Preskočiť na obsah
  |  

Minister Gröhling navrhol návrat žiakov do škôl na 8. december, rozhodne sa asi v utorok

Návrat žiakov druhého stupňa základných škôl a stredných škôl by mal byť podmienený predchádzajúcim dobrovoľným testovaním žiakov a aspoň 70-percentnou účasťou na ňom. Po Novom roku by sa malo v jednotlivých regiónoch postupovať podľa testovacieho semafora.Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) v pondelok ráno poslal členom ústredného krízového štábu (ÚKŠ) realizovateľný plán, podľa ktorého by sa mohli žiaci čo najbezpečnejšie a v čo najkratšej dobe vrátiť do škôl. TASR to potvrdil odbor komunikácie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

Malo sa rokovať už v pondelok

Na pláne šéf rezortu školstva pracoval spolu so zástupcami samospráv, cirkevnými, ale aj súkromnými zriaďovateľmi škôl, so zástupcami školských organizácií aj s odborníkmi na zdravotníctvo. "Prečo sa zrušil dnešný krízový štáb, sa budem dopytovať ministerstva vnútra. Faktom však je, že každým jedným dňom odkladu sa znižuje šanca na realizáciu, a teda aj šanca na návrat detí do škôl do Vianoc," uviedol Gröhling.

Minister školstva mal v pondelok na ÚKŠ predstaviť plán na návrat žiakov do škôl. Zasadnutie štábu však bolo zrušené. Podľa informácií TASR by sa malo rokovanie ÚKŠ uskutočniť v utorok popoludní.

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú maximálne z piatich žiakov a pedagóga.

Dobrovoľné testovanie

Ministerstvo navrhuje dobrovoľné skríningové testovanie. Pilotné kolo by sa malo konať 4. - 6. decembra, ďalšie 7. - 9. januára 2021. Testovať sa majú žiaci druhého stupňa základných škôl a študenti stredných škôl, k žiakovi jeden rodič zo spoločnej domácnosti, zamestnanci školy. Materské a špeciálne školy, praktické školy a odborné učilištia majú mať zo skríningového testovania výnimku. Testovať by sa malo v mobilných odberových miestach (MOM).

Pokiaľ sa v školách pretestuje dostatočný počet žiakov (aspoň 70 percent), môžu sa deti vzdelávať opäť prezenčne. Inak sa zostanú učiť doma. Do škôl by sa takto mohli vrátiť od 8. decembra. Pri prezenčnej forme vzdelávania by sa školy riadili semaformi. Ak nie je o prezenčnú výučbu dostatočný záujem, riaditeľ školy nemusí iniciovať testovanie.

Skríningové testovanie by podľa návrhu nepotrebovali tí, ktorí budú mať aktuálny negatívny PCR alebo antigénový test, ako aj tí, ktorí ochorenie nedávno prekonali, prípadne im ho diagnostikovali. Výnimku z testovania by mali ľudia so stredne ťažkým či ťažkým mentálnym postihnutím, ľudia so závažnou poruchou autistického spektra, s imunodeficitom, onkologickí pacienti. Na skríning nemajú ísť ani ľudia, ktorí sú v karanténe.

Po Novom roku podľa semafora

Ministerstvo navrhuje po januárovom testovaní aj priebežné regionálne pretestovanie na základe rizikovosti regiónov. Rizikovosť by určoval semafor schválený Ministerstvom zdravotníctva SR. Od toho, v akom regióne sa škola nachádza, by závisela frekvencia testovania. V zelenom regióne by ďalšie kolá neboli. V oranžovom by sa testovalo raz mesačne, v červenom každé dva týždne.

Okrem toho ministerstvo navrhuje zriadiť školskú sestru v škole nad 300 žiakov, ktorá by mohla robiť štandardné zdravotné úkony aj antigénové testovanie. A to aj bez nutnosti zriadenia MOM. Ministerstvo by chcelo aj zriadiť úrad hlavného školského hygienika s hlavným školským hygienikom v rámci rezortu školstva.

(tasr, joh)

  |  

Za vraždu Basternáka navrhol prokurátor 25 rokov väzenia

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry navrhuje obžalovaným v kauze úkladnej vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka 25-ročné tresty odňatia slobody.

Proces pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, pokračoval v pondelok záverečnými rečami. Obžaloba okrem Romana Ostružlíka, ktorý mal byť objednávateľom vraždy, viní aj sprostredkovateľku Alenu Zsuzsovú a Vladimíra Mosnára.

Pred trojčlenným senátom vypovedal v pondelok brat obvineného Vladimíra Mosnára, súd tiež prijal niekoľko listinných dôkazov, ktoré navrhovala obhajoba. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a pristúpilo sa k záverečným rečiam.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v záverečnej reči navrhol trojici trest odňatia slobody na 25 rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia. V prípade Mosnára má ísť o súhrnný trest, keďže je už odsúdený za inú násilnú trestnú činnosť.

Pojednávanie so Zsuzsovou

Prokurátor tiež uviedol, že Mosnár, ktorý mal objednávku vraždy zadávať, nemal okrem finančnej motivácie iný známy motív na zavraždenie Basternáka. Rovnako to platí aj v prípade strelca Štefana Kaluza, ktorý si za vraždu exprimátora odpykáva 25-ročný trest.

Objednávateľom vraždy Basternáka z roku 2010 má byť obžalovaný Roman Ostružlík, objednávku mala ďalej sprostredkovať Alena Zsuzsová, ktorá je okrem toho obvinená aj z príprav vrážd prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku, prokurátora Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica.

V prípade vraždy novinára Jána Kuciaka ŠTS Zsuzsovú oslobodil, vo veci bude ešte rozhodovať Najvyšší súd SR. Zsuzsová sa pred senát ŠTS v kauze úkladnej vraždy exprimátora Hurbanova postaví v utorok 1. decembra, keď bude hlavné pojednávanie pokračovať jej záverečnou rečou.

(tasr)

  |  

Mičovský menoval nového šéfa PPA, zatiaľ iba dočasného

Dočasným generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) bude od 1. decembra 2020 na obdobie dvoch-troch týždňov Jaroslav Jánoš, doterajší riaditeľ odboru vnútornej kontroly PPA. Oznámil to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO).

Súčasný šéf PPA Tibor Guniš na svojom poste končí posledným novembrovým dňom.

"Na obdobie dvoch, možno troch týždňov menujem zajtrajším dňom (1. 12.) za generálneho riaditeľa PPA pána Jaroslava Jánoša, doterajšieho riaditeľa odboru vnútornej kontroly na PPA. Je to naozaj len na toto obdobie, pretože najneskôr do 19. decembra bude na základe výberových rozhovorov menovaný do funkcie nový generálny riaditeľ," spresnil Mičovský.

Doterajšie výberové konanie na post generálneho riaditeľa neprinieslo podľa Mičovského jednoznačný výsledok. "Rozhodol som sa preto použiť formu výberu, ktorú sme doteraz nepoužili, a to formu tzv. výberového rozhovorového konania. Táto forma v online priamom prenose umožní komisiou vybrať si z uchádzačov toho najvhodnejšieho," priblížil agrominister.

Viazla komunikácia

Podľa slov štátneho tajomníka agrorezortu Martina Fecka (OĽANO) je možné sa prihlásiť do výberových rozhovorov do 9. decembra. Požiadavky a kritériá na uchádzača o post generálneho riaditeľa PPA sú podľa Feckových slov zverejnené na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

"Pánovi Gunišovi pripíšeme k dobru jeho odbornosť, aj morálnu integritu. Možno vo výkonnosti - v schopnosti vedieť nielen pomenovať kritické miesta, ale vedieť aj tvrdo zasiahnuť, vidím po jeho niekoľkomesačnom pôsobení vo funkcii nedostatky. Možno som ich mal skôr vnímať, možno som o nich mal častejšie s pánom Gunišom rozprávať, alebo aj možno viac pritlačiť na ich riešenie," dodal Mičovský pri hodnotení odchádzajúceho šéfa PPA Guniša.

Hovorkyňa MPRV SR Anežka Šrojta Hrdá doplnila, že výber kandidátov na post generálneho riaditeľa PPA bude môcť verejnosť sledovať prostredníctvom online prenosu 14. a 15. decembra 2020.

(tasr)

  |  

Sulík chce v pláne obnovy na zníženie emisií jeden až dva veľké projekty

Minister hospodárstva a šéf strany SaS Richard Sulík chce do pripravovaného plánu obnovy presadiť jeden až dva veľké projekty, ktoré prinesú výrazné zníženie emisií. Slovensko, podobne ako ostatné krajiny EÚ, musí do roku 2030 znížiť produkciu oxidu uhličitého (CO2) o 55 %, čo je približne o 11 miliónov ton. Ostatné potrebné zníženie emisií chce minister docieliť prostredníctvom súťaží. Sulík to v pondelok povedal na online konferencii Euractive Slovensko na tému "Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020: Výzvy a príležitosti ekonomickej obnovy po koronakríze".

"Dohodli sme sa, že každá koaličná strana predstaví svoj plán obnovy. My to budeme robiť tento týždeň. Snažili sme sa, aby to bolo v súlade s tým, čo Európska únia požaduje," povedal Sulík.

Zníženie emisií o 55 %

Čoho by sa mali týkať veľké projekty, ktoré bude chcieť presadiť do konečného znenia plánu obnovy, Sulík nespresnil. Pri menších projektoch by mala byť súťažným kritériom najnižšia cena za pokles emisií o jednu tonu CO2. Tieto súťaže by mali podľa šéfa rezortu hospodárstva pokračovať až dovtedy, kým projekty nepokryjú požadované zníženie emisií o 55 %.

Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič pripomenul, že 37 % percent z finančného balíka plánu obnovy by malo ísť práve na zelené projekty.

Nedostatok projektov?

Problémom podľa neho nebude paradoxne nedostatok zdrojov, ale možný nedostatok kvalitných projektov. Základom pre rast využívania obnoviteľných zdrojov je podľa Šefčoviča obnova elektrických sietí a ich digitalizácia.

Druhým kľúčovým sektorom je podľa eurokomisára elektromobilita a ďalším rozvoj výroby a využívanie vodíka. Podľa Šefčoviča bude EK akceptovať nielen výrobu takzvaného zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj "modrého vodíka" vyrobeného s pomocou prebytkovej elektrickej energie, napríklad z jadrových elektrární.

Rozvojové šance pre Slovensko

Beata Javorcik z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) vidí vo výraznom znížení emisií do roku 2030, ku ktorému sa zaviazala EÚ, rozvojové šance aj pre slovenské firmy. Investície do ekológie a zníženie produkcie CO2 v Európskej únii si vyžiadajú importné uhlíkové clá na výrobky z krajín s vyššou environmentálnou stopou. Zaujímavejšie preto podľa nej budú investície vnútri EÚ.

Druhou šancou pre firmy bude tlak EK na zníženie závislosti na Číne. Slovensko môže byť jednou z krajín, ktorá bude časť dovozu nahrádzať.

(TASR, ste)

  |  

Biden si zlomil nohu, keď sa hral so psom

Novozvolený americký prezident Joe Biden utrpel pri hre s jedným zo svojich psov menšiu zlomeninu pravej nohy. Zranenie odhalilo vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) v nedeľu a zrejme si vyžiada nosenie ortézy počas niekoľkých týždňov, oznámil jeho lekár. Informácie priniesli agentúry AP a AFP.

Biden utrpel zranenie v sobotu. V nedeľu podľa svojej kancelárie navštívil ortopéda v meste Newark v štáte Delaware s tým, že má zrejme vykrútený členok. Bidenov lekár Kevin O'Connor uviedol, že prvé röntgenové snímky neukázali žiadnu evidentnú fraktúru, no následná podrobnejšia CT snímka odhalila maličké zlomeniny dvoch menších kostí v strednej časti jeho pravej nohy.

Prezidentom v januári

Biden (78) sa stane pri inaugurácii v januári budúceho roka najstarším prezidentom v dejinách USA. Sám otázky týkajúce sa svojho veku počas kampane často odbil, píše AP a pripomína, že zlomeniny sú vo vyššom veku všeobecne dôvodom na znepokojenie, aj keď Bidenova sa na základe vyjadrenia jeho lekára zdá byť pomerne menej závažná.

Pri odchode z ambulancie lekára na snímkovanie Biden viditeľne kríval, hoci kráčal bez barly alebo inej pomoci.

Psy a mačka

Politik Demokratickej strany utrpel zranenie, keď sa hral s Majorom, jedným z dvoch psov, ktoré Bidenovci vlastnia, a pošmykol sa pri tom. Majora si Bidenovci adoptovali v roku 2018 a svojho prvého psa menom Champ si zaobstarali po voľbách v roku 2008. Manželia už oznámili, že psy si vezmú do Bieleho domu, pričom si chcú zadovážiť aj mačku.

Vlani v decembri Biden zverejnil lekársku správu, podľa ktorej berie statíny na udržanie hladiny cholesterolu na zdravej úrovni. Jeho lekár ho však v správe označil za "zdravého, energického" a "zdatného na úspešné vykonávanie úloh prezidentskej funkcie".

(TASR, ste)

  |  

K voľbe šéfa GP by malo prísť až po dohode v koalícii, vraví premiér

K voľbe šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR by malo prísť až vtedy, keď bude dohoda v koalícii. Premiér Igor Matovič (OĽANO) to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Zdôvodňuje to aj tým, že podľa jeho informácií niektorá z koaličných strán rokovala o kandidátoch s opozíciou.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) v relácii povedala v súvislosti s riešením pandémie, že strana Za ľudí je za komunitné testovanie, napríklad v domovoch sociálnych služieb či v ohniskách nákazy. Prioritou je poslať deti do škôl. Premiér potvrdil, že pripravuje doplňujúci spôsob testovania.

Poslanec Národnej rady SR Ladislav Kamenický z opozičného Smeru-SD kritizoval, že sa prezentujú iba dve alternatívy riešenia pandemickej situácie - tvrdý lockdown alebo testovanie. Považuje za chybu, že pri plošnom testovaní neboli ľudia po pozitívnom výsledku antigénového testu pretestovaní PCR testom. "Štatistiky, ktoré máme, sú také skreslené, že z toho nevieme absolútne nič," poznamenal.

Kamenický nepredpokladá, že by koaliční poslanci podporili návrh na referendum, ktoré navrhuje Smer-SD v rámci mimoriadnej schôdze. V prípade neúspechu chce strana pri organizácii referenda hľadať podporu u odborárov či ďalších združení. Remišová uviedla, že ak by bolo referendum platné, poslanci Za ľudí by hlasovali za vyhlásenie predčasných volieb.

Remišová sa vyjadrila tiež k rokovaniu koaličných lídrov, ktoré sa uskutočnilo v nemocnici, kde bol hospitalizovaný predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Vzhľadom na reakcie by sa na ňom už druhý raz nezúčastnila.

(tasr)