Čo spájalo a čo rozdeľovalo konzervatívcov na megakonferencii Jordana Petersona

Druhý ročník medzinárodnej konzervatívnej konferencie ARC (Aliancia za zodpovedné občianstvo) s jej 4 000 účastníkmi predstavoval pozitívny posun v niekoľkých smeroch. Aj keď stále dominoval anglosaský charakter rečníkov, ich prevaha sa zmenšila. Vystúpili napríklad maďarská exprezidentka Katalin Nováková, francúzsky aktivista Alexandre Pesey či nemecký publicista Johannes Hartl, slovo dostali panelisti zo strednej Európy, Balkánu či Afriky.

Zatiaľ čo na prvom podujatí ARC sa rečníci otázkam masovej migrácie skôr vyhýbali, teraz išlo o jednu z ústredných tém. Hneď v prvých dvoch prejavoch líderka britskej Konzervatívnej strany Kemi Badenochová a predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson podrobili politiku otvorených hraníc tvrdej kritike.

Jedným z najlepších v tomto smere bolo vystúpenie autorky a exmoslimky Ayaan Hirsii Aliovej, ktorá vyhlásila, že multikultúrny experiment bez hraníc zlyhal, a preto je načase vrátiť sa k „dobrému nacionalizmu“. V osobnom rozhovore mi povedala, že oceňuje, ako sa Slovensko postavilo tlaku Bruselu počas migračnej krízy.

Aliová, ktorá bola dlho členkou kruhu prominentných ateistov ako Richard Dawkins a Christopher Hitchens, len nedávno prestúpila na kresťanstvo. Reflektovala to vo svojom prejave, keď upozornila, že kresťanstvo je napriek dekádam sekularizmu v Európe „nevyhnutným operačným systémom spoločnosti, bez ktorého aplikácie nefungujú“.

Kresťanstvo celkovo dostalo väčší priestor než minule. Vystúpilo viac zástupcov kléru, kresťanských umelcov a influencerov. S najvýraznejším americkým katolíckym biskupom Robertom Barronom sme sa rozprávali o jeho možnom príchode na Slovensko.

Jednoliatosť naďalej platila pri Izraeli. Podporu izraelskej politike vyjadrilo viacero rečníkov, no vojnu v Gaze nekritizoval nikto. Medzi radovými účastníkmi takéto výhrady síce zaznievali, odhadujem však, že boli vo výraznej menšine.

Na ceste k postliberalizmu

V iných ohľadoch zastávali účastníci veľmi protichodné postoje. Platilo to pre aktuálny spor Trumpovej vlády s Ukrajinou a ohlásený koniec pozície USA ako garanta európskej bezpečnosti. Publicista Michael Shellenberger túto politiku označil za prirodzený dôsledok demokratickej vôle amerického ľudu, zatiaľ čo historik Niall Ferguson vyjadril znepokojenie.

Mimochodom, deň po skončení konferencie Ferguson verejne Trumpa kritizoval. Na sieti X pripomenul postoj Georga Busha staršieho pri prvej vojne v Iraku a spýtal sa, prečo sa republikánsky prezident nespráva rovnako aj pri invázii iného diktátora voči suverénnej krajine. Americký viceprezident JD Vance jeho slová označil za „moralistický odpad“ a „historickú negramotnosť“. Elon Musk následne Vancea podporil s tým, že Ferguson neprináša žiadne skutočné riešenie.

Odlišné pohľady boli badateľné aj pri vzťahu konzervatívcov k liberalizmu. Predsedníčka britských konzervatívcov Badenochová odmietla, že by konzervatívci mali hľadať alternatívy v odmietaní liberalizmu alebo postliberalizme (za postliberála sa označuje JD Vance). Vraj by sa mali snažiť oživiť klasický liberalizmus.

Šéf konkurenčnej strany Reform UK na druhý deň do Badenochovej podpichol, keď vyhlásil, že britská pravica nečelí rozkolu, keďže Konzervatívna strana už nie je napravo. Hirsi Aliová vychválila Trumpovu politiku rušenia progresívnych politík, ktoré diskriminujú väčšinu, aby následne konzervatívny komentátor New York Times David Brooks označil trumpovcov za ľudí, ktorí „nie sú konzervatívni, ale sú len proti ľavici“.

Reakcia z obecenstva sa najskôr podobala na výrazy európskych elít počas prejavu JD Vancea v Mníchove. Hrobové ticho sprevádzali len ojedinelé potlesky a eventuálne sa ozvalo aj bučanie a výkrik „zradca!“. Keď však Brooks prejav zakončil výzvou, aby sme jeden druhého aj v ťažkých časoch rešpektovali, reakciou bol všeobecný potlesk.

Kuriozitou bolo, že medzi radovými účastníkmi sa objavil aj kontroverzný, no čoraz viac v mainstreame akceptovaný, protidemokratický bloger Curtis Yarvin, o ktorom som písal minulý týždeň. Keď sme sa rozprávali, zdal sa byť menej presvedčený o svojom niekdajšom odporúčaní prívržencom, aby zostali politicky pasívni a čakali na „nevyhnutný“ pád progresívneho systému. „Musíte byť efektívni. Ak nie ste efektívni, tak sa od toho chcete držať tak ďaleko, ako sa len dá,“ povedal mi s tým, že hodnotiť Trumpa je predčasné, lebo „ešte nemá vyhraté".

Karta sa obrátila

Napriek sporom v niektorých otázkach rámcovali podujatie konkrétne posolstvá. Najmä dôraz na obetu, ako protipól k hedonizmu a túžbe po moci. Jordan Peterson vo svojom prvom prejave zdôraznil, že práve ochota obetovať v jej biblickej aj nebiblickej forme je kľúčovou hodnotou, na ktorej stojí Západná civilizácia.

Druhým posolstvom bol optimizmus ohľadom budúceho vývoja, presvedčenie, že progresívny globalizmus je na ústupe a že stále máme šancu prekonať demografické, technologické a ekologické výzvy.

Bolo cítiť nadšenie z toho, že politike diverzity, rovnosti a inklúzie zvoní umieračik.

V anglosaskom svete túto politiku označujú ako DEI (diversity, equality, inclusion), ale niekedy posmešne aj ako DIE kult (slovná hračka, die ako zomrieť). Satirik a verejný komentátor Konstantin Kisin konštatoval, že karta sa obrátila. „Naši americkí priatelia dláždia cestu. DEI ako systém protimerokratickej diskriminácie sa začína rozoberať. Nielen v americkej vláde, ale čo je dôležitejšie pre nás tu, aj v globálnom korporátnom svete. Znova môžeme snívať, že naše deti budú hodnotené na základe ich charakteru a nie podľa farby štvorca, ktorý zverejnia na Instagrame,“ vyhlásil.

Hirsi Aliová naznačila, že zmena bude trvácna. Aj vďaka tomu, že americkí Demokrati sú rozvrátení, pretože stratili vládu, bohatých donorov, mediálny monopol a tiež ľudí v byrokracii a tajných službách.

Jedna americká psychologička mi prezradila, že po zákaze DEI politiky Trumpom si musela nájsť novú prácu, pretože všetky jej terapeutické sedenia boli na DEI naviazané. Trumpa však podporuje, lebo ako hovorí, že progresívna propaganda je v USA natoľko deštruktívna, že väčšina jej pacientov za ňou chodí so stresom z toho, že Trump je „fašista“.

Citeľný bol tiež príklon technologického sveta k pravici a konzervatívcom, vystúpili Peter Thiel, šéf jeho firmy Palantir v Európe Louis Mosley a aj niekdajší riaditeľ Thiel Capital Eric Weinstein. Thiel predniesol niekoľko fascinujúcich myšlienok o príčinách technologickej stagnácie. Písal som o tom v separátnom článku.

Kosa v Londýne

Najlepšie vtipy sa rovnako ako minule podarili Kisinovi, ktorý opísal problémy v Spojenom kráľovstve nasledovne: „Niekedy Briti riešili problémy so zločinom tým, že poslali zločincov do Austrálie. Dnes ich riešia tak, že sa sťahujú do Austrálie.“ Hovoril aj o ďalších negatívnych trendoch v krajine, napríklad ako „testikulárne zranenia v ženských športoch v Británii trhajú rekordy“. Doplnil, že pre takéto vtipy ho niekedy označujú za konzervatívca. „Spravil som v živote nejaké chyby, ale ani ja som nevpustil do krajiny státisíce nelegálnych migrantov,“ uzavrel s kritikou politiky britskej Konzervatívnej strany.

Ešte poznámka na záver. Ako sme na konferencii diskutovali o zvrátení úpadku západnej civilizácie, tento úpadok sme doslova pociťovali na vlastnej koži. Anglicko je známe svojimi chladnými nezateplenými domami a vie sa, že Angličania celkovo menej kúria. Ale predsa len ma v metre zarazil veľký plagát, ktorý zobrazoval zúboženú babičku s konštatovaním, že minulý rok starí chudobní ľudia zomierali na podchladenie, pričom sa očakáva, že pre vládne škrty v oblasti energií bude tento rok ešte viac životov vystavených riziku. Reklama vyzývala na poskytnutie príspevku istej charite.

Čoskoro po príchode na hotel som si pritom uvedomil, že v celej budove je strašná zima. Vo vestibule, v izbe, v reštaurácii. Išlo pritom o peknú modernú budovu. Som človek, ktorý obľubuje, keď sú miestnosti trochu chladnejšie, ale v tomto prípade mi bola taká zima, že som musel spať v tričku a svetri. Všimol som si tiež, že jedna pani si na recepcii vyžiadala dodatočné periny. A nakoniec, riadna zima bola aj na ExCel výstavisku, kde sa konferencia konala.

V skratke, všade sa šetrilo na teple. Ako to komentoval jeden z účastníkov: "Sme takí zelení, že tu všetci mrzneme!"