Preskočiť na obsah
  |  

Mičovský menoval nového šéfa PPA, zatiaľ iba dočasného

Dočasným generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) bude od 1. decembra 2020 na obdobie dvoch-troch týždňov Jaroslav Jánoš, doterajší riaditeľ odboru vnútornej kontroly PPA. Oznámil to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO).

Súčasný šéf PPA Tibor Guniš na svojom poste končí posledným novembrovým dňom.

"Na obdobie dvoch, možno troch týždňov menujem zajtrajším dňom (1. 12.) za generálneho riaditeľa PPA pána Jaroslava Jánoša, doterajšieho riaditeľa odboru vnútornej kontroly na PPA. Je to naozaj len na toto obdobie, pretože najneskôr do 19. decembra bude na základe výberových rozhovorov menovaný do funkcie nový generálny riaditeľ," spresnil Mičovský.

Doterajšie výberové konanie na post generálneho riaditeľa neprinieslo podľa Mičovského jednoznačný výsledok. "Rozhodol som sa preto použiť formu výberu, ktorú sme doteraz nepoužili, a to formu tzv. výberového rozhovorového konania. Táto forma v online priamom prenose umožní komisiou vybrať si z uchádzačov toho najvhodnejšieho," priblížil agrominister.

Viazla komunikácia

Podľa slov štátneho tajomníka agrorezortu Martina Fecka (OĽANO) je možné sa prihlásiť do výberových rozhovorov do 9. decembra. Požiadavky a kritériá na uchádzača o post generálneho riaditeľa PPA sú podľa Feckových slov zverejnené na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

"Pánovi Gunišovi pripíšeme k dobru jeho odbornosť, aj morálnu integritu. Možno vo výkonnosti - v schopnosti vedieť nielen pomenovať kritické miesta, ale vedieť aj tvrdo zasiahnuť, vidím po jeho niekoľkomesačnom pôsobení vo funkcii nedostatky. Možno som ich mal skôr vnímať, možno som o nich mal častejšie s pánom Gunišom rozprávať, alebo aj možno viac pritlačiť na ich riešenie," dodal Mičovský pri hodnotení odchádzajúceho šéfa PPA Guniša.

Hovorkyňa MPRV SR Anežka Šrojta Hrdá doplnila, že výber kandidátov na post generálneho riaditeľa PPA bude môcť verejnosť sledovať prostredníctvom online prenosu 14. a 15. decembra 2020.

(tasr)

  |  

Sulík chce v pláne obnovy na zníženie emisií jeden až dva veľké projekty

Minister hospodárstva a šéf strany SaS Richard Sulík chce do pripravovaného plánu obnovy presadiť jeden až dva veľké projekty, ktoré prinesú výrazné zníženie emisií. Slovensko, podobne ako ostatné krajiny EÚ, musí do roku 2030 znížiť produkciu oxidu uhličitého (CO2) o 55 %, čo je približne o 11 miliónov ton. Ostatné potrebné zníženie emisií chce minister docieliť prostredníctvom súťaží. Sulík to v pondelok povedal na online konferencii Euractive Slovensko na tému "Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020: Výzvy a príležitosti ekonomickej obnovy po koronakríze".

"Dohodli sme sa, že každá koaličná strana predstaví svoj plán obnovy. My to budeme robiť tento týždeň. Snažili sme sa, aby to bolo v súlade s tým, čo Európska únia požaduje," povedal Sulík.

Zníženie emisií o 55 %

Čoho by sa mali týkať veľké projekty, ktoré bude chcieť presadiť do konečného znenia plánu obnovy, Sulík nespresnil. Pri menších projektoch by mala byť súťažným kritériom najnižšia cena za pokles emisií o jednu tonu CO2. Tieto súťaže by mali podľa šéfa rezortu hospodárstva pokračovať až dovtedy, kým projekty nepokryjú požadované zníženie emisií o 55 %.

Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič pripomenul, že 37 % percent z finančného balíka plánu obnovy by malo ísť práve na zelené projekty.

Nedostatok projektov?

Problémom podľa neho nebude paradoxne nedostatok zdrojov, ale možný nedostatok kvalitných projektov. Základom pre rast využívania obnoviteľných zdrojov je podľa Šefčoviča obnova elektrických sietí a ich digitalizácia.

Druhým kľúčovým sektorom je podľa eurokomisára elektromobilita a ďalším rozvoj výroby a využívanie vodíka. Podľa Šefčoviča bude EK akceptovať nielen výrobu takzvaného zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj "modrého vodíka" vyrobeného s pomocou prebytkovej elektrickej energie, napríklad z jadrových elektrární.

Rozvojové šance pre Slovensko

Beata Javorcik z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) vidí vo výraznom znížení emisií do roku 2030, ku ktorému sa zaviazala EÚ, rozvojové šance aj pre slovenské firmy. Investície do ekológie a zníženie produkcie CO2 v Európskej únii si vyžiadajú importné uhlíkové clá na výrobky z krajín s vyššou environmentálnou stopou. Zaujímavejšie preto podľa nej budú investície vnútri EÚ.

Druhou šancou pre firmy bude tlak EK na zníženie závislosti na Číne. Slovensko môže byť jednou z krajín, ktorá bude časť dovozu nahrádzať.

(TASR, ste)

  |  

Biden si zlomil nohu, keď sa hral so psom

Novozvolený americký prezident Joe Biden utrpel pri hre s jedným zo svojich psov menšiu zlomeninu pravej nohy. Zranenie odhalilo vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) v nedeľu a zrejme si vyžiada nosenie ortézy počas niekoľkých týždňov, oznámil jeho lekár. Informácie priniesli agentúry AP a AFP.

Biden utrpel zranenie v sobotu. V nedeľu podľa svojej kancelárie navštívil ortopéda v meste Newark v štáte Delaware s tým, že má zrejme vykrútený členok. Bidenov lekár Kevin O'Connor uviedol, že prvé röntgenové snímky neukázali žiadnu evidentnú fraktúru, no následná podrobnejšia CT snímka odhalila maličké zlomeniny dvoch menších kostí v strednej časti jeho pravej nohy.

Prezidentom v januári

Biden (78) sa stane pri inaugurácii v januári budúceho roka najstarším prezidentom v dejinách USA. Sám otázky týkajúce sa svojho veku počas kampane často odbil, píše AP a pripomína, že zlomeniny sú vo vyššom veku všeobecne dôvodom na znepokojenie, aj keď Bidenova sa na základe vyjadrenia jeho lekára zdá byť pomerne menej závažná.

Pri odchode z ambulancie lekára na snímkovanie Biden viditeľne kríval, hoci kráčal bez barly alebo inej pomoci.

Psy a mačka

Politik Demokratickej strany utrpel zranenie, keď sa hral s Majorom, jedným z dvoch psov, ktoré Bidenovci vlastnia, a pošmykol sa pri tom. Majora si Bidenovci adoptovali v roku 2018 a svojho prvého psa menom Champ si zaobstarali po voľbách v roku 2008. Manželia už oznámili, že psy si vezmú do Bieleho domu, pričom si chcú zadovážiť aj mačku.

Vlani v decembri Biden zverejnil lekársku správu, podľa ktorej berie statíny na udržanie hladiny cholesterolu na zdravej úrovni. Jeho lekár ho však v správe označil za "zdravého, energického" a "zdatného na úspešné vykonávanie úloh prezidentskej funkcie".

(TASR, ste)

  |  

K voľbe šéfa GP by malo prísť až po dohode v koalícii, vraví premiér

K voľbe šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR by malo prísť až vtedy, keď bude dohoda v koalícii. Premiér Igor Matovič (OĽANO) to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Zdôvodňuje to aj tým, že podľa jeho informácií niektorá z koaličných strán rokovala o kandidátoch s opozíciou.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) v relácii povedala v súvislosti s riešením pandémie, že strana Za ľudí je za komunitné testovanie, napríklad v domovoch sociálnych služieb či v ohniskách nákazy. Prioritou je poslať deti do škôl. Premiér potvrdil, že pripravuje doplňujúci spôsob testovania.

Poslanec Národnej rady SR Ladislav Kamenický z opozičného Smeru-SD kritizoval, že sa prezentujú iba dve alternatívy riešenia pandemickej situácie - tvrdý lockdown alebo testovanie. Považuje za chybu, že pri plošnom testovaní neboli ľudia po pozitívnom výsledku antigénového testu pretestovaní PCR testom. "Štatistiky, ktoré máme, sú také skreslené, že z toho nevieme absolútne nič," poznamenal.

Kamenický nepredpokladá, že by koaliční poslanci podporili návrh na referendum, ktoré navrhuje Smer-SD v rámci mimoriadnej schôdze. V prípade neúspechu chce strana pri organizácii referenda hľadať podporu u odborárov či ďalších združení. Remišová uviedla, že ak by bolo referendum platné, poslanci Za ľudí by hlasovali za vyhlásenie predčasných volieb.

Remišová sa vyjadrila tiež k rokovaniu koaličných lídrov, ktoré sa uskutočnilo v nemocnici, kde bol hospitalizovaný predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Vzhľadom na reakcie by sa na ňom už druhý raz nezúčastnila.

(tasr)

  |  

Prieskum: OĽaNO má od volieb najmenej, Za ľudí sú stále mimo parlamentu

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v novembri, vyhrala by ich mimoparlamentná strana Hlas-SD so ziskom 19,1 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončilo hnutie OĽANO s podporou 14 percent. Tretia by bola strana SaS s 12,1 percenta hlasov.

Do parlamentu by sa dostalo osem strán. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza. Prieskum realizovali od 18. do 25. novembra na vzorke 1004 respondentov.

Na štvrtom mieste v prieskume skončila ĽSNS s 9,6 percenta a tesne za ňou Smer-SD s 9,5 percenta hlasov. Nasleduje Sme rodina so ziskom 6,1 percenta hlasov, Progresívne Slovensko (PS) s 5,9 percenta a do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 5,1 percenta hlasov.

Pred bránami NR SR by ostala strana Za ľudí so 4,1 percenta hlasov. Nasleduje SMK (3,3 percenta), Dobrá voľba (2,8 percenta), Vlasť (2,4 percenta), SNS (2,2 percenta), Most-Híd (2,1 percenta) a Spolu s jedným percentom hlasov.

Hlas-SD by v parlamente podľa prieskumu obsadil 35 kresiel, OĽANO 26 a SaS 22 kresiel. Smer-SD a ĽSNS by v NR SR zastupovalo po 18 poslancov, PS aj Sme rodina by obsadili 11 kresiel. KDH by získalo deväť kresiel.

(tasr)

  |  

Všetci kandidáti na generálneho prokurátora sú podľa Fica z prostredia vládnej koalície

Koalícia sa podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej ešte nedohodla na kandidátovi na generálneho prokurátora. Expremiér Robert Fico vyhlásil, že všetci poslanci Smeru sa na voľbe plánujú zúčastniť.

V koalícii ešte nie je dohoda na kandidátovi na generálneho prokurátora. Prioritou je, aby sa strany dohodli čo najskôr. V diskusnej relácii TA3 V politike to povedala predsedníčka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.

Šéf Smeru-SD Robert Fico vyhlásil, že všetci poslanci strany sa na voľbe plánujú zúčastniť, ale pravdepodobne sa pri voľbe zdržia. Dodal, že do úvahy možno ešte prichádzajú traja kandidáti, ktorých by mohli podporiť. Hovorí, že všetci uchádzači o post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sú z prostredia koalície. Kritizoval napríklad Tomáša Honza a Juraja Klimenta.

Za ľudí chce, aby bol kandidát nevydierateľný a aby mal ochotu robiť potrebné reformy na prokuratúre. Fico hovorí o politizácii voľby. "Všetci kandidáti prichádzajú z prostredia vládnej koalície," skonštatoval, pričom kritizuje verejnú voľbu. Koalícia sa podľa neho bojí dať poslancom právo slobodne sa rozhodovať.

Dobrý signál?

"Je asi dobrým znakom, že Smeru ani jeden nevyhovuje," reagovala Remišová a vylúčila politizáciu voľby. Verejná voľba podľa nej umožní občanom skontrolovať, ako poslanci volili. Fico sa pýtal, ako môže byť generálny prokurátor nezaujatý, ak dostane po voľbe zoznam poslancov, ako hlasovali.

"Mnohí ľudia sedia vo väzbe nezákonne," povedal Fico s tým, že väzba exšéfa polície Tibora G. a špeciálneho prokurátora Dušana K. je čisto politická vec. Niektorí policajti či prokurátori podľa neho porušujú zákon. Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika J. je vo väzbe nezmyselne trápená, myslí si šéf Smeru-SD. Zopakoval, že agendu, ktorú s ňou riešil, si riadne plnila.

Za ľudí navrhuje komunitné testovanie, aby sa prioritne testovali zraniteľné skupiny, napríklad klienti a pracovníci v domovoch sociálnych služieb alebo zdravotníci. Prioritou podľa nej je vrátiť deti do škôl. Ak by bol opäť pokus o celoplošné testovanie s následnými obmedzeniami v prípade neúčasti, Smer-SD sa obráti na Ústavný súd. Školy mali byť podľa Fica už dávno otvorené, pripísal to neschopnosti koalície.

(tasr)