Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum o vláde: Podcenili prípravu na druhú vlnu, Sulík je najdôveryhodnejší

Tretina respondentov z prieskumu si myslí, že vláda podcenila prípravu na súčasnú vlnu pandémie.

V súvislosti s novým koronavírusom veria ľudia spomedzi verejných činiteľov a politikov najviac vyjadreniam ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Má podporu 58 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry AKO, ktorý sa realizoval telefonicky od 23. do 27. novembra na vzorke 1 000 respondentov.

Matovič až za Krajčím

Druhým najdôveryhodnejším je podľa opýtaných minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) (51,5 percenta).

Po ňom premiér Igor Matovič (OĽaNO) (39 percent), predsedníčka parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) (37,9 percenta), poslanec parlamentu Richard Raši (nezaradený) (33,6 percenta) a predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba Tomáš Drucker (32,5 percenta).

Vláda podcenila prípravu

Prieskum tiež ukázal, že 31,3 percenta respondentov si myslí, že slovenská vláda podcenila prípravu na druhú, súčasnú vlnu pandémie nového koronavírusu. Trochu ju podcenila podľa 28 percent respondentov a 27,1 percenta respondentov si myslí, že ju zvládla pomerne dobre. To, že ju nepodcenila, uviedlo 7,3 percenta opýtaných.

(tasr, joh)

  |  

Poľsko a Maďarsko trvajú na vetovaní rozpočtu EÚ, no sú otvorené novým riešeniam

Poľsko a Maďarsko sú otvorené novým návrhom riešenia sporu s Európskou úniou (EÚ), v rámci ktorého sa krajiny vyhrážajú vetovaním dlhodobého európskeho rozpočtu a s ním spojeného plánu na oživenie ekonomík členských štátov Únie po koronakríze. Informovala o tom v pondelok večer agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu poľskej vlády Piotra Müllera.

Poľská a maďarská vláda blokujú rozhodnutie EÚ prerozdeliť medzi členské štáty celkovú sumu zhruba 1,8 bilióna eur. Čerpanie eurofondov však podlieha dodržiavaniu zásad právneho štátu, čo Budapešť a Varšava kritizujú.

Svojvoľne stanovené kritériá

Napriek kritike sú však premiéri týchto krajín podľa Müllera presvedčení, že dosiahnutie dohody s EÚ je možné. Zároveň však zdôraznil, že Poľsko a Maďarsko považujú "svojvoľne stanovené kritériá" právneho štátu za "nebezpečné" pre nasledujúcu európsku integráciu. Doplnil, že "de facto môžu viesť k budúcemu rozbitiu EÚ, čo si neželá nikto".

Hovorca poľskej vlády sa tak vyjadril po pondelňajšom stretnutí poľského premiéra Mateusza Morawieckého so svojím maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom vo Varšave, kde prebrali spoločnú stratégiu vetovania rozpočtu EÚ a súvisiaceho plánu obnovy. Ide o druhé spoločné stretnutie v rámci jedného týždňa po tom, čo sa pred pár dňami stretli v Budapešti, pripomínajú AP a Reuters.

Dohoda nebude ľahká

Členské štáty by mali sedemročný rozpočet na roky 2021-27 vo výške asi 1,1 bilióna eur a s ním spojený plán obnovy po koronakríze vo výške približne 750 miliárd eur odsúhlasiť na najbližšom summite EÚ, ktorý bude 10. až 11. decembra. Rokovania o rozpočte vedie nemecké predsedníctvo EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v pondelok vyjadrila, že hodnoty právneho štátu tvoria "základ" EÚ. Zároveň však dodala, že dosiahnutie konsenzu na nadchádzajúcom summite nebude ľahké.

(TASR. ste)

  |  

Parlament by mal generálneho prokurátora voliť vo štvrtok

V pondelok večer sa na tom zhodla sa koaličná rada. Spoločný kandidát je stále neznámy.

Národná rada SR by mala kandidáta na generálneho prokurátora voliť vo štvrtok 3. decembra o 17.00 h. Na presunutí voľby sa v pondelok dohodla koaličná rada. Na sociálnej sieti o tom informoval šéf poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš.

Pôvodne mal parlament voliť minulý týždeň, ale keďže sa koalícia nedohodla na spoločnom kandidátovi, presunuli poslanci hlasovanie na tento týždeň. Mali hlasovať v utorok 1. decembra. O voľbe hovorila koaličná rada v pondelok.

O post generálneho prokurátora má záujem sedem uchádzačov. Sú nimi Jozef Čentéš, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment.

Generálna prokuratúra nemá riadneho šéfa už mesiace. Jaromírovi Čižnárovi sa 17. júla skončilo sedemročné funkčné obdobie. Hoci mohol zostať vo funkcii do vymenovania nového šéfa prokurátorov, požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o uvoľnenie z funkcie, zanikla mu v auguste.

(tasr)

  |  

Minister Gröhling navrhol návrat žiakov do škôl na 8. december, rozhodne sa asi v utorok

Návrat žiakov druhého stupňa základných škôl a stredných škôl by mal byť podmienený predchádzajúcim dobrovoľným testovaním žiakov a aspoň 70-percentnou účasťou na ňom. Po Novom roku by sa malo v jednotlivých regiónoch postupovať podľa testovacieho semafora.Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) v pondelok ráno poslal členom ústredného krízového štábu (ÚKŠ) realizovateľný plán, podľa ktorého by sa mohli žiaci čo najbezpečnejšie a v čo najkratšej dobe vrátiť do škôl. TASR to potvrdil odbor komunikácie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

Malo sa rokovať už v pondelok

Na pláne šéf rezortu školstva pracoval spolu so zástupcami samospráv, cirkevnými, ale aj súkromnými zriaďovateľmi škôl, so zástupcami školských organizácií aj s odborníkmi na zdravotníctvo. "Prečo sa zrušil dnešný krízový štáb, sa budem dopytovať ministerstva vnútra. Faktom však je, že každým jedným dňom odkladu sa znižuje šanca na realizáciu, a teda aj šanca na návrat detí do škôl do Vianoc," uviedol Gröhling.

Minister školstva mal v pondelok na ÚKŠ predstaviť plán na návrat žiakov do škôl. Zasadnutie štábu však bolo zrušené. Podľa informácií TASR by sa malo rokovanie ÚKŠ uskutočniť v utorok popoludní.

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú maximálne z piatich žiakov a pedagóga.

Dobrovoľné testovanie

Ministerstvo navrhuje dobrovoľné skríningové testovanie. Pilotné kolo by sa malo konať 4. - 6. decembra, ďalšie 7. - 9. januára 2021. Testovať sa majú žiaci druhého stupňa základných škôl a študenti stredných škôl, k žiakovi jeden rodič zo spoločnej domácnosti, zamestnanci školy. Materské a špeciálne školy, praktické školy a odborné učilištia majú mať zo skríningového testovania výnimku. Testovať by sa malo v mobilných odberových miestach (MOM).

Pokiaľ sa v školách pretestuje dostatočný počet žiakov (aspoň 70 percent), môžu sa deti vzdelávať opäť prezenčne. Inak sa zostanú učiť doma. Do škôl by sa takto mohli vrátiť od 8. decembra. Pri prezenčnej forme vzdelávania by sa školy riadili semaformi. Ak nie je o prezenčnú výučbu dostatočný záujem, riaditeľ školy nemusí iniciovať testovanie.

Skríningové testovanie by podľa návrhu nepotrebovali tí, ktorí budú mať aktuálny negatívny PCR alebo antigénový test, ako aj tí, ktorí ochorenie nedávno prekonali, prípadne im ho diagnostikovali. Výnimku z testovania by mali ľudia so stredne ťažkým či ťažkým mentálnym postihnutím, ľudia so závažnou poruchou autistického spektra, s imunodeficitom, onkologickí pacienti. Na skríning nemajú ísť ani ľudia, ktorí sú v karanténe.

Po Novom roku podľa semafora

Ministerstvo navrhuje po januárovom testovaní aj priebežné regionálne pretestovanie na základe rizikovosti regiónov. Rizikovosť by určoval semafor schválený Ministerstvom zdravotníctva SR. Od toho, v akom regióne sa škola nachádza, by závisela frekvencia testovania. V zelenom regióne by ďalšie kolá neboli. V oranžovom by sa testovalo raz mesačne, v červenom každé dva týždne.

Okrem toho ministerstvo navrhuje zriadiť školskú sestru v škole nad 300 žiakov, ktorá by mohla robiť štandardné zdravotné úkony aj antigénové testovanie. A to aj bez nutnosti zriadenia MOM. Ministerstvo by chcelo aj zriadiť úrad hlavného školského hygienika s hlavným školským hygienikom v rámci rezortu školstva.

(tasr, joh)

  |  

Za vraždu Basternáka navrhol prokurátor 25 rokov väzenia

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry navrhuje obžalovaným v kauze úkladnej vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka 25-ročné tresty odňatia slobody.

Proces pred Špecializovaným trestným súdom (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, pokračoval v pondelok záverečnými rečami. Obžaloba okrem Romana Ostružlíka, ktorý mal byť objednávateľom vraždy, viní aj sprostredkovateľku Alenu Zsuzsovú a Vladimíra Mosnára.

Pred trojčlenným senátom vypovedal v pondelok brat obvineného Vladimíra Mosnára, súd tiež prijal niekoľko listinných dôkazov, ktoré navrhovala obhajoba. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a pristúpilo sa k záverečným rečiam.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v záverečnej reči navrhol trojici trest odňatia slobody na 25 rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia. V prípade Mosnára má ísť o súhrnný trest, keďže je už odsúdený za inú násilnú trestnú činnosť.

Pojednávanie so Zsuzsovou

Prokurátor tiež uviedol, že Mosnár, ktorý mal objednávku vraždy zadávať, nemal okrem finančnej motivácie iný známy motív na zavraždenie Basternáka. Rovnako to platí aj v prípade strelca Štefana Kaluza, ktorý si za vraždu exprimátora odpykáva 25-ročný trest.

Objednávateľom vraždy Basternáka z roku 2010 má byť obžalovaný Roman Ostružlík, objednávku mala ďalej sprostredkovať Alena Zsuzsová, ktorá je okrem toho obvinená aj z príprav vrážd prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku, prokurátora Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica.

V prípade vraždy novinára Jána Kuciaka ŠTS Zsuzsovú oslobodil, vo veci bude ešte rozhodovať Najvyšší súd SR. Zsuzsová sa pred senát ŠTS v kauze úkladnej vraždy exprimátora Hurbanova postaví v utorok 1. decembra, keď bude hlavné pojednávanie pokračovať jej záverečnou rečou.

(tasr)

  |  

Mičovský menoval nového šéfa PPA, zatiaľ iba dočasného

Dočasným generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) bude od 1. decembra 2020 na obdobie dvoch-troch týždňov Jaroslav Jánoš, doterajší riaditeľ odboru vnútornej kontroly PPA. Oznámil to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO).

Súčasný šéf PPA Tibor Guniš na svojom poste končí posledným novembrovým dňom.

"Na obdobie dvoch, možno troch týždňov menujem zajtrajším dňom (1. 12.) za generálneho riaditeľa PPA pána Jaroslava Jánoša, doterajšieho riaditeľa odboru vnútornej kontroly na PPA. Je to naozaj len na toto obdobie, pretože najneskôr do 19. decembra bude na základe výberových rozhovorov menovaný do funkcie nový generálny riaditeľ," spresnil Mičovský.

Doterajšie výberové konanie na post generálneho riaditeľa neprinieslo podľa Mičovského jednoznačný výsledok. "Rozhodol som sa preto použiť formu výberu, ktorú sme doteraz nepoužili, a to formu tzv. výberového rozhovorového konania. Táto forma v online priamom prenose umožní komisiou vybrať si z uchádzačov toho najvhodnejšieho," priblížil agrominister.

Viazla komunikácia

Podľa slov štátneho tajomníka agrorezortu Martina Fecka (OĽANO) je možné sa prihlásiť do výberových rozhovorov do 9. decembra. Požiadavky a kritériá na uchádzača o post generálneho riaditeľa PPA sú podľa Feckových slov zverejnené na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

"Pánovi Gunišovi pripíšeme k dobru jeho odbornosť, aj morálnu integritu. Možno vo výkonnosti - v schopnosti vedieť nielen pomenovať kritické miesta, ale vedieť aj tvrdo zasiahnuť, vidím po jeho niekoľkomesačnom pôsobení vo funkcii nedostatky. Možno som ich mal skôr vnímať, možno som o nich mal častejšie s pánom Gunišom rozprávať, alebo aj možno viac pritlačiť na ich riešenie," dodal Mičovský pri hodnotení odchádzajúceho šéfa PPA Guniša.

Hovorkyňa MPRV SR Anežka Šrojta Hrdá doplnila, že výber kandidátov na post generálneho riaditeľa PPA bude môcť verejnosť sledovať prostredníctvom online prenosu 14. a 15. decembra 2020.

(tasr)