Preskočiť na obsah
  |  

Na Slovensku sa protestuje proti novele zákona o mimovládkach

Vo štvrtok večer sa v Bratislave a viacerých mestách Slovenska konajú protesty proti navrhovanej novele zákona o mimovládnych organizáciách. Podľa organizátorov, medzi ktorými je aj občianske združenie Mier Ukrajine, ide o snahu umlčať kritikov vlády. Varujú, že novela je v rozpore s európskym právom a Ústavou SR, pričom Slovensko podľa nich smeruje k autoritárstvu po vzore Putina.

Vláda tvrdenia odmieta. Premiér Robert Fico (Smer-SD) uviedol, že návrh zákona je súčasťou programového vyhlásenia vlády a má posilniť transparentnosť a reguláciu lobingu. Ohradil sa voči označovaniu zákona za „ruský“ a tvrdí, že ide o európske štandardy.

Novela z dielne SNS zavádza povinnosť pre mimovládne organizácie s príjmom nad 35-tisíc eur zverejňovať výkaz o transparentnosti. Ten má obsahovať údaje o prispievateľoch nad 5-tisíc eur aj členoch orgánov. Organizácie financované z verejných zdrojov budú musieť informovať o hospodárení s týmito prostriedkami. Zákon je aktuálne v parlamente a ešte sa o ňom rokuje.

(tasr, mja)

  |  

Fínsky prezident: Rokovania s Rusmi by mali viesť Francúzi alebo Briti

Fínsky prezident Alexander Stubb vo štvrtok vyhlásil, že prípadné rokovania s Ruskom o Ukrajine by mali viesť Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo ako lídri „koalície ochotných“. Zdôraznil, že akékoľvek kontakty s Moskvou musia byť úzko koordinované.

Skupina vznikla s cieľom podporiť Ukrajinu a vytvoriť podmienky pre potenciálnu mierovú dohodu. Zameriava sa na tri oblasti: pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine, vytvorenie zabezpečovacích síl schopných pôsobiť priamo na jej území a posilnenie európskej obrany.

Stubb pripomenul, že sa krajiny koalície minulý týždeň dohodli, že v určitej fáze by mal jeden z jej členov nadviazať kontakt s Ruskom. Fínsko, ktoré do NATO vstúpilo v roku 2023 po ruskej invázii, patrí medzi aktívnych podporovateľov Ukrajiny.

Moskva vtedy označila fínsky vstup do aliancie za historickú chybu. Prezident Putin však podľa hovorcu Kremľa vyjadril ochotu obnoviť vzťahy. Stubb však upozornil, že Fínsko sa na prípadnú normalizáciu vzťahov musí najskôr mentálne pripraviť.

(tasr, mja)

  |  

Rezort hospodárstva získa prístup k sociálno-ekonomickým údajom obyvateľov

Národná rada SR vo štvrtok v skrátenom legislatívnom konaní schválila zákon o poskytovaní údajov na účely adresnej energopomoci. Ministerstvo hospodárstva SR tak získa právomoc žiadať sociálno-ekonomické údaje obyvateľov, aby mohlo lepšie posúdiť potrebu kompenzácií nákladov na energie.

Rezort bude môcť požiadať o údaje z rôznych štátnych registrov – vrátane katastra nehnuteľností, finančnej správy, Sociálnej poisťovne či energetických distribučných spoločností.

Zákon má umožniť vytvorenie centrálnej databázy, ktorá sa neskôr transformuje na informačný systém vyhodnocujúci riziko energetickej chudoby jednotlivých domácností. Najviac údajov môže rezort získať z registra fyzických osôb, vrátane národnosti, a z katastra.

Zákon tiež zaväzuje ministerstvo k ochrane súkromia – získané údaje môže uchovávať maximálne jeden rok, po ktorom ich musí zlikvidovať. Zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

(tasr, mja)

  |  

Opozícia žiada Fica o okamžitý zásah voči americkým clám

Opozičné strany Progresívne Slovensko, Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia vo štvrtok vyzvali premiéra Roberta Fica (Smer), aby aktívne riešil zavedenie 25-percentných ciel zo strany USA na dovoz automobilov.

Slovensko je podľa nich najviac zasiahnuté, keďže má vysoký podiel exportu áut do USA. Clá ohrozujú 250-tisíc až 300-tisíc pracovných miest v automobilovom priemysle, z toho 60-tisíc priamo viazaných na export.

Lídri EÚ už ohlásili kroky na pomoc automobilkám, no opozícia kritizuje Ficovu pasivitu. Predseda PS Michal Šimečka vyzval premiéra, aby konal, rokoval s EÚ partnermi a automobilkami a predstavil plán na ochranu zamestnancov i diverzifikáciu priemyslu.

Igor Matovič (Slovensko) varoval, že clá môžu zásadne ohroziť slovenské HDP – export áut do USA tvorí takmer štyri miliardy eur ročne. Kritizoval vládu, že nezabezpečila výnimky ani nepripravila žiadne kompenzačné opatrenia. Opozícia žiada jasnú reakciu a stratégiu zo strany vlády.

(tasr, mja)

  |  

Koaliční poslanci: Zákon o mimovládkach nie je ruský, cieľom je transparentnosť

Vládna koalícia (Smer, Hlas, SNS) na tlačovej konferencii obhajovala návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorého cieľom má byť zvýšenie transparentnosti financovania.

Poslanec Tibor Gašpar (Smer) odmietol prirovnania k „ruskému zákonu“ a tvrdil, že návrh vychádza z európskych štandardov. Zákon má podľa neho odhaliť, kto financuje politické aktivity niektorých mimovládok.

Podporu vyjadrili aj ďalší poslanci, ktorí zdôraznili, že cieľom nie je obmedziť charitatívne organizácie, ale len politicky aktívne subjekty. Návrh zákona počíta so zavedením výkazov transparentnosti, reguláciou lobingu a sankciami za porušenie.

Organizácie tak budú musieť zverejňovať informácie o darcoch i o lobingových aktivitách.

Koalícia plánuje predložiť aj parlamentné uznesenie, ktoré odmietne spájanie zákona s Ruskom a obviní niektoré mimovládne organizácie z manipulácií a netransparentného nakladania so zdrojmi.

Kritika sa zamerala aj na médiá, ktoré podľa poslancov preberajú rétoriku mimovládok.

(tasr, lup)

  |  

Objav pri Viedni: hrob 150 rímskych vojakov môže súvisieť so vznikom mesta

Archeológovia na predmestí Viedne objavili masový hrob s pozostatkami približne 150 rímskych vojakov. Nález, označený ako výnimočný, odhalili počas jesennej obnovy športového ihriska v štvrti Simmering.

Odborníci predpokladajú, že ide o mužov vo veku 20 až 30 rokov, ktorí zahynuli násilnou smrťou v boji. Analýza kostier ukázala vážne poranenia vrátane zabodnutého hrotu oštepu. Prítomnosť rímskej dýky, brnenia, časti helmy a obuvníckych klincov potvrdzuje datovanie nálezu do obdobia starovekého Ríma.

Podľa historikov by objav mohol súvisieť s udalosťami z roku 92 n. l., keď germánske kmene porazili rímsku légiu v oblasti dnešnej Viedne. V tom čase tvoril Dunaj severnú hranicu Rímskej ríše.

Rímsky vojenský tábor Vindobona, nachádzajúci sa na mieste dnešného centra Viedne, ešte nebol plne vybudovaný. Podľa odborníkov mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu ako reakcii na túto porážku. V roku 180 tam zomrel cisár Marcus Aurelius počas ťaženia proti Germánom.

(tasr, red)