odcestujú zo Slovenska v nedeľu 12. januára a vrátiť sa majú v stredu, povedal Štandardu podpredseda Národnej rady Gašpar.
Okrem rokovania s predsedom Štátnej dumy sa očakáva tiež stretnutie s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu Valentinou Matvijenkovou, s ministrom priemyslu Denisom Manturovom a pravdepodobne aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
O čom chcú hovoriť v Moskve
Pred Vianocami sa s ruským prezidentom stretol premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému krátko predtým vytkol, že ak nepustí plyn na Slovensko, môže vyvolať vážny konflikt. Od 1. januára Ukrajina následne zastavila tranzit ruského plynu po vypršaní zmluvy medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Fico pohrozil, že Slovensko môže zastaviť dodávky elektriny na Ukrajinu a najnovšie aj humanitárnu pomoc.
Opozícia premiéra kritizovala, že ak by mu išlo o tranzit, tak mal rokovať s Kyjevom. Progresívne Slovensko hovorilo o hanebnom a zbytočnom stretnutí s Putinom.
Otázkou je, čo si od návštevy sľubujú poslanci, keď len nedávno bol v Moskve Fico. Podpredseda Národnej rady Gašpar povedal, že premiér tam bol za výkonnú zložku rokovať o dodávkach plynu a „my sme parlament“. Hovoriť preto budú nielen o tejto téme, ale aj o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, jej možnom ukončení a „ako k tomu môžu prispieť stanoviská Slovenska v rámci komunikácie v EÚ a NATO“.
„Je jasné, že nie sme svetový hráč, ale rád by som aj zo slovenskej pozície vyslal signál, že v Európe nutne nemusíme viesť takú rozsiahlu vojnu, o ktorú sa niektorí usilujú. Je dobré, ak si v Rusku vypočujú aj náš postoj a my budeme vedieť informovať, ako sa na tieto veci pozerajú v Rusku,“ zhodnotil Gašpar. Zdôraznil, že sa najviac obáva toho, aby sa vojenský konflikt nepreniesol aj na Slovensko.
Fica možno čaká odvolávanie v parlamente
Opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu k zahraničnej politike po Ficovej ceste do Moskvy a jeho vyjadreniach o situácii v krajinách EÚ.
Schôdza parlamentu je naplánovaná na utorok 14. januára. S veľkou pravdepodobnosťou sa neuskutoční. „My sa nezúčastníme na otvorení schôdze. To znamená, že nebudú mať dosť hlasov,“ podotkol Gašpar.
Tibor Gašpar. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Opozícii by nepomohlo ani to, keby sa k nej pridali štyria poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa. Po opakovaných pokusoch o otvorenie schôdze si Gašpar myslí, že opozícia možno navrhne odvolanie samotného premiéra.
V orientácii na EÚ a NATO sa nič nemení, hovorí Gašpar
Zatiaľ je otázne, ako dopadne iniciatíva Fica, aby najvyšší ústavní činitelia a predsedovia vládnych strán prijali spoločné stanovisko k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Podľa premiéra má ísť o reakciu na iné názory, ako presadzuje Brusel, a tiež o popieranie základných demokratických pravidiel.
Traja najvyšší ústavní činitelia prezident Peter Pellegrini, premiér Fico a podpredseda parlamentu Peter Žiga pritom vlani v septembri podpísali memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky. Prihlásili sa k ukotveniu v EÚ a NATO a okrem iného aj k tomu, že budú odmietať snahy o vytváranie rozdielnych prístupov k štátom, pretože „zahraničnopolitická orientácia Slovenska je otvorená na všetky štyri svetové strany“.
Prezident Pellegrini aktuálne vyhlásil, že vlaňajšie memorandum je dostačujúce. Pripustil však rokovania v tejto veci. Opozícia hovorí o možnom odklone od spojencov v EÚ a v NATO.
Poslanec Smeru Gašpar poukázal na zmenu situácie v členských krajinách EÚ. Konkrétne v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku či v Rumunsku. „To by malo byť zachytené v memorande ako aktualizácia a v reakcii na to by sa potvrdilo aj naše prihlásenie sa k členstvu v EÚ a v NATO,“ priblížil.
Odmietol úvahy spochybňujúce členstvo Slovenska v spomínaných zoskupeniach. Zdôraznil, aby NATO nezmenilo prívlastok z obrannej aliancie na útočnú. Dodal, že ak je rozpočet štátu závislý aj od financií EÚ, tak to „nemôže byť prostriedok na vydieranie pri vynucovaní si rozhodnutí“. Takto by podľa neho EÚ nemala fungovať.
