Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Facebook spustil lavínu. Google sa pri fact-checkeroch stavia proti Bruselu

Google ide v stopách Zuckerberga. Do Bruselu poslal list, v ktorom píše, že nebude pridávať do výsledkov vyhľadávania Úniou požadovaný systém overovania faktov, ani keď to bude povinné.

Nadnárodný technologický gigant Google oznámil Bruselu, že napriek požiadavkám nového zákona z dielne Európskej únie nebude pridávať do výsledkov vyhľadávania a videí na YouTube požadovaný systém overovania faktov, ani ho nebude používať pri rozhodovaní o odstránení obsahu.

Informoval o tom americký web Axios na základe kópie listu, ktorý spoločnosť adresovala Renate Nikolayovej, zástupkyni generálneho riaditeľa v rámci oddelenia pre obsah a technológie v Európskej komisii.

Prezident spoločnosti Google pre globálne záležitosti Kent Walker v liste uviedol, že integrácia overovania faktov, ktorú vyžaduje nový kódex Komisie pre dezinformácie, „jednoducho nie je pre naše služby vhodná ani účinná“. A že Google sa k nej nezaviaže, keďže jeho súčasný prístup k moderovaniu obsahu funguje.

Európsky Kódex postupov v oblasti dezinformácií obsahuje niekoľko dobrovoľných záväzkov, ktoré by mali technologické firmy a súkromné spoločnosti vrátane organizácií na overovanie faktov po jeho podpísaní plniť.

Vytvorený bol v roku 2018, pričom predchádzal novej legislatíve Bruselu o moderovaní obsahu - zákonu o digitálnych službách (DSA), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2022. V súčasnosti prebiehajú diskusie o začlenení Kódexu do legislatívy EÚ práve prostredníctvom DSA.

Ak by spoločnosť Google prijala tento kódex, ktorý je zatiaľ dobrovoľný, výsledky overovania faktov, teda takzvaného fact-checkingu, by ovplyvňovali vyhľadávanie informácií v prehliadači Google a videí na YouTube. Kódex by takisto nadnárodnú spoločnosť viazal k tomu, aby fact-checking zakomponovala do svojich algoritmov, respektíve systémov radenia výsledkov vyhľadávania.

Dodajme, že Google nikdy nezahrnul overovanie faktov do svojich postupov moderovania obsahu. Spoločnosť teraz súkromne signalizovala zákonodarcom EÚ, že neplánuje zmeniť svoje postupy ani po tom, čo sa dobrovoľný kódex stane zákonom.

Google je pritom druhou veľkou spoločnosťou v krátkom časovom úseku, ktorá výrazným spôsobom bočí od obmedzovania obsahu. Podporila tak rastúci trend upúšťania od cenzúry informácií, ktoré takzvaní fact-checkeri (overovatelia faktov) označia za zavádzajúce.

Na Facebooku končí fact-checking. Zuckerberg to zdôvodnil slobodou prejavu

Mohlo by Vás zaujímať Na Facebooku končí fact-checking. Zuckerberg to zdôvodnil slobodou prejavu

Mark Zuckerberg, šéf spoločnosti Meta Platforms, ktorá okrem Facebooku vlastní aj Instagram a aplikáciu WhatsApp, začiatkom januára avizoval ukončenie systému overovania faktov. Dodal, že ide o prejav snahy o „obnovenie slobody slova“.

„Vrátime sa k našim koreňom a zameriame sa na zníženie počtu chýb, zjednodušenie našich politík a obnovenie slobody prejavu na našich platformách,“ povedal vo videu zakladateľ Facebooku.

„Konkrétne sa zbavíme overovateľov faktov a nahradíme ich komunitnými poznámkami podobnými sieti X, počnúc v USA,“ uviedol.

Európska pevnosť. Čo nám prezradil Zuckerberg o cenzúre na sieťach

Mohlo by Vás zaujímať Európska pevnosť. Čo nám prezradil Zuckerberg o cenzúre na sieťach

(sak)

Minúta  |  

Útočníka Samuela priviezla polícia späť na gymnázium, kde útočil

Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa vo štvrtok odohral útok, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov – zranená bola aj 18-ročná žena, ktorú so stredne ťažkými poraneniami previezli do nemocnice v Poprade.

Len deň po tom, čo nielen Slovenskom otriasol šokujúci útok nožom len 18-ročného Samuela na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, sa páchateľ opäť ocitol na mieste vyčíňania.

Tentokrát však v sprievode policajtov, ktorí si s ním prechádzali okolie školy, píše portál tvnoviny.

Študent útočiaci nožom na gymnáziu bol v minulosti dvakrát odsúdený

Mohlo by Vás zaujímať Študent útočiaci nožom na gymnáziu bol v minulosti dvakrát odsúdený

Denník N poznamenal, že hoci je v prípade vedené trestné stíhanie pre trestný čin vraždy, podľa Michala Soviča z prešovskej krajskej prokuratúry ešte voči nikomu nevzniesli obvinenie ani návrh na vzatie do väzby.

(max)

Minúta  |  

Julija Navaľná a západné krajiny vyzvali na prepustenie právnikov Alexeja Navaľného

Ruský súd ich v piatok odsúdil na tri a pol až päť a pol roka väzenia – na ich prepustenie vyzvali aj Nemecko a Británia.

Súd v meste Petuški v ruskej Vladimírskej oblasti odsúdil Vadima Kobzeva na päť a pol roka, Alexeja Lipcera na päť rokov a Igora Sergunina na tri a pol roka odňatia slobody.

Julija Navaľná, vdova po bývalom vodcovi ruskej opozície, v reakcii na rozhodnutie súdu - ktorý na neverejnom procese uznal právnikov vinných z účasti v extrémistickej organizácii - vyhlásila, že títo právnici sú „politickými väzňami a mali by byť okamžite prepustení".

„Dnešný šokujúci verdikt nie je prekvapením: Dokonca aj tí, ktorí majú brániť iných pred zákonom, sú vystavení tvrdému prenasledovaniu," uviedla nemecká komisárka pre ľudské práva Luise Amtsbergová a dodala, že trojica musí byť prepustená.

Traja právnici Alexeja Navaľného boli odsúdení na niekoľkoročné väzenie

Mohlo by Vás zaujímať Traja právnici Alexeja Navaľného boli odsúdení na niekoľkoročné väzenie

Hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii vyhlásila, že tento prípad dokazuje, že ruský „systém represií dosiahol ďalšie smutné dno."

„Politicky motivované procesy proti Navaľnému a nespočetným ďalším kritikom ukazujú, ako brutálne ruská vláda a súdny systém postupujú proti tým, ktorí majú iný názor," dodala.

Na prepustenie právnikov apeloval na sociálnej sieti X aj britský minister zahraničných vecí David Lammy. „Takmer rok od Navaľného smrti ruské orgány naďalej potláčajú akýkoľvek nesúhlas. Spojené kráľovstvo a naši partneri majú jasno: Kremeľ musí prepustiť všetkých politických väzňov," napísal.

Ruská žiačka putuje do väzby potom, čo označila Rusov bojujúcich za Ukrajinu ako hrdinov

Mohlo by Vás zaujímať Ruská žiačka putuje do väzby potom, čo označila Rusov bojujúcich za Ukrajinu ako hrdinov

Ruské úrady označili Navaľného a jeho spolupracovníkov za extrémistov v júni 2021. Navaľného odsúdili v auguste 2023 na 19 rokov väzenia s osobitným režimom, no 16. februára 2024 zomrel za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii IK-3, známej ako Polárny vlk.

(tasr)

Minúta  |  

Putin a Pezeškján podpísali dohodu o strategickom partnerstve

Podobnú „komplexnú dohodu“ podpísal vlani ruský prezident Vladimir Putin s lídron KĽDR Kim Čong-unom. Na základe danej dohody pôsobia severokórejskí vojaci v ruskej Kurskej oblasti v bojoch proti ukrajinskej armáde.

Dokument, ktorý predstavuje právny rámec pre ďalšiu spoluprácu, formálne ustanovuje obidve krajiny ako strategických partnerov.

Ruský prezident Vladimir Putin a iránsky prezident Masúd Pezeškján podpísali v piatok v Kremli komplexnú zmluvu o strategickom partnerstve, ktorá má posunúť vzťahy medzi Moskvou a Teheránom na novú úroveň.

Dohoda zahŕňa širokú škálu oblastí, od obrany a boja proti terorizmu po energetiku, financie, dopravu, priemysel, poľnohospodárstvo, kultúru, vedu a techniku.

Severná Kórea ratifikovala obrannú zmluvu o vzájomnej vojenskej pomoci s Ruskom

Mohlo by Vás zaujímať Severná Kórea ratifikovala obrannú zmluvu o vzájomnej vojenskej pomoci s Ruskom

Predstavitelia oboch krajín zdôraznili, že dohoda vytvára základ pre dlhodobý rozvoj vzájomných vzťahov a posilňuje ich spoluprácu v kľúčových oblastiach.

Lídri Ruska a Iránu podpísali túto zmluvu len pár dní pred inauguráciou Donalda Trumpa, ktorý sa v predvolebnej kampani zaviazal k tvrdšiemu prístupu voči Teheránu, ako i k vyriešeniu rusko-ukrajinskej vojny, pripomenula AP.

Peskov však odmietol akúkoľvek súvislosť s americkou inauguráciou 20. januára a dodal, že podpis bol naplánovaný už dávno.

Irán vlani vstúpil do bloku rozvojových ekonomík BRICS a Pezeškján sa zúčastnil na jeho samite, ktorý hostilo Rusko v Kazani. Teherán tiež od začiatku vojny na Ukrajine dodáva Moskve vojenské drony typu Šáhid.

(lup, sab)

Minúta  |  

Huliakovci sa spojili s Malatincom z Hlasu. Spájajú ich štátne nehnuteľnosti

Poslanci Národnej rady Rudolf Huliak, Ivan Ševčík, Pavel Ľupták (nezaradení) a Roman Malatinec (Hlas) navrhujú, aby do budúcna neprechádzali štátne pozemky a nehnuteľnosti po uskutočnení zonácie do správ národných parkov (NP).

Štvorica poslancov už predložila do parlamentu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň chcú, aby sa štátu vrátili pozemky v správach národných parkov Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

Skupina zákonodarcov chce zrušiť ustanovenie v zákone tak, aby do budúcna neprechádzali pozemky a nehnuteľnosti v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu po uskutočnení zonácie do pôsobnosti správ národných parkov.

Ústavný súd posúdi ústavnosť novely zákona o ochrane prírody a krajiny

Mohlo by Vás zaujímať Ústavný súd posúdi ústavnosť novely zákona o ochrane prírody a krajiny

Pozemky v správe národných parkov Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra by sa podľa ich návrhu mali vrátiť do správy SPF a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu. Poslanci navrhli, aby bola novela zákona účinná od 1. júla tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Vyšetrovanie pokračuje. Európska komisia žiada sieť X o detaily o fungovaní jej algoritmov

Komisia takisto žiada prístup k niektorým technickým rozhraniam, aby mohla preskúmať, ako X kontroluje obsah a ako sa na nej šíria informácie.

„Dnes podnikáme ďalšie kroky na objasnenie súladu odporúčacích systémov spoločnosti X s povinnosťami vyplývajúcimi z Nariadenia o digitálnych službách (DSA)," uviedla výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu Henna Virkkunenová.

Spoločnosti X, ktorú vlastní americký miliardár Elon Musk, bolo nariadené, aby do 15. februára poskytla interné dokumenty o svojich systémoch odporúčania obsahu pre používateľov a všetkých nedávnych zmenách, ktoré v nich vykonala.

Zároveň má do konca roka uchovať dokumenty a informácie, ktoré sa týkajú budúcich zmien vo svojom fungovaní, pokiaľ sa vyšetrovanie komisie neukončí skôr.

Sieť X je na základe nariadenia od konca roka 2023 predmetom vyšetrovania európskych úradov, v rámci ktorého ju oficiálne obvinili v júli 2024. Prebiehajúce vyšetrovanie súvisí s tým, ako X rieši šírenie nezákonného obsahu a manipuláciu s informáciami.

Moskva prvýkrát rozšírila zoznam teroristických organizácií o médium. Písalo o kultúre

Mohlo by Vás zaujímať Moskva prvýkrát rozšírila zoznam teroristických organizácií o médium. Písalo o kultúre

Musk, ktorý bude poradcom nadchádzajúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, nedávno vyvolal pobúrenie svojimi útokmi na lídrov európskych štátov, ako aj podporou nemeckej pravicovej Alternatíva pre Nemecko (AfD) krátko pred voľbami do Spolkového snemu.

Europoslanci ostro kritizujú Európsku komisiu, ktorá je zodpovedná za kontrolu digitálnych sietí a snažia sa prijať prísnejšie opatrenia proti „zasahovaniu" platformy X a Muska v Nemecku.

Podľa AFP je podozrenie, že sieť manipuluje s vlastnými systémami s cieľom zviditeľniť príspevky "krajnej pravice" a politikov na úkor iných politických skupín.

Musk hovorí, že DSA je nástrojom cenzúry. Toto nariadenie EÚ vstúpilo do platnosti vo februári minulého roka a je súčasťou nových pravidiel únie proti krokom, ktoré Brusel považuje za excesy veľkých technologických spoločností, dodala AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.