28. januára 2025 | 12:48

Minúta | 28. januára 2025 | 12:48

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti varuje pred zvýšeným rizikom útokov

Upozorňuje na zvýšené riziko kybernetických bezpečnostných útokov, a to najmä na infraštruktúru prevádzkovateľov základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry.

„Minulý týždeň zasiahla školy v Maďarsku ďalšia vlna e-mailov vyhrážajúcich sa bombovým útokom. V pondelok (27. januára) prebehla tá istá kampaň voči 800 školám v Slovinsku. Keďže na základe technickej analýzy ide s veľkou pravdepodobnosťou o rovnakého aktéra, ktorý zasielal výhražné e-maily na slovenské školy v máji minulého roka, je možné očakávať bezprostredne hroziacu vlnu tých e-mailov cieliacu aj na Slovenskú republiku," informoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na svojom webe.

Prevádzkovatelia základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry a všetky vzdelávacie inštitúcie by sa mali podľa úradu pripraviť na ďalšiu masívnu vlnu výhražnej bombovej e-mailovej kampane, ransomvérové útoky, skenovanie zraniteľností v systémoch a spearphishingové útoky na základe predchádzajúcich únikov informácií.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti v tejto súvislosti poukázalo, že doteraz sa žiadne z bombových hrozieb tohto aktéra podľa verejne dostupných informácií nenaplnili.

Zároveň Národné bezpečnostné a analytické centrum vydalo metodiku vyhodnocovania rizika bombových hrozieb, ktorú je možné i v tomto prípade aplikovať.

„Je však na zodpovednosti každej organizácie individuálne vyhodnotiť hroziace riziko a adekvátne zareagovať," podotkol NBÚ.

(tasr)

28. januára 2025 | 12:32

Minúta | 28. januára 2025 | 12:32

Gašpar verí, že na schôdzi budúci týždeň bude mať koalícia nadpolovičnú väčšinu

Ak bude aj v stredu (29. januára) schôdza o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde neuznášaniaschopná, tento bod sa presunie na nasledujúcu riadnu schôdzu, Gašpar nepovažuje za precedens, že sa v utorok na schôdzi koaliční poslanci neprezentov

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) verí, že na riadnej schôdzi, ktorá sa má začať budúci týždeň, bude mať koalícia potrebných 76 poslancov a možno aj viac. SNS a Hlas-SD podľa neho deklarovali, že situáciu riešia v rámci poslaneckých klubov.

Zdravotnícke zákony by sa mali podľa neho schváliť podľa dohody, no riešiť sa bude ešte rozsah finančných nákladov legislatívy. Zopakoval, že koalícia sa v utorok neprezentovala pri návrhu na odvolanie vlády, pretože opozícia mala možnosť o téme diskutovať minulý týždeň a neurobila tak.

„Chcem veriť, že to bude stále viac ako 76, že schôdza prebehne, že možno bude v zúženom režime, čo sa týka programu," povedal Gašpar o tom, koľko poslancov podporí otvorenie schôdze, ktorá sa má začať o týždeň v utorok (4. februára). Kritizoval lídra PS Michala Šimečku za jeho tvrdenia o potrebe predčasných volieb.

„Strany Hlas a SNS majú za úlohu riešiť si svoju situáciu v kluboch a zatiaľ deklarujú, že 76 bude, možno aj viac," dodal s tým, že výsledok diskusií majú Hlas-SD i SNS oznámiť pred schôdzou. „Keď nebudú vedieť zabezpečiť dostatok hlasov, musí prísť nejaké riešenie, ale nebudem to riešenie teraz pomenovávať," skonštatoval Gašpar.

Vyriešiť sa podľa neho ešte musí otázka vydokladovania nákladov na zdravotnícke zákony, na ktorých sa dohodlo ministerstvo zdravotníctva s lekárskymi odborármi. „Zaviazali sme sa, že pristúpime k schváleniu týchto zákonov v tej podobe, v akej to deklaroval aj lekársky odborový zväz, ale ak to má mať iné dosahy, musíme o tom začať diskutovať," priblížil Gašpar.

„Umožnili sme schôdzu minulý týždeň s týmto bodom. Ak niekto zo schôdze ušiel a nechcel diskutovať, je to opozícia," povedal. "Je to politická taktika, rozhodli sme sa pre túto chvíľu neprísť," doplnil.

(tasr)

28. januára 2025 | 12:23

Minúta | 28. januára 2025 | 12:23

Biely dom pozastavil všetky federálne finančné príspevky

Prezident Donald Trump nariadil federálnym ministerstvám a agentúram, aby v rozsiahlej miere pozastavili granty, pôžičky a iné programy finančnej pomoci, kým ich jeho administratíva nepreskúma.

Dôvodom je preskúmanie grantových programov a pôžičiek zo strany novej administratívy.

Rozpočtová kancelária Bieleho domu (OMB) v tejto veci rozposlala v pondelok večer miestneho času interný obežník, do ktorého nahliadol denník Wall Street Journal (WSJ).

Dokument spôsobil zmätok u niektorých zamestnancov federálnych agentúr, ktorí sa snažili pochopiť, ktorých programov sa to týka a ako majú reagovať, povedala pre WSJ osoba oboznámená so záležitosťou.

Zo znenia dokumentu tiež nebolo jasné, či vláda pozastavila vyplácanie pomoci len v súvislosti s nedávno vydanými dekrétmi, alebo ide o plošné stopnutie financií. Predstavitelia viacerých úradov sa preto pýtajú, či Biely dom pozastavil aj pôžičky pre malé podniky alebo financovanie výstavby diaľnic, dodal zdroj.

V poznámkach pod čiarou sa uvádza výnimka pre program zdravotného poistenia Medicare, dávky sociálneho zabezpečenia a pomoc poskytovanú priamo jednotlivcom. Dokument však neobsahuje žiadne ďalšie upresnenia, preto sa zamestnanci federálnych agentúr v pondelok večer obrátili na svojich poradcov, ktorí podliehajú právnemu poradcovi Bieleho domu.

OMB nariadila, že federálne agentúry „musia dočasne pozastaviť všetky činnosti súvisiace so záväzkami alebo vyplácaním všetkej federálnej finančnej pomoci a ďalšie príslušné činnosti agentúr, ktoré môžu byť ovplyvnené vládnymi nariadeniami vrátane, ale nielen, finančných balíkov zahraničnej pomoci, mimovládne organizácie, DEI [programy diverzity a inklúzie, pozn. red.], ‚woke‘ genderovú ideológiu a Novú zelenú dohodu [Green Deal, pozn. red]“, uvádza sa v obežníku.

Trumpov Biely dom sa tak plošne zameral na všetky genderové a klimatické iniciatívy svojho predchodcu, demokrata Joea Bidena, pripomenul Journal s tým, že nariadenie začne platiť v utorok o 17.00 washingtonského času (23.00 SEČ).

Pozastavenie ohrozuje „miliardy a miliardy komunitných grantov a finančnej podpory, ktoré pomáhajú miliónom ľudí v celej krajine“, reagoval líder demokratickej menšiny v Senáte USA Chuck Schumer.

„Bude to znamenať zmeškané výplaty a platby nájomného a všetko medzi tým: chaos pre všetko od univerzít po neziskové charitatívne organizácie, štátnu pomoc pri katastrofách, miestne orgány činné v trestnom konaní, pomoc starším ľuďom a potraviny pre ľudí v núdzi,“ dodal senátor za štát New York, ktorý zároveň pripomenul, že financovanie týchto programov už schválil Kongres.

Schválenie rozpočtu na programy vládnej pomoci zo strany zákonodarného zboru nepočíta s tým, že kabinet tieto peniaze musí použiť, v prípade ich zrušenia musí vláda finančné prostriedky vrátiť.

Každá agentúra musí „dokončiť komplexnú analýzu všetkých svojich programov federálnej finančnej pomoci s cieľom identifikovať programy, projekty a činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené niektorým z prezidentových dekrétov,“ uvádza sa v memorande.

Agentúry tiež musia bezodkladne oznámiť OMB všetky zákonom predpísané činnosti alebo termíny, ktoré vzniknú počas platnosti pozastavenia. Podrobné informácie musia predložiť Bielemu domu do 10. februára.

Federálna vláda podľa OMB vynaložila vo fiškálnom roku 2024 [ktorý sa skončil v októbri 2024, pozn. red.] na pozastavené programy takmer tri bilióny dolárov, pripomenul dokument.

(sab)

28. januára 2025 | 11:44

Minúta | 28. januára 2025 | 11:44

Ruský diplomat Bogdanov plánuje navštíviť Damask

Námestník ruského ministra zahraničia Michail Bogdanov sa tento týždeň chystá navštíviť sýrsky Damask, kde sa plánuje stretnúť s novou vládou, oznámili v utorok dva sýrske zdroje pre agentúru Reuters.

Pôjde o prvú návštevu ruského predstaviteľa v Sýrii po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada, ktorý 8. decembra odišiel do Moskvy.

Zdroje neuviedli žiadne podrobnosti o Bogdanovej návšteve. Rusko sa k informácii o plánovanej ceste dosiaľ nevyjadrilo.

Rusko bolo dlhodobým spojencom zvrhnutého prezidenta Asada a počas občianskej vojny v Sýrii, ktorá vypukla v roku 2011, zasiahlo aj vojensky v snahe pomôcť Asadovi získať späť územie od povstalcov.

V decembri sa po bleskovej ofenzíve chopila moci v Sýrii džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) na čele s Ahmadom Husajnom Šarom, ktorý je teraz faktickým lídrom krajiny.

Bogdanov niekoľko dní po Asadovom páde uviedol, že Rusko nadviazalo priame kontakty s politickým výborom HTS. Podľa Bogdanova si Rusko chce udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii – námornú v Tartúse a leteckú Humajmím ležiacu neďaleko prístavného mesta Latákia –, aby mohlo pokračovať v boji proti medzinárodnému terorizmu.

Nová sýrska vláda však podľa troch sýrskych podnikateľov a medializovaných informácií v januári zrušila zmluvu s ruskou spoločnosťou o správe a prevádzke prístavu Tartús.

Dočasný sýrsky minister obrany povedal, že prebiehajú rokovania s Ruskom, ktorých cieľom je určiť povahu budúcich vzťahov medzi oboma štátmi. Podľa sýrskeho ministra je Sýria zaviazaná dodržiavať dohody, avšak môže dôjsť k zmenám a doplneniam, „ktorými by sa dosiahli záujmy Sýrie“.

(tasr)

28. januára 2025 | 11:36

Minúta | 28. januára 2025 | 11:36

Srbský premiér Vučević podal demisiu

Premiér Miloš Vučević podal demisiu vlády na pozadí prebiehajúcich protestov, ktoré majú upriamiť pozornosť verejnosti i vlády na tragédiu na železničnej stanici v Novom Sade z 1. novembra 2024. Oznámili to televízie RTS a B92.

Predseda vlády v utorok pristúpil k politickému kroku, ktorý od neho srbské médiá očakávali po avizovaní urgentnej tlačovej konferencie.

„Je to moje bezpodmienečné rozhodnutie odstúpiť,“ povedal Vučević, ktorý bol predsedom vlády menej než rok. Od tohto kroku si sľubuje upokojenie napätia v spoločnosti. Jeho demisiu musí ešte potvrdiť srbský parlament, ktorý má 30 dní na to, aby vymenoval novú vládu alebo vypísal predčasné voľby.

Tragédia v Novom Sade sa stala 1. novembra 2024. V Srbsku odvtedy prebiehajú masové protesty, na ktorých zúčastňujú študenti aj učitelia. Mnohí Srbi tragédiu spájajú nielen s nedostatočným stavebným dozorom, ale aj s korupciou.

Na utorok večer je naplánované mimoriadne zasadnutie srbskej vlády, na ktorom sa zúčastní aj prezident Aleksandar Vučić, informoval denník Telegraf. Podľa jeho informácií sa na tomto zasadnutí bude rokovať o tom, či budú v krajine vyhlásené nové voľby alebo voľba nového premiéra a vlády.

V súvislosti s fatálnym zrútením prístrešku už bolo obvinených viac ako tucet ľudí vrátane bývalého ministra dopravy a výstavby Gorana Vesića, ktorý odstúpil z funkcie niekoľko dní po nehode. V utorok sa okrem premiéra Vučevića svojej funkcie vzdal aj primátor Nového Sadu Milan Đurić.

Srbské médiá pripomenuli, že aj Vučević bol v rokoch 2012 až 2022 primátorom mesta.

(tasr)

28. januára 2025 | 11:22

Minúta | 28. januára 2025 | 11:22

Demonštranti v Belehrade ukončili celodennú blokádu dôležitej križovatky

Tisíce demonštrantov ukončili v utorok 24-hodinovú blokádu hlavnej dopravnej križovatky v Belehrade, ktorou sa snažia vystupňovať tlak na vládu v súvislosti s fatálnym zrútením betónového prístrešku v centre Vojvodinského autonómneho kraja.

Blokáda cesty nasledovala po tom, ako vodcovia študentského štrajku minulý piatok zvolali generálny štrajk. Mnohí Srbi totiž tragédiu v Novom Sade spájajú nielen s nedostatočným stavebným dozorom, ale aj s korupciou.

V súvislosti s tragédiou bolo obvinených viac ako tucet ľudí vrátane bývalého ministra dopravy Gorana Vesića, ktorý odstúpil z funkcie niekoľko dní po nehode. V utorok sa svojej funkcie vzdal aj primátor Nového Sadu Milan Đurić.

Vláda už medzičasom vyhovela požiadavkám študentov a zverejnila časť dokumentov o dostavbe prístrešku v Novom Sade, no odborníci zo stavebnej fakulty v Belehrade tvrdia, že dokumentácia nie je úplná.

Srbskí demonštranti sa snažili upriamiť pozornosť na tragédiu z 1. novembra 2024, keď padajúci betónový prístrešok železničnej stanice v Novom Sade zabil najmenej 15 ľudí.

Vzhľadom na rastúci tlak demonštrantov srbský prezident Aleksandar Vučić v pondelok večer vystúpil s prejavom k národu, v ktorom obhajoval reakciu svojej vlády na tragédiu v Novom Sade a prisľúbil, že začne s demonštrantmi viesť dialóg.

Predseda vlády Miloš Vučević zasa pozval všetkých dekanov, rektorov, univerzitných profesorov a zástupcov študentov na stretnutie, aby prediskutovali všetky témy dôležité pre celú komunitu a pre nich samotných.

V utorok portál denníka Večernje Novosti informoval, že Vučević zvolal na utorok dopoludnia tlačovú konferenciu, na ktorej by mal – podľa očakávaní médií – oznámiť svoju demisiu.

Agentúra AFP pripomenula, že organizátori študentských protestov žiadajú aj stiahnutie obvinení proti demonštrantom zatknutým na doterajších protestných zhromaždeniach a zvýšenie financovania pre školstvo.

(tasr)

28. januára 2025 | 11:02

Minúta | 28. januára 2025 | 11:02

V Novom Sade zaútočili na protestujúcich študentov

Štyria muži vyzbrojení bejzbalovými pálkami, ktorí vyšli z budovy SNS v Novom Sade, zaútočili v utorok nadránom na skupinky študentov, pričom vážne zranili jedno dievča. Niekoľko ďalších študentov utrpelo ľahké zranenia, informovala rozhlasová stanica N1. Útočníci vyšli z miestnej budovy vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS).

Incident sa stal, keď študent a študentka lekárskej fakulty v Novom Sade lepili na smetný kôš pred areálom SNS nálepky, ktoré vyzývali na účasť na proteste zvolanom na 1. februára. Z budovy SNS vzápätí vyšli dvaja neznámi muži s nakrátko ostrihanými vlasmi, ktorí mladíka napadli.

Dievčina incident nahrávala na mobil, ktorý jej však útočníci vytrhli a nahrávku vymazali.

Dvojici medikov sa podarilo vyslobodiť a utiecť, ale útočníci ich začali prenasledovať, najskôr pešo a potom autom, ktorým ich takmer zrazili.

Tí istí dvaja muži spolu s ďalšími dvoma osobami s bejzbalovými palicami zaútočili aj na ďalšiu skupinu študentov neďaleko základnej školy. Jedna študentka pri útoku utrpela vážne zranenia. Ostatným študentom, ktorí vyviazli s ľahkými zraneniami, sa podarilo utiecť.

Študenti vo svojom vyhlásení dôrazne odsúdili útoky v Novom Sade a vyjadrili zdesenie nad stavom srbskej spoločnosti, „v ktorej je takáto situácia vôbec možná“. Študenti žiadajú identifikovať osoby zodpovedné za útok a čo najskôr ich vydať justícii. „Dosť bolo krviprelievania!“, uviedli študenti vo vyhlásení, ktoré poskytli N1.

Študenti v Srbsku, ku ktorým sa čoraz viac pripájajú aj ďalší občania, už tri mesiace protestujú a požadujú vyvodenie zodpovednosti za smrť 15 ľudí – obetí zrútenia prístrešku nad vchodom do železničnej stanice v Novom Sade 1. novembra 2024.

Časť Srbov sa domnieva, že svoj podiel na tragédii má okrem nedostatočného stavebného dozoru aj korupcia, proti ktorej už niekoľko týždňov masovo protestujú.

Srbský prezident Aleksandar Vučić a jeho priaznivci naďalej obviňujú demonštrantov, že sú podporovaní a financovaní cudzími mocnosťami.

(tasr)

28. januára 2025 | 10:53

Minúta | 28. januára 2025 | 10:53

Scholz plánuje na výrobu nemeckej ocele využiť francúzsku jadrovú energiu

Nemecký kancelár Olaf Scholz uvažuje o využití francúzskej jadrovej energie na výrobu ocele v Nemecku. V rozhovore pre utorkové vydanie denníka Saarbrücker Zeitung povedal, že Nemecko potrebuje „zelený“ vodík vyrábaný z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý sa považuje za hlavný prostriedok dekarbonizácie oceliarskeho priemyslu.

Cieľom končiaceho spolkového kancelára je výroba bez emisií oxidu uhličitého, priblížila agentúra DPA. Na otázku, či by pri výrobe vodíka súhlasil s využitím jadrovej energie z Francúzska, odpovedal kladne.

„Jasná odpoveď je áno,“ odpovedal kancelár. Svoj názor odôvodnil zachovaním pracovných miest v nemeckom priemysle. Každý výrobca ocele veľmi dobre vie, že ak sa výroba ocele nepreorientuje na klimaticky neutrálnu úroveň, budú ohrozené pracovné miesta, vyhlásil Scholz.

„Spotrebitelia ocele, ako napríklad automobilový priemysel, budú čoskoro klásť veľmi jasné požiadavky na kvalitu ocele a požadovať, aby sa vyrábala klimaticky neutrálnym spôsobom,“ dodal nemecký kancelár, pričom zdôraznil, že „kto tak neurobí, bude mať problémy“.

Nemecké úrady v apríli 2023 odpojili od siete posledné tri jadrové elektrárne, ktoré boli v prevádzke. Rozhodnutie o postupnom odstavení reaktorov padlo v roku 2021 za vlády kancelárky Angely Merkelovej s prihliadnutím na dôsledky havárie v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima 1.

(tasr)

28. januára 2025 | 10:50

Minúta | 28. januára 2025 | 10:50

Nadácia Zastavme korupciu podala na ÚVO podnet za nákup vozidiel TATRA

Ministerstvo odôvodnilo svoj postup výnimkou v zákone o verejnom obstarávaní, avšak táto bola podľa nadácie využitá bez právneho opodstatnenia. Ministerstvo nakúpilo vozidlá za približne 700 miliónov eur bez verejného obstarávania.

„Nákup takto veľkého rozsahu sa mal uskutočniť cez férovú súťaž, v opačnom prípade sa
otvára priestor pre možné klientelistické prepojenia a nehospodárne nakladanie s financiami,“ vyhlásila riaditeľka mimovládky Zuzana Petková.

rezort obrany nakupoval autá ešte koncom minulého roka, pričom využil výnimku, podľa ktorej môže vojenský materiál nakupovať priamo a bez tendra. Nadácia informuje, že obchod niekoľko týždňov analyzovala a podľa nej výnimku na nákup tatroviek nemožno využiť, keďže nejde o vojenský materiál tak, ako ho definuje zákon.

Nadácia sa domnieva, že medzi skrytými akcionármi spoločnosti TATRA sú osoby s prepojeniami na politické špičky vrátane ministra obrany Roberta Kaliňáka a podnikateľa Miroslava Výboha.

„Akcionár s takýmto pozadím môže predstavovať vážne riziko konfliktu záujmov a podkopávať dôveru verejnosti vo férovosť a zákonnosť postupu štátnych orgánov,“ dodáva Petková.

Nadácia v podnete vyzýva ÚVO, aby preskúmal použitie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní a vyhodnotil, či predmet zákazky naozaj spĺňal podmienky pre jej využitie. Zároveň žiada ÚVO o prijatie opatrení, ktoré by minimalizovali riziko opakovania podobných prípadov v budúcnosti.

(mja)

28. januára 2025 | 10:34

Minúta | 28. januára 2025 | 10:34

Opozícii sa opäť nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu na odvolanie vlády

Strany Smer a Hlas už vopred avizovali, že sa nezúčastnia na mimoriadnej schôdzi k odvolávaniu vlády.

Návrh podali opozičné PS, SaS a KDH. Vládnemu kabinetu vyčítali okrem iného následky konsolidácie verejných financií či zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na východ.

Premiér Robert Fico (Smer) chcel poslancov Národnej rady SR počas predošlej mimoriadnej schôdze (21. januára) k návrhu na jeho odvolanie informovať o obsahu správy, ktorá je dôverného charakteru. Po svojom vystúpení preto v pléne žiadal neverejnú schôdzu.

Podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas) návrhu Fica, aby bola rozprava pre dôvernosť správy neverejná, vyhovel.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa na margo tejto udalosti pred 29. schôdzou vyjadril, že „pevne verí, že tú ďalšiu schôdzu nezmaria“ a slovenská verejnosť si bude môcť vypočuť argumenty – nie nadávky, konšpirácie a paranoje.

Jeho želanie sa mu však nesplnilo, na utorkovej schôdzi sa prvotne prezentovalo 66 poslancov a na opätovnom hlasovaní o 10:31 sa prezentovalo 64 zákonodarcov, iniciátorom sa teda schôdzu nepodarilo otvoriť.

Tibor Gašpar odročil rokovanie parlamentu na 29. januára so začiatkom o 10:00.

Šimečka sa po hlasovaní vyjadril, že „ vládna koalícia a Robert Fico sa zjavne obávajú diskusie o ich vlastných zlyhaniach."

Predseda SaS Branislav Gröhling to označil za „pohŕdanie ľuďmi na Slovensku ako aj voličmi, ktorí chcú počuť o tom, ako táto vláda funguje."

(mja, tasr)

28. januára 2025 | 10:33

Minúta | 28. januára 2025 | 10:33

Izrael zadržal dvoch svojich občanov podozrivých zo špionáže pre Irán

Dvoch mužov podozrivých zo špionáže pre Irán zadržali v Izraeli. Jeden zo zadržaných je podozrivý z odovzdania utajovaných informácií, ktoré získal počas svojej služby v IDF, informoval v utorok spravodajský portál Times of Israel (TOI).

Obaja sú záložníkmi Obranných síl Izraela (IDF), boli za svoju prácu platení a vedeli o tom, že vykonávajú protištátnu činnosť.

Tajná služba Šin Bet spresnila, že obaja zadržaní pochádzajú zo severu Izraela a obaja sú záložníkmi izraelskej armády. Predpokladá sa, že spoluprácu s Iránom nadviazal najskôr jeden z nich a následne na ňu nahovoril aj svojho známeho. Obaja boli za svoju prácu platení a boli si plne vedomí toho, že pracujú proti Izraelu, uvádza sa vo vyhlásení Šin Bet.

Jeden z mužov je podozrivý, že svojmu kurátorovi odovzdal tajné informácie o jednotkách izraelskej protivzdušnej obrany, ktoré získal počas svojej vojenskej služby.

Izrael sa pri ochrane svojho územia vo veľkej miere spolieha na sofistikovaný systém protivzdušnej obrany Železná kupola, ktorý ho chráni pred veľkou časťou rakiet a projektilov vypálených Iránom a jeho spojencami v regióne vrátane palestínskej militantnej skupiny Hamas.

Irán vlani v apríli a októbri spustil dva priame letecké útoky na Izrael, pričom naň vyslal niekoľko stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel. Väčšina projektilov zachytili práve systémy protivzdušnej obrany.

Irán vysvetlil svoju pozíciu, že útok z apríla bol odvetou za izraelský letecký útok na iránsku ambasádu v Damasku, pri ktorom zahynulo 16 ľudí, a útok z októbra bol odplatou za atentáty na vodcu Hamasu Ismáíla Haníju, zabitého koncom júla v Teheráne, a na šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha v septembri v Bejrúte.

(tasr)

28. januára 2025 | 10:14

Minúta | 28. januára 2025 | 10:14

Hizbaláh protestuje proti predĺženiu izraelskej prítomnosti v južnom Libanone

Najmenej dve obete a 17 zranených si v pondelok vyžiadala streľba z pozícií izraelských vojakov do davu ľudí pokúšajúcich sa vrátiť do svojich domovov v libanonskom pohraničí, odkiaľ sa museli evakuovať pre vojnu medzi Izraelom a šíitským hnutím Hizballáh. Informoval o tom denník Times of Israel (TOI).

Izrael tiež pokračuje v útokoch na civilné obyvateľstvo, ktoré sa snaží vrátiť sa svojich domov v pohraničí.

Libanonský denník L’Orient-Le Jour v utorok informoval, že civilisti evakuovaní z južného Libanonu sa v utorok opäť zhromaždili, aby sa pokúsili dostať do niekoľkých svojich dedín obsadených izraelskými vojakmi.

Správy o dvoch obetiach sa objavili deň po tom, ako v nedeľu počas demonštrácií proti pokračujúcej prítomnosti izraelskej armády bolo v Libanone zabitých 24 ľudí a viac ako 130 ich bolo zranených, uviedli libanonské médiá.

Izraelská armáda v súvislosti s incidentmi v pohraničí obvinila Hizballáh zo zámerného provokovania, keďže vracajúci sa obyvatelia majú údajne v rukách zástavy tohto Iránom podporovaného hnutia.

Aj viacerí politici z libanonských kresťanských strán v pondelok kritizovali Hizballáh za to, že nabádal civilistov, aby sa vrátili pohraničia, čím „ich hnal na istú smrť“.

Podľa dohody, ktorá bola sprostredkovaná Spojenými štátmi a platí od 27. novembra 2024, sa izraelské jednotky mali stiahnuť z južného Libanonu do 60 dní a Hizballáh mal ustúpiť severne od rieky Litání, teda asi 30 kilometrov od izraelských hraníc.

Spojené štáty a Libanon v nedeľu oznámili, že termín na stiahnutie izraelských vojakov sa predĺžil do 18. februára.

Zatiaľ čo libanonská armáda a mierové jednotky OSN v nedeľu, ešte pred pôvodným konečným termínom na odsun, zaujali dohodnuté posty v niekoľkých dedinách v pohraničí Libanonu, izraelské jednotky zostali vo viac ako desiatke ďalších lokalít, kde sa preto libanonské jednotky nepodarilo rozmiestniť.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz v pondelok prisľúbil, že Izrael dôsledne implementuje prímerie v Pásme Gaze aj v Libanone, pričom varoval, že „každý, kto poruší pravidlá alebo ohrozuje jednotky izraelskej armády, za to zaplatí plnú cenu“.

Ako informoval TOI, vodca Hizballáhu Naím Kásim medzičasom vo vopred nahranom prejave odsúdil predĺženie termínu na stiahnutie izraelských vojakov z južného Libanonu a obvinil Izrael, že dohodnuté prímerie porušil 1 350-krát.

„Izrael sa musí stiahnuť, pretože uplynulo 60 dní,“ povedal Kásim a dodal: „Neprijmeme žiadne výhovorky na predĺženie (lehoty na stiahnutie izraelských jednotiek) – či o sekundu alebo o jeden deň.“

Kásim vyhlásil, že akékoľvek omeškanie pri odsune izraelských vojakov je na zodpovednosti OSN, USA, Francúzska a Izraela ako partnerov Libanonu v rámci dohody o prímerí. Dodal, že v reakcii na pokračujúcu „okupáciu“ libanonského pohraničia má proiránske „hnutie odporu“ právo konať tak, ako to považuje za vhodné.

Kásim dodal, že Hizballáh zvažuje odvetu proti izraelským útokom.

(tasr)

28. januára 2025 | 10:11

Minúta | 28. januára 2025 | 10:11

Útok Západu na iránske jadrové zariadenia by bol katastrofou, varoval Arákčí

Minister Abbás Arákčí v rozhovore zverejnenom v utorok uviedol, že Spojené štáty aj Izrael by boli „šialencami“, ak by zaútočili na iránske jadrové zariadenia. Takýto krok by podľa neho znamenal „veľmi závažnú katastrofu“ pre región.

Iránsky minister zahraničia v rozhovore pre televíziu Sky News dodal, že USA a Izrael by boli „šialencami“, ak by takýto útok uskutočnili.

Navrhol tiež, aby boli Izraelčania presunutí do Grónska, čím reagoval na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý povedal, že Egypt a Jordánsko by mali prijať obyvateľov Pásma Gazy a „vypratať“ tak toto vojnou zničené územie.

Irán sa podľa Arákčího jasne vyjadril, že by reagoval na akýkoľvek útok na jeho jadrové zariadenia. „Ale nemyslím si, že urobia túto šialenú vec. Toto je naozaj šialené,“ povedal Arakčí.

Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od dohody o iránskom jadrovom programe s odôvodnením, že bola voči Teheránu príliš veľkorysá. Následne obnovil tvrdé sankcie USA voči Iránu, ktoré Teherán postupne viedli k porušovaniu limitov stanovených dohodou.

Trump však podľa Sky News povedal, že nová dohoda s Iránom by bola „pekná“. Arákčí uviedol, že je pripravený vypočuť si Trumpa, ale vzhľadom na to, čo sa udialo s prvou dohodou, bude potrebné oveľa viac, aby Irán presvedčil na začatie rokovaní s USA o ďalšej dohode.

„Táto situácia je odlišná a oveľa náročnejšia než predtým,“ vysvetlil Arákčí. „Druhá strana by mala urobiť veľa vecí, aby si získala našu dôveru...Nepočuli sme nič len slovo ‚pekná‘, a to zrejme nestačí,“ pokračoval iránsky minister.

Arákčí v rozhovore reagoval aj na Trumpove vyjadrenie o Palestínčanoch v Pásme Gazy. „Navrhujem niečo iné. Namiesto Palestínčanov skúste vyhnať Izraelčanov, zoberte ich do Grónska, aby mohli zabiť dve muchy jednou ranou,“ povedal.

Ďalej priznal, že spojenci Iránu – palestínske militantné hnutie Hamas a libanonské šíitské hnutie Hizballáh – sú oslabení, ale zároveň sa „obnovujú“.

(tasr)

28. januára 2025 | 9:44

Minúta | 28. januára 2025 | 9:44

V Charkove sa po náletoch ruských šáhidov rozšírili požiare

Mohutný požiar zachvátil areál súkromnej firmy v Charkove na severozápade Ukrajiny, ktorý v noci na utorok čelil ďalším útokom ruskej armády. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že rozsah škôd nateraz nie je možné určiť.

Charkovský primátor Ihor Terechov uviedol, že produkcia firmy mala výlučne civilné určenie. Podľa vyjadrenia hasičov horí jedna z dielní a plynovodné potrubie. Firma sa venuje spracovaniu dreva.

Záchranári oznámili, že k vážnym zraneniam nedošlo, len viacerí obyvatelia okolitých bytových domov utrpeli šok.

Rusko sa k tomuto útoku zatiaľ nevyjadrilo. Obaja aktéri vojny odmietajú dohady, že útočia aj na civilné ciele.

Podľa Reutersu nie je jasné, aký typ zbrane pri útoku na Charkov použili. Britská stanica BBC však informovala, že nad Charkovom i ďalšími oblasťami Ukrajiny počas noci manévrovali roje bezpilotných lietadiel, ruská armáda však na Charkov a okolie často útočí aj kĺzavými bombami.

Škody po nálete a likvidácii dronov typu Šáhid hlási aj juhoukrajinské prístavné mesto Odesa. Poškodené sú tam bytové domy a najmenej dve autá, napísal primátor mesta Hennadij Truchanov v statuse na platforme Telegram. Okrem toho po páde dronu vypukol v jednej z miestnych tovární požiar.

Ruské ministerstvo obrany vo svojej rannej zvodke píše, že noc na utorok bola v tyle relatívne pokojná. Zneškodnených bolo päť dronov vypustených z Ukrajiny, z toho dva nad pohraničnými regiónmi – Belgorodskou a Brianskou oblasťou – a zvyšné nad Ruskom anektovaným Krymom.

(tasr)

28. januára 2025 | 9:29

Minúta | 28. januára 2025 | 9:29

Austrálska vláda varuje pred čínskym chatbotom. Trump ho považuje za budíček

Austrálsky minister pre vedu Ed Husic v utorok vyjadril obavy o ochranu súkromných údajov v súvislosti so spustením chatbota DeepSeek, ktorý otriasol finančnými trhmi a prekvapil aj západných konkurentov. Husic používateľov vyzval, aby vopred zvážili, či si čínsku aplikáciu stiahnu.

Technologická spoločnosť DeepSeek koncom decembra uviedla na trh bezplatný jazykový model s otvoreným zdrojovým kódom a tvrdila, že bol vyvinutý len za dva mesiace s nákladmi nižšími ako šesť miliónov dolárov. To sú výrazne menšie náklady, než aké požadujú západní konkurenti, priblížila AFP.

DeepSeek v minulom týždni zverejnila jazykový model, ktorý údajne prekonal najnovší model OpenAI v mnohých testoch tretích strán. Za posledné dni sa dostala na vrchol rebríčka sťahovania aplikácií a vytlačila z neho vedúcu aplikáciu ChatGPT.

Austrálsky minister však žiada ľudí, aby boli opatrní. Podľa neho bude v najbližšom čase potrebné zodpovedať mnoho otázok týkajúcich sa kvality, preferencií spotrebiteľov či správy údajov a súkromia.

„Bol by som v tomto smere veľmi opatrný. Takéto otázky treba starostlivo zvážiť,“ povedal Husic pre televíziu ABC. Čínske spoločnosti sa podľa neho líšia od tých západných, pokiaľ ide o ochranu súkromia používateľov alebo spravovanie údajov.

„Číňania sú veľmi dobrí vo vývoji produktov, ktoré fungujú veľmi dobre. Tento trh je zvyknutý na ich prístup k dátam a ochrane súkromia,“ povedal. Zmena však podľa neho prichádza, ak začnú produkty vyvážať na zahraničné trhy, kde majú používatelia iné očakávania. „Myslím, že musíte byť opatrní. Iba som v tomto úplne úprimný a priamy,“ dodal.

Austrália už v roku 2018 zakázala čínskej telekomunikačnej firme Huawei Technologies dodať zariadenie pre plánovanú mobilnú sieť novej generácie 5G. Dôvodom boli obavy o národnú bezpečnosť.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že spustenie DeepSeeku by mohlo byť budíčkom pre spoločnosti v USA, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou. Domnieva sa, že vývoj čínskeho AI priemyslu by takisto mohol byť pozitívnou správou pre Spojené štáty.

„Ak to dokážete urobiť lacnejšie, za menej peňazí a dosiahnuť rovnaký konečný výsledok – myslím si, že je to pre nás dobrá vec,“ povedal novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. Zároveň sa však neobáva prelomu, ktorý spôsobila čínska aplikácia. USA podľa Trumpa zostanú v tomto sektore dominantným hráčom.

AI model DeepSeek považuje za „pôsobivý“ aj šéf spoločnosti OpenAI Sam Altman, a to predovšetkým pokiaľ ide o to, čo čínsky start-up dokáže poskytnúť za danú cenu. Prisľúbil, že aj jeho firma urýchli niektoré vydania ChatGPT.

(tasr)

28. januára 2025 | 9:17

Minúta | 28. januára 2025 | 9:17

Trump nariadil vývoj systému podobného izraelskej Železnej kupole

Donald Trump v pondelok podpísal výkonné nariadenie na začatie vývoja amerického systému protivzdušnej obrany podobného izraelskému systému Železná kupola (Iron Dome). Systém sa bude vyvíjať v Spojených štátoch, ako prezident avizoval na stretnutí s republikánskymi lídrami v Miami.

Ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi nariadil, aby do 60 dní predložil plán realizácie „protiraketového obranného štítu novej generácie“ chrániaceho pred balistickými, hypersonickými a modernými raketami s plochou dráhou letu, a to aj prostredníctvom vývoja vesmírnych záchytných zariadení.

„Za posledných 40 rokov sa hrozba zo strany strategických zbraní novej generácie miesto zmenšenia stala ešte intenzívnejšou a zložitejšou,“ uvádza sa v nariadení.

Trump už počas predvolebnej kampane v roku 2024 opakovane sľuboval, že iniciuje vývoj americkej verzie izraelskej Železnej kupoly. Nezohľadnil však skutočnosť, že systém likviduje rakety krátkeho doletu, takže nie je vhodný na obranu proti medzikontinentálnym raketám, ktoré sú hlavným nebezpečenstvom pre USA, píše AFP.

Izrael používal Železnú kupolu na zostrelenie rakiet vypálených na jeho územie militantnými hnutiami Hamasom z Gazy či Hizballáhom z Libanonu. Trump zdôraznil, že systém zostrelil takmer všetky rakety, a že aj Spojené štáty si taký zaslúžia.

Americký prezident podpísal aj niekoľko ďalších výkonných nariadení týkajúcich sa armády, vrátane opätovného zákazu vstupu transgenderových osôb do ozbrojených síl.

Americká armáda povolila službu pre „inak sa identifikujúcich“ ľudí v roku 2016 počas druhého funkčného obdobia demokrata Baracka Obamu. „Transrodoví vojaci, ktorí už v armáde slúžili, sa mohli k svojej orientácii otvorene prihlásiť,“ píše AFP. Takýchto brancov mohli začať prijímať od 1. júla 2017.

Prvá Trumpova vláda tento termín pôvodne odložila na rok 2018, neskôr od zámeru úplne odstúpila. Trump tvrdil, že transgenderoví ľudia pôsobia v armáde rušivo, sú drahí a narúšajú bojovú pripravenosť a vzťahy medzi vojakmi. Z vojenského poistenia si totiž mnohí z nich preplácali hormonálnu „liečbu“ či chirurgické zákroky.

Demokrat Joe Biden, ktorý v roku 2021 v Bielom dome vystriedal Trumpa, sa rozhodol zvrátiť jeho obmedzenia len niekoľko dní po nástupe do úradu s tým, že „všetci Američania, ktorí sú schopní slúžiť v armáde, by mali dostať túto možnosť“. AFP odhaduje, že v ozbrojených silách USA slúži približne 15-tisíc transgenderových ľudí.

(tasr)

28. januára 2025 | 9:06

Minúta | 28. januára 2025 | 9:06

Zelenskyj: Ak by ukrajinskí vojaci išli domov, Putin všetkých zabije

Prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že ťažkosti spojené s takmer tri roky trvajúcou vojnou s Ruskom neumožňujú zmenu mobilizačných pravidiel, pretože ak by vojaci hromadne odchádzali domov, ruský prezident Vladimir Putin by „všetkých zabil“.

Ukrajinský líder poskytol rozhovor talianskej novinárke Cecilii Salovej, ktorú po troch rokoch prepustili z iránskeho väzenia, vyjadrenia citovala agentúra Reuters.

Zelenskyj v rozhovore so Salovou povedal, že vojna spôsobila straty Ukrajincom a ich rodinám, a preto je potrebné ju rýchlo ukončiť.

Ukrajinská Verchovná rada minulý rok schválila nový mobilizačný zákon na posilnenie armády, avšak ruské sily sú napriek tomu v prevahe, pripomenul Reuters.

„Vojnová situácia si vyžaduje mobilizáciu ľudí a všetkých zdrojov, ktoré máme v krajine,“ vysvetlil Zelenskyj. „A to je, bohužiaľ, výzva tejto vojny, a preto musíme maximálne urýchliť veci, aby sme ju ukončili, aby sme prinútili Rusko ukončiť túto vojnu,“ pokračoval ukrajinský líder.

„Dnes sa bránime. Ak by napríklad zajtra polovica armády išla domov, potom sme sa naozaj mali vzdať hneď v prvý deň. Tak to je. Ak polovica armády pôjde domov, Putin nás všetkých zabije,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident minulý rok podpísal legislatívu, ktorá znižuje vek mobilizovaných z 27 na 25 rokov, čím sa rozširuje počet mužov spôsobilých bojovať. Zelenskyj spolu s ďalšími ukrajinskými predstaviteľmi odmietli návrhy exprezidenta Spojených štátov Joea Bidena, aby sa veková hranica pre odvod ešte znížila na 18 rokov.

Členovia niektorých jednotiek v oblastiach, ktoré sú považované za kritické pre zabezpečenie obranných línií Ukrajiny, nemali od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 žiadnu dovolenku, píše Reuters.

Ruské sily sa v bojoch sústredia na východ Ukrajiny, kde sa im v uplynulých mesiacoch darí postupovať a obsadzovať mestá a dediny. Rusko podľa Reutersu okupuje približne 20 percent ukrajinského územia.

(tasr)

28. januára 2025 | 8:51

Minúta | 28. januára 2025 | 8:51

Microsoft rokuje o kúpe TikToku v USA

Americký softvérový gigant Microsoft rokuje o prevzatí populárnej videoplatformy TikTok v USA. Oznámil to v pondelok prezident Donald Trump, pričom zdôraznil, že by privítal súťaž o túto aplikáciu, uvádza agentúra Reuters.

V USA vstúpil 19. januára do platnosti zákon, ktorý vyžaduje predaj aplikácie z dôvodov národnej bezpečnosti.

Trump predtým uviedol, že o kúpe TikToku od jej čínskej materskej spoločnosti ByteDance hovoril s viacerými stranami vrátane svojho dôverníka Elona Muska. TikTok a ByteDance sú podozrivé zo špionáže vzhľadom na ich blízkosť vláde v Pekingu.

Po tom, ako americký najvyšší súd zamietol žalobu proti zákazu, populárna aplikácia so 170 miliónmi používateľov len v USA zastavila svoje služby. O necelých 24 hodín neskôr však bola opäť dostupná, čo jej prevádzkovateľ zdôvodnil poskytnutím potrebných záruk zo strany prezidenta Trumpa.

Mohlo by Vás zaujímať Zakázaný a opäť povolený TikTok. Geografické blokovanie aj cesty na jeho obchádzanie

Zákon o zákaze aplikácie prijala administratíva bývalého prezidenta Joea Bidena pre obavy, že čínska vláda by mohla využiť rozsiahle údaje z TikToku na manipuláciu verejnej mienky v USA. TikTok toto tvrdenie odmieta.

Trump v prvý deň vo funkcii prezidenta podpísal príkaz, ktorý spoločnosti TikTok poskytuje ďalších 75 dní na rokovania predtým, ako nadobudne platnosť zákaz obľúbenej aplikácie.

Nový prezident zároveň bagatelizoval obavy predchádzajúcej administratívy o súkromie a uviedol, že existujú „väčšie problémy" než to, že Čína má prístup k údajom o mladých užívateľoch TikToku.

(tasr)

28. januára 2025 | 8:45

Minúta | 28. januára 2025 | 8:45

Žena v Paríži nafingovala antisemitské útoky na seba. Čaká ju proces

Žena, ktorá sa vlani v médiách verejne vykreslila ako obeť antisemitských útokov na jej bytový dom v Paríži, momentálne čelím vážnym problémom so zákonom.

Nancy S., ktorá tvrdila, že na jej dverách, poštovej schránke a rohožke sa objavili antisemitské symboly vrátane hákového kríža, bola obvinená z falošného obvinenia a antisemitského poškodzovania. Vyšetrovanie totiž odhalilo, že tieto útoky sama nafingovala.

Kamera v bytovom výťahu napríklad zachytila zábery, na ktorých Nancy S. spolu s dcérou kreslí antisemitské grafity. Ďalšie dôkazy ukázali, že anonymné hrozby boli zaslané prostredníctvom obálok zakúpených jej kreditnou kartou.

V súčasnosti čelí obvineniu z falošného obvinenia a antisemitského poškodzovania, za čo jej hrozia až štyri roky väzenia a pokuta 30-tisíc eur. Navyše je obvinená z iniciovania neprimeraných vyšetrovacích akcií, čo môže viesť k šiestim mesiacom väzenia a pokute vo výške až 7,5-tisíca eur.

Až do súdneho procesu bola umiestnená pod súdny dohľad, bolo jej nariadené liečenie a dostala zákaz kontaktovať svoju dcéru alebo sa objaviť na mieste činu.

Nancy S. bola zatknutá 22. januára a pred súd predstúpi v marci.

Après Levallois-Perret, Lyon, Six-Fours-les-Plages et les Moldaves, une nouvelle affaire d'actes antisémites se révèle fausse.

C'était Nancy S. elle même qui taggait des dessins et propos antisémites.

Les médias, faites votre boulot d'enquête avant de raconter n'importe quoi. pic.twitter.com/Ze2X9nuHKT

— Duval Philippe (@p_duval) January 26, 2025

(lipa)

28. januára 2025 | 8:03

Minúta | 28. januára 2025 | 8:03

Polícia v USA zastrelila výtržníka z Kapitolu, ktorého Trump omilostil

Americkí policajti počas cestnej kontroly zastrelili muža zo štátu Indiana, ktorého nový americký prezident Donald Trump omilostil za účasť na útoku na Kapitol zo 6. januára 2021.

Zástupca šerifa v nedeľu zabil 42-ročného Matthewa Huttla po tom, ako sa "bránil" zatknutiu počas zastavenia v severozápadnej Indiane, uviedla polícia vo vyhlásení.

"Medzi podozrivým a policajtom došlo k hádke, následkom ktorej policajt vystrelil zo svojej zbrane a smrteľne zranil podozrivého," vysvetlila polícia a dodala, že Huttle mal pri sebe strelnú zbraň.

Podľa amerických médií bol Huttle jedným z 1500 ľudí obvinených z účasti na útoku na Kapitol, ktorých Trump omilostil po nástupe do funkcie. Trump omilostil aj osoby odsúdené za útok na policajtov, čo vyvolalo kritiku zo strany demokratov a odpor vyjadrili aj republikáni.

Huttle bol podľa portálu FOX59 odsúdený na šesť mesiacov väzenia a na slobodu sa dostal minulý rok v júli. Na útoku na Kapitol sa podieľal aj jeho ujo, ktorému súd minulý rok udelil 30-mesačné väzenie po tom, čo priznal vinu za útok na policajtov.

Americké médiá informovali, že ďalšiu z omilostených osôb, Daniela Balla z Floridy, polícia znova zadržala za nelegálne držanie zbrane.

Trump omilostil aj osoby odsúdené za útok na policajtov, čo vyvolalo kritiku zo strany demokratov a odpor vyjadrili aj republikáni.

(tasr)

28. januára 2025 | 7:45

Minúta | 28. januára 2025 | 7:45

Ruský gubernátor navrhuje zakázať vzdelanie pre tých, ktorí kritizujú vojnu

Tento krok je navrhnutý ako ochrana ústavného poriadku a ochrana pred informačnou vojnou.

Vjačeslav Gadkov, gubernátor Belgorodskej oblasti v Rusku, navrhuje radikálny krok, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť vzdelávacie možnosti mladých ľudí v krajine. Podľa jeho návrhu by deťom a mladým ľuďom, ktorí sa verejne postavia proti ruskej vojenskej intervencii na Ukrajine, mal byť zakázaný prístup na štátne vysoké školy a odborné učilištia.

Vyjadrenie šéfa regiónu hraničiaceho s Ukrajinou, ktorý plánuje predložiť svoj návrh v februári, sprostredkovala tamojšia tlačová agentúra TASS.

„Môj návrh je nasledujúci: musíme chrániť deti, musíme chrániť ústavný poriadok, musíme chrániť kraj a krajinu, takže ak sa dieťa dopustí napríklad protiprávneho konania proti vojakom v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou, navrhujem odobrať mu v budúcnosti možnosť vzdelania na štátnych technických školách a univerzitách,“ povedal.

Tento návrh môže podľa niektorých pozorovateľov pripomínať obdobie sovietskej okupácie v bývalom Československu, kde taktiež existovali prísne pravidlá pre prístup na vysoké školy, závislé od politickej orientácie a postojov jednotlivcov.

Ak bude návrh prijatý, znamenal by zásadnú zmenu v prístupe k vzdelávaniu v Rusku a mohol by mať široký dopad na už aj tak výrazne oklieštenú slobodu slova.

(lipa)

28. januára 2025 | 7:25

Minúta | 28. januára 2025 | 7:25

Deň pred odchodom z Bieleho domu sa Biden stal čestným členom slobodomurárov

Bývalý americký prezident Joe Biden sa iba deň pred opustením úradu stal čestným členom lóže slobodomurárov pre Afroameričanov. Lóža Prince Hall v Južnej Karolíne to oznámila na svojom webe.

Problém je aj v tom, že exprezident je zároveň praktizujúcim katolíkom a tento krok má podľa kanonického práva potenciál viesť k exkomunikácii.

Biden týmto rozhodnutím vzbudil pomerne veľkú pozornosť aj na sociálnych sieťach. Biden získal 19. januára 2025 v Najctihodnejšej Veľkej lóži slobodomurárov a prijatých slobodomurárov Prince Hall v Južnej Karolíne titul „Majster slobodomurár“ a „plné pocty“.

Lóža, ktorá bola založená v roku 1775 bývalými otrokmi, je známa svojou historickou spojitosťou s afroamerickou komunitou. Biden je 16. americkým prezidentom, ktorý sa stal slobodomurárom, ako vychádza z informácií serveru MasonicFind.

BREAKING: Joe Biden @JoeBiden officially joined the Freemasons, on January 19, 2025.

He was made a Master Mason of Prince Hall Grand Lodge.

Catholics are forbidden under pain of excommunication, from joining the Masons.

Source: https://t.co/akjfb3ST1b pic.twitter.com/0KJ07UzvjS
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) January 24, 2025

Vo vyhlásení lóže sa uvádza: „Preto nech sa rozhodne, že ja, 27. najctihodnejší veľmajster Victor C. Major, v mene členov Najctihodnejšej Veľkej lóže slobodomurárov a prijatých slobodomurárov Prince Hall v Južnej Karolíne, týmto udeľujem členstvo prezidentovi Josephovi R. Bidenovi mladšiemu ako uznanie za jeho vynikajúce služby Spojeným štátom americkým.“

Joe Biden sa stal čestným členom lóže, čo znamená, že nemusí prechádzať ďalšími úrovňami zasvätenia. Práve to vyvoláva na rade amerických serverov špekulácie, či Biden je teraz skutočne slobodomurárom, alebo nie. To by mohlo mať prípadné dôsledky.

Tento Bidenov krok by totiž mohol byť v rozpore s katolíckym učením, ktoré slobodomurárov považuje za osoby, ktoré sú v konflikte s cirkevnými dogmami. Členstvo katolíkov v lóžach slobodomurárov vedie k tomu, že katolíci nemôžu prijímať Eucharistiu a môžu čeliť aj exkomunikácii.

(echo24)

28. januára 2025 | 7:04

Minúta | 28. januára 2025 | 7:04

Mexický záliv sa pre používateľov Máp Google v USA zobrazí ako Americký záliv

Firma Google zmení vo svojej službe Mapy Google (Google Maps) názov Mexický záliv na Americký záliv, keď bude oficiálne aktualizovaný v Systéme geografických názvov USA. Uviedla to v pondelok v príspevku na sieti X. Spoločnosť Google aplikovala rovnaké pravidlá aj v iných sporných prípadoch.

Zmena bude viditeľná pre používateľov v USA, vo verzii Máp Google pre Mexiko zostane zachovaný názov Mexický záliv. Mimo týchto dvoch krajín sa používateľom v Mapách Google zobrazia oba názvy.

Americké ministerstvo vnútra v piatok oznámilo, že oficiálne zmenilo názov Mexického zálivu na Americký záliv, ako aj názov najvyššej hory Severnej Ameriky nachádzajúcej sa na Aljaške z Denali na Mount McKinley.

Aj u Denali sa Google zachová ako v prípade Mexického zálivu. Uvedené zmeny nariadil Trump prostredníctvom série výkonných nariadení, ktoré podpísal 20. januára niekoľko hodín po nástupe do úradu.

Spoločnosť Google aplikovala rovnaké pravidlá aj v iných sporných prípadoch. Napríklad more obmývajúce pobrežie Japonska a Južnej Kórey sa mimo týchto krajín zobrazuje na mapách ako "Japonské more (Východné more)".

(tasr)

28. januára 2025 | 6:31

Minúta | 28. januára 2025 | 6:31

Holandsko plánuje výrazné posilnenie armády. Záujemcovia však chýbajú

Holandské ozbrojené sily potrebujú v blízkej budúcnosti zvýšiť počet svojich príslušníkov zo 74-tisíc na 100-tisíc. V televíznej diskusii to uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Gijs Tuinman, informoval portál Dutch News. Ministerstvu v súčasnosti chýbajú tisíce zamestnancov a tiež inštruktorov na výcvik brancov.

Podľa Tuinmana je náročné získať dostatočný počet nových posíl pre armádu, námorníctvo a letectvo, no zdôraznil, že ich musí byť o 25 percent viac ako doteraz. Presné číslo bude známe až v lete, keď sa dokončia plány na modernizáciu ozbrojených síl.

Aktuálne sa každoročne do ozbrojených síl prihlási približne 4-tisíc až 5-tisíc ľudí. Ministerstvo však dúfa, že do roku 2029 sa ich počet zvýši na 9-tisíc. V roku 2023 v Holandsku predstavili aj projekt pre mladých ľudí, ktorý im umožňuje na rok získať skúsenosti u ozbrojených síl. Z prvého ročníka sa rozhodlo 650 účastníkov (80 percent) prihlásiť alebo rovno zostať pracovať na čiastočný úväzok pre ministerstvo.

Tuinman tiež uviedol, že ministerstvo nemá v úmysle opätovne zaviesť povinnú vojenskú službu.

„Potrebujem ľudí, ktorí naozaj túžia slúžiť v armáde," vyhlásil. „Nepotrebujem brancov. Situácia sa môže zmeniť, ak budú veci ďalej eskalovať, ale zatiaľ nie," dodal Tuinman.

Všetci holandskí občania vo veku od 17 do 35 rokov sa musia hlásiť do služby v prípade núdze. Povinná služba sa však zrušila už v roku 1997.

Ministerstvo obrany má v súčasnosti k dispozícii rozpočet vo výške 22 miliárd eur. V minulom roku zostalo nevyčerpaných 800 miliónov eur.

(tasr)

28. januára 2025 | 5:12

Minúta | 28. januára 2025 | 5:12

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb musí ukončiť spoluprácu s WHO

Americká vláda nariadila Centru pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), aby s okamžitou platnosťou ukončilo spoluprácu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

Zástupca CDC John Nkengasong poslal smernicu vedúcim pracovníkom tohto úradu patriaceho pod ministerstvo zdravotníctva, podľa ktorej zamestnanci, ktorí doteraz spolupracovali s WHO, majú počkať na ďalšie pokyny a majú tiež zakázané navštevovať kancelárie WHO. Informovala o tom agentúra AP, ktorá má smernicu k dispozícii.

Podľa odborníkov je náhle zastavenie spolupráce prekvapením a skomplikuje súčasný boj s ochorením spôsobeným smrtiacim vírusom Marburg a ochorením mpox v Afrike. Prichádza tiež v čase, keď zdravotnícke orgány na celom svete monitorujú prepuknutie vtáčej chrípky medzi hospodárskymi zvieratami v USA.

Americký prezident Donald Trump vydal minulý týždeň výkonné nariadenie, ktorým inicioval vystúpenie krajiny z WHO. Tento krok však nenadobudol účinnosť okamžite.

Vystúpenie z WHO si vyžaduje schválenie v Kongrese USA a splnenie finančných záväzkov Spojených štátov v aktuálnom fiškálnom roku. Okrem toho platí jednoročná výpovedná lehota.

Mohlo by Vás zaujímať Trump nevylučuje opätovný vstup USA do Svetovej zdravotníckej organizácie

WHO reagovala na vystúpenie USA s poľutovaním a vyjadrila nádej, že tento krok prehodnotia.

Spojené štáty sú jednoznačne najväčším prispievateľom do WHO. V roku 2023 sa na rozpočte tejto špecializovanej agentúry Organizácie Spojených národov podieľali 18 percentami.

Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2020 oznámil odchod USA z WHO. Jeho nástupca v prezidentskom úrade, demokrat Joe Biden, však jeho rozhodnutie odvolal ešte pred nadobudnutím účinnosti.

Donald Trump opakovane tvrdí, že WHO nezvládla pandémiu ochorenia COVID-19 a ďalšie krízové situácie v oblasti zdravia.

Tiež obvinil WHO, že nie je nezávislá od „neprimeraného politického vplyvu členských štátov" a požadovala od USA „nespravodlivo vysoké platby", ktoré sú neúmerné sumám poskytovaným inými, väčšími krajinami, ako je Čína.

(tasr)

Najčítanejšie

Ekonomika|Hospodárstvo

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Pásmo Gazy zrazilo Izrael na kolená, vyhlásil Chameneí

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti varuje pred zvýšeným rizikom útokov

Pri búraní mosta v Drážďanoch objavili ďalšiu bombu z druhej svetovej vojny

Rusko údajne obsadilo dedinu v Charkovskej oblasti

Gašpar verí, že na schôdzi budúci týždeň bude mať koalícia nadpolovičnú väčšinu

Biely dom pozastavil všetky federálne finančné príspevky

Majerský: Za schvaľovanie zákonov a vládnutie je zodpovedná koalícia

Slovenskí biskupi zverejnili odpoveď cirkvi na množiace sa žiadosti o nulity manželstiev

Ruský diplomat Bogdanov plánuje navštíviť Damask

Srbský premiér Vučević podal demisiu

Lekárovi a poslancovi Szalayovi hrozí za očkovanie 25 rokov až doživotie

Demonštranti v Belehrade ukončili celodennú blokádu dôležitej križovatky

Opozícia žiada zverejniť usmernenie k e-receptom, ministerstvo zdravotníctva reagovalo

V Novom Sade zaútočili na protestujúcich študentov

Scholz plánuje na výrobu nemeckej ocele využiť francúzsku jadrovú energiu

Nadácia Zastavme korupciu podala na ÚVO podnet za nákup vozidiel TATRA

Opozícii sa opäť nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu na odvolanie vlády

Izrael zadržal dvoch svojich občanov podozrivých zo špionáže pre Irán

Ministerstvo kultúry zverejnilo na stiahnutie súbory novej úpravy štátnej hymny

Hizbaláh protestuje proti predĺženiu izraelskej prítomnosti v južnom Libanone

Útok Západu na iránske jadrové zariadenia by bol katastrofou, varoval Arákčí

Juhovýchod Austrálie zasiahli rozsiahle požiare

V Charkove sa po náletoch ruských šáhidov rozšírili požiare

Austrálska vláda varuje pred čínskym chatbotom. Trump ho považuje za budíček

Trump nariadil vývoj systému podobného izraelskej Železnej kupole

Zelenskyj: Ak by ukrajinskí vojaci išli domov, Putin všetkých zabije

Rusko vydalo učebnicu, v ktorej tvrdí, že bolo donútené vstúpiť na Ukrajinu

Microsoft rokuje o kúpe TikToku v USA

Žena v Paríži nafingovala antisemitské útoky na seba. Čaká ju proces

Transšportovci možno vôbec nebudú môcť súťažiť na olympijských hrách

Polícia v USA zastrelila výtržníka z Kapitolu, ktorého Trump omilostil

Ruský gubernátor navrhuje zakázať vzdelanie pre tých, ktorí kritizujú vojnu

Deň pred odchodom z Bieleho domu sa Biden stal čestným členom slobodomurárov

Mexický záliv sa pre používateľov Máp Google v USA zobrazí ako Americký záliv

Holandsko plánuje výrazné posilnenie armády. Záujemcovia však chýbajú

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb musí ukončiť spoluprácu s WHO

Najčítanejšie

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť

Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky