Podľa kancelárie britského premiéra Keira Starmera londýnsky samit nadviaže na februárové rokovania z Paríža, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, a zameria sa na "posilnenie pozície Ukrajiny – vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného ekonomického tlaku na Rusko". Cieľom podujatia je znovu zdôrazniť potrebu dohody, ktorá "prinesie trvalý mier", a prediskutovať ďalšie kroky pri plánovaní silných bezpečnostných záruk.
Starmer na úvod stretnutia sediac vedľa Zelenského zopakoval neochvejnú podporu Ukrajine. Zdôraznil však, že v európskej bezpečnosti nastal moment, ktorý sa "opakuje raz za generáciu". Všetci európski lídri preto podľa neho musia "zintenzívniť svoje úsilie".
"Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou správneho alebo nesprávneho postupu; je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu prítomného štátu a aj mnohých ďalších," vyhlásil Starmer. Nedeľné rozhovory sa podľa britského premiéra zamerajú na spôsoby, ako dosiahnuť "spravodlivý a trvalý mier" a na ďalšiu podporu Ukrajiny, "pretože aj keď Rusko hovorí o mieri, pokračuje vo svojej neúprosnej agresii".
Starmer v nedeľu uviedol, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom.
Výsledkom toho bol návrh, s ktorým prišli Francúzsko a Británia po mimoriadnom samite západných lídrov v Londýne. Spoločne navrhujú jednomesačné prímerie v bojoch na Ukrajine. Uviedol to v nedeľu francúzsky prezident Emmanuel Macron. Má ísť o prímerie na Ukrajine v bojoch "vo vzduchu i na mori", ktoré by trvalo jeden mesiac.
V rozhovore pre Le Figaro francúzsky prezident tiež naznačil, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3,0 až 3,5 percenta HDP, aby tak reagovali na meniace sa priority Washingtonu.
Starmer sa cítil nekomfortne
Stretnutie sa uskutočnilo dva dni po ostrej výmene názorov v Oválnej pracovni medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Rokovanie Trump následnej predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách. Podľa zdrojov amerických médií Trump dokonca uvažoval o zastavení všetkej pomoci Ukrajine.
Britský premiér Starmer vyhlásil, že „nikto nechcel vidieť“ hádku prezidentov Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. Napriek tomu chce spolupracovať na dosiahnutí prímeria v trojročnej vojne na Ukrajine, ktorej príčinou je „rozhodne“ ruský prezident Vladimir Putin.
Labouristický líder v Londýne privítal vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Dánska, Talianska, Holandska, Nórska, Poľska, Španielska, Kanady, Fínska, Švédska, Českej republiky a Rumunska. Zúčastní sa aj turecký minister zahraničia, a tiež predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Antonio Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Lídri Estónska, Litvy a Lotyšska podľa hlavnej poradkyne litovského prezidenta Asty Skaisgiryté-Liauškiené dali svoju frustráciu s neobdržaním pozvánky britskému premiérovi jasne najavo. Poradkyňa pre litovský rozhlas LRT uviedla, že Starmer začal ich nedeľnú diskusiu ospravedlnením a povedal, že "nabudúce sa takýmto veciam vyhne".
Na margo „hádky prezidentov“ pre televíziu BBC priznal, že sa „cítil nekomfortne“. Napriek konfliktu Starmer verí, že Trumpovým cieľom je „spravodlivý mier“. Na rokovanie o bezpečnostných zárukách pre Kyjev sa podľa Starmera v dohľadnej dobe stretnú vyjednávacie tímy Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.
„Neveril by som Putinovi ani slovo. Verím Zelenskému a Donaldovi Trumpovi,“ vyhlásil. Hoci európski členovia NATO oznamujú rapídne zvyšovanie výdavkov na obranu – aby sa priblížili Trumpovmu požadovanému cieľu troch percent HDP –, záruka bezpečnosti od USA je podľa neho „nevyhnutná, pretože bez nej by bezpečnosť v Európe nebola“.
Pred popoludňajším zasadnutím Starmer absolvoval bilaterálne rokovanie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá po stretnutí uviedla, že je veľmi dôležité vyhnúť sa riziku "rozdelenia Západu" v otázke vojny na Ukrajine. Británia a Taliansko podľa nej v tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a pôsobiť ako prostredníci.
Keir Starmer a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Von der Leyenová: Musíme urýchlene prezbrojiť Európu
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po samite západných lídrov v Londýne uviedla, že je potrebné "urýchlene prezbrojiť Európu". Vyhlásila tiež, že Ukrajina potrebuje "komplexné bezpečnostné záruky", ktoré podporia jej postavenie vo vojenskej a hospodárskej oblasti.
"V súčasnosti je mimoriadne dôležité zintenzívniť investície do obrany v dlhodobom horizonte. Ide o bezpečnosť EÚ a v geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme, sa musíme pripraviť na najhoršie, a teda posilniť našu obranu," uviedla šéfka EK.
Téme zbrojenia sa chce von der Leyenová venovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň vo štvrtok, kde plánuje lídrom členských štátov predstaviť svoj plán v tejto oblasti.
V Londýne mali zúčastnení predstavitelia podľa von der Leyenovej "dobrú a úprimnú diskusiu", v rámci ktorej hovorili o tom, čo je nevyhnutné urobiť pre to, aby Ukrajina získala silnú pozíciu.
Šéfka EK uviedla, že Európania musia pracovať na tom, aby Ukrajinu premenili na "oceľového dikobraza, ktorý je nestráviteľný pre potencionálnych útočníkov". Guardian upozorňuje, že netradičné prirovnanie Ukrajiny k hlodavcovi s pichliačmi pred niekoľkým dňami použil aj britský expremiér Boris Johnson.
Na novinársku otázku, čo by odkázala Spojenými štátom, odpovedala, že je pripravená "brániť demokraciu a zásady právneho štátu", podľa ktorých nikto "nemôže napadnúť a tyranizovať svojho suseda alebo meniť hranice silou".
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Rutte hovorí o zvýšení výdavkov na obranu
Generálny tajomník NATO Mark Rutte po samite západných lídrov v Londýne verí, že viacero európskych štátov čoskoro oznámi zvýšenie výdavkov na obranu. Odmietol tiež dohady o tom, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa by nepomohli spojencom v NATO v prípade ich napadnutia.
Rutte tvrdí, že niekoľko štátov na nedeľnom stretnutí oznámilo zvýšenie výdavkov na obranu. "Dnes som pri stole počul nové vyhlásenia, ktoré vám nebudem tlmočiť, pretože by to mali urobiť sami. Veľmi dobrou správou však je, že viaceré európske krajiny zvýšia výdavky na obranu," uviedol generálny tajomník.
Európske krajiny sa podľa Rutteho musia pripraviť na mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou a poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky. "Spojenci musia zabezpečiť, aby sa (ruský prezident Vladimir) Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu," uviedol. Rutte si myslí, že z tohto dôvodu bude potrebné, aby boli "Európania na Ukrajine aktívni" a zabezpečili, že dohodnutý mier "bude zachovaný, udržateľný a trvalý".
Generálny tajomník tiež verí, že USA pod vedením Trumpa sú oddané dodržiavaniu článku päť Washingtonskej zmluvy o spoločnej obrane Aliancie pred útokom. Trump v piatok uviedol, že verí v článok päť, ale na otázku, či by USA bránili pobaltské štáty, odvetil, že sa tieto tri krajiny nachádzajú v "zložitom regióne".
"Ako už mnohokrát povedal, je úplne oddaný článku päť o NATO," uviedol Rutte. "Takže, prosím, prestaňme klebetiť o tom, čo by USA mohli alebo nemohli urobiť; sú v NATO, sú zaviazaní NATO, sú zaviazaní článku päť, to hovoria neustále," pripomenul generálny tajomník Aliancie.
Starmer: Viaceré krajiny naznačili ochotu byť súčasťou plánu pre Ukrajinu
Britský premiér Keir Starmer po skončení samitu v Londýne potvrdil plán zorganizovať "koalíciu ochotných", ktorá by dohliadala na plnenie akejkoľvek mierovej dohody na Ukrajine, pričom vedúcu úlohu by zohrávalo Spojené kráľovstvo. Starmer takisto oznámil dohodu v hodnote 1,6 miliardy libier, ktorá umožní Ukrajine nakúpiť viac ako päťtisíc rakiet pre systémy protivzdušnej obrany s využitím financovania exportu. Rakety sa podľa neho budú vyrábať v Belfaste.
Účastníci schôdzky sa podľa Starmera zhodli na pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zvyšovaní ekonomického tlaku na Rusko. Takisto budú trvať na tom, že Kyjev musí byť pri akýchkoľvek mierových rokovaniach. Konečná dohoda by mala zahŕňať aj Rusko, zdôraznil Starmer.
Ochotu pripojiť sa k takzvanej koalícii ochotných podľa britského premiéra za zatvorenými dverami naznačilo viacero krajín. Je však na nich, aby to oznámili aj verejne, dodal. Akceptuje postoj ostatných, ktorí možno nemajú pocit, že chcú takýmto spôsobom prispieť.
Volodymyr Zelenskyj a Keir Starmer. Foto: TASR/AP
Avšak tí, ktorí chcú, úsilie teraz ešte viac zintenzívnia. "Spojené kráľovstvo je spolu s ostatnými krajinami pripravené podporiť (plán) pomocou pozemných síl a lietadiel vo vzduchu," uviedol Starmer.
"Spôsob, ako zabezpečiť stabilitu, je postarať sa o to, aby sme boli schopní brániť dohodu na Ukrajine, pretože naša história nám hovorí, že ak dôjde ku konfliktu v Európe, vyplaví sa na naše pobrežie," dodal s tým, že zmyslom bezpečnostnej záruky, ktorú pripravuje pre Ukrajinu, je garantovať mier a zabrániť ďalšiemu konfliktu.
Britský premiér ďalej odmietol tvrdenie, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sú v súčasnosti "nespoľahlivým partnerom". Nedeľňajšie rozhovory podľa neho vychádzali z toho, že Európa bude spolupracovať s USA. O pláne zostaviť koalíciu ochotných podľa svojich slov s Trumpom hovoril v sobotu večer. "Európa musí vykonať ťažkú prácu, ale aby sme podporili mier na našom kontinente a dosiahli úspech, musí mať toto úsilie silnú podporu USA," domnieva sa Starmer.
Scholz odmieta demilitarizáciu Ukrajiny
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz rokovania označil "prospešné" a odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny.
Scholz uviedol, že stretnutie bolo dobrou príležitosťou na opätovné potvrdenie európskej podpory Ukrajine, ktorá je obeťou ruskej agresie.
Povedal tiež, že nie je možné akceptovať ruskú perspektívu konfliktu na Ukrajine. "Rusko sa vždy usilovalo vytvoriť na Ukrajine vládu, ktorá by sa riadila jeho príkazmi. To nemožno akceptovať," vyhlásil.
Kancelár tiež odmietol ruskú požiadavku na demilitarizáciu Ukrajiny. "Naopak, Ukrajina musí byť dostatočne silná, aby zabezpečila, že už nikdy nebude napadnutá," dodal.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Tusk hovorí, že Európa sa zobudila
Podľa poľského premiéra Donalda Tuska sa "Európa zobudila". Tusk označil stretnutie za "historické" a uviedol, že sa uskutočnilo v čase, ktorý je "veľkou výzvou pre celú Európu, nielen pre EÚ a Ukrajinu". Na samite sa zúčastnené strany jasne zhodli, kto je agresor a kto je napadnutý a podľa Tuska sa hovorilo aj o tom, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu.
Poľský premiér tiež odmietol akékoľvek náznaky trvalého rozkolu medzi Európou a USA, ktorý podľa neho "nemožno dopustiť". "Našťastie, všetci bez výnimky a bez ohľadu na akékoľvek emócie, ktoré môžeme cítiť, chceme, aby naše transatlantické vzťahy, vzťahy medzi EÚ a USA, boli čo najsilnejšie," povedal.
Fiala vyzdvihol nevyhnutnosť silnej armády
Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že lídri sa zhodli na potrebe zvýšiť podporu Ukrajiny a jednou z bezpečnostných záruk by podľa neho mala byť silná ukrajinská armáda.
"Zhodli sme sa, že je potrebné zvýšiť našu podporu Ukrajine," uviedol po stretnutí predseda českej vlády Fiala. "Jednou z najdôležitejších bezpečnostných záruk pre Ukrajinu je, aby v budúcnosti mala silnú armádu. Zhodli sme sa, že je potrebné sa viac starať o našu bezpečnosť a posilniť prostriedky, ktoré do bezpečnosti dávame," ozrejmil.
Ocenil tiež rolu Francúzska a Británie, ktoré sa podľa neho ujali "akéhosi" vedenia. "Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade (OSN), sú to jadrové veľmoci. Je preto dôležité, že pracujú spoločne aj s našou podporu. Myslím si, že to je dobrá správa," dodal český premiér.
